(Zdroj: Nový Čas)
BRATISLAVA - Ministerstvo kultúry (MK) SR je podľa štátneho tajomníka Ivana Sečíka pripravené všetky relevantné odporúčania predstaviteľa Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre slobodu médií (OBSE) Miklósa Harasztiho k tlačovému zákonu zohľadniť a zapracovať.
Ako uviedol Sečík na dnešnej tlačovej besede po stretnutí predstaviteľov MK SR s Harasztim, v parlamente bude dostatočný priestor na úpravu zákona. „Sme pripravení zohľadniť racionálne návrhy. Pripomienkami sa budeme solídne zaoberať,“ uviedol Sečík.
Haraszti zdôraznil, že v súčasnej podobe by nový tlačový zákon obmedzil slobodu slova. Ani dnešná diskusia na ministerstve podľa neho neviedla k tomu, aby zmenil názor na kritizované časti tlačového zákona. Haraszti žiada z novely zákona vypustiť kompetencie ministra kultúry rozhodovať o obsahu správ. Odporúča tiež dve formy opravy - právo na opravu a právo na odpoveď - zlúčiť do jednej. Ďalšiu z formy opráv - dodatočné oznámenie - označil Haraszti za nie bežnú.
Podľa Harasztiho síce kompetencie ministra kultúry boli už zakomponované v novele zákona v roku 2000, ale „vďakabohu minister toto opatrenie nevyužil“. Haraszti tiež upozornil, že slovenský Trestný zákon zakazuje propagáciu vojny či šírenie nenávisti. Podľa neho teda nie je možné šíriť zlý obsah. V tejto časti navrhovaný zákon podľa Harasztiho vyzerá ako Guinessova kniha rekordov, pretože uvádza 18 foriem nenávisti, čo je najviac na svete. „Mandát ma zaväzuje na poukazovanie možností zneužívania nenávisti na zavádzanie obmedzení. Ak by to zostalo v zákone, mohlo by to viesť k zásahu do informovanosti o takýchto témach,“ uviedol. Zároveň pripomenul, že v pôvodnom návrhu zákona toto ustanovenie nebolo a dostalo sa do neho až po zásahu ministerstva spravodlivosti. „Aj ministerstvo spravodlivosti by malo pri slobode slova pochopiť, že neexistuje list prianí, ktorý by obsahoval zoznam možností obsahu článkov,“ povedal. Podľa sporného paragrafu by novinár za článok prehral podľa predstaviteľa OBSE spor na slovenskom súde. Uspel by však na Európskom súde pre ľudské práva.
V zákone by podľa Harasztiho nemali byť obmedzenia obsahu. Minister kultúry by nemal mať možnosť posudzovať obsah. Ustanovenia sporného paragrafu sú podľa neho vágne a umožňujú svojvoľné posudzovanie obsahu. „Určite nechcete, aby 20 rokov po zmene minister kultúry rozhodoval, čo je podľa obsahu dobré alebo zlé. Požiadal som Mareka Maďariča, aby povedal ministerstvu spravodlivosti, že takéto právomoci nechce,“ vyhlásil predstaviteľ OBSE.
V prípade vypustenia paragrafu šesť, ktorý dáva kompetencie ministrovi rozhodovať o obsahu, by sa vydavatelia podľa Sečíka stali nepostihnuteľní, ak by napríklad propagovali rasizmus. Ministerstvo je však pripravené o spornom paragrafe rokovať. Haraszti nevidí dôvod na dualitu nápravných opatrení, ktorá nebola ani v starom zákone, preto odporúča ich spojenie. Ak by zostali oddelené, mohlo by dôjsť k ohrozeniu slobody slova. Dodatočné oznámenie nie je podľa neho v rozvinutých demokraciách potrebné. Podľa Sečíka ide pri nápravných opatreniach len o ich špecifikáciu. Verí, že sa nájde prijateľné riešenie pre novinárov i verejnosť. Ministerstvo kultúry chcelo v novele nápravnými opatreniami umožniť len rýchlu nápravu nepravdivej informácie.
