BRATISLAVA - Slovenská republika podporuje riešenie všetkých sporov vrátane konfliktu v Náhornom Karabachu výlučne mierovou cestou formou rokovaní. V reakcii na štvrtkové (1. 4.) uznesenie Národnej rady (NR) SR týkajúce sa situácie v Náhornom Karabachu to uviedol hovorca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR Juraj Tomaga.
Toto uznesenie je podľa slov Tomagu prejavom znepokojenia poslancov NR SR nad pokračujúcou nepriaznivou humanitárnou situáciou v Náhornom Karabachu a utrpením nevinných ľudí na oboch stranách konfliktu. "Všetky strany vyzývame k dôslednému dodržiavaniu dohody o prímerí z 9. novembra 2020," uviedol. Dodal, že SR "vyzýva všetky strany na rešpektovanie medzinárodného humanitárneho práva".
Tomaga pripomenul slová šéfa slovenskej diplomacie Ivana Korčoka (nominant SaS), ktorý počas nedávnej návštevy Azerbajdžanu v rokovaniach s vedúcimi predstaviteľmi krajiny zdôraznil, že "jediným východiskom pre trvalé riešenie konfliktu je rešpektovanie príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN".
Podmienkou dlhodobo udržateľného riešenia je podľa MZVEZ "vytváranie podmienok pre mierové spolunažívanie všetkých etník v tomto národnostne zložitom regióne". MZVEZ apelovalo na to, aby medzinárodné spoločenstvo tento proces všestranne podporovalo, a to s využitím už existujúcich mechanizmov, akými sú napríklad Minská skupina OBSE, Medzinárodný výbor Červeného kríža či iné relevantné medzinárodné organizácie.
Uznesenie NR SR berie na vedomie vyhlásenie o úplnom prímerí v Náhornom Karabachu a v jeho okolí, ktoré podpísali Arménsko, Azerbajdžan a Rusko 9. novembra 2020. NR SR takto tiež vyzýva vládu SR, EÚ a medzinárodné organizácie, aby sa zasadzovali za riadne vyšetrenie všetkých obvinení z vojnových zločinov vrátane použitia kazetovej munície, okamžité prepustenie všetkých vojnových zajatcov a civilistov a neobmedzený prístup medzinárodných humanitárnych organizácií do Náhorného Karabachu.
Parlament zároveň dôrazne odsudzuje zabíjanie civilistov, ničenie civilných objektov, infraštruktúry, objektov kultúrneho a náboženského dedičstva a so znepokojením poukazuje na vojenské zapojenie tretích krajín do konfliktu a ich destabilizačnú úlohu.