V navrhovanom zákone tiež podľa Harasztiho dochádza k oslabeniu dôvodov na odmietnutie práva na opravu alebo odpoveď. To môže spôsobiť lavínu toho, že vydavatelia by museli publikovať veľké množstvo článkov. Podľa neho by vydavatelia mali dostať zoznam legitímnych možností na odmietnutie Sečík zdôraznil, že Slovensko sa pri príprave normy riadilo viacerými európskymi zákonmi. „Prečo by Slovensko malo prijať zákon, ktorý vyzerá ako zbierka reštriktívnych opatrení celého sveta,“ opýtal sa Haraszti.
Haraszti priznal, že v prípade prijatia zákona bez zmien nemá žiadne právomoci. „Ja som len ombudsman,“ uviedol. Má však právo požiadať ministra zahraničných vecí o reakciu na kritiku. Zároveň bude o zákone informovať všetkých 56 členských štátov OBSE. Haraszti je však po dnešnom rokovaní optimistický, pretože existuje ochota riešiť nedostatky.
Haraszti zdôraznil, že v súčasnej podobe by nový tlačový zákon obmedzil slobodu slova. Ani dnešná diskusia na ministerstve podľa neho neviedla k tomu, aby zmenil názor na kritizované časti tlačového zákona. Haraszti žiada z novely zákona vypustiť kompetencie ministra kultúry rozhodovať o obsahu správ. Odporúča tiež dve formy opravy - právo na opravu a právo na odpoveď - zlúčiť do jednej. Ďalšiu z formy opráv - dodatočné oznámenie - označil Haraszti za nie bežnú.
Podľa Harasztiho síce kompetencie ministra kultúry boli už zakomponované v novele zákona v roku 2000, ale „vďakabohu minister toto opatrenie nevyužil“. Haraszti tiež upozornil, že slovenský Trestný zákon zakazuje propagáciu vojny či šírenie nenávisti. Podľa neho teda nie je možné šíriť zlý obsah. V tejto časti navrhovaný zákon podľa Harasztiho vyzerá ako Guinessova kniha rekordov, pretože uvádza 18 foriem nenávisti, čo je najviac na svete. „Mandát ma zaväzuje na poukazovanie možností zneužívania nenávisti na zavádzanie obmedzení. Ak by to zostalo v zákone, mohlo by to viesť k zásahu do informovanosti o takýchto témach,“ uviedol. Zároveň pripomenul, že v pôvodnom návrhu zákona toto ustanovenie nebolo a dostalo sa do neho až po zásahu ministerstva spravodlivosti. „Aj ministerstvo spravodlivosti by malo pri slobode slova pochopiť, že neexistuje list prianí, ktorý by obsahoval zoznam možností obsahu článkov,“ povedal. Podľa sporného paragrafu by novinár za článok prehral podľa predstaviteľa OBSE spor na slovenskom súde. Uspel by však na Európskom súde pre ľudské práva.
V zákone by podľa Harasztiho nemali byť obmedzenia obsahu. Minister kultúry by nemal mať možnosť posudzovať obsah. Ustanovenia sporného paragrafu sú podľa neho vágne a umožňujú svojvoľné posudzovanie obsahu. „Určite nechcete, aby 20 rokov po zmene minister kultúry rozhodoval, čo je podľa obsahu dobré alebo zlé. Požiadal som Mareka Maďariča, aby povedal ministerstvu spravodlivosti, že takéto právomoci nechce,“ vyhlásil predstaviteľ OBSE.
V prípade vypustenia paragrafu šesť, ktorý dáva kompetencie ministrovi rozhodovať o obsahu, by sa vydavatelia podľa Sečíka stali nepostihnuteľní, ak by napríklad propagovali rasizmus. Ministerstvo je však pripravené o spornom paragrafe rokovať. Haraszti nevidí dôvod na dualitu nápravných opatrení, ktorá nebola ani v starom zákone, preto odporúča ich spojenie. Ak by zostali oddelené, mohlo by dôjsť k ohrozeniu slobody slova. Dodatočné oznámenie nie je podľa neho v rozvinutých demokraciách potrebné. Podľa Sečíka ide pri nápravných opatreniach len o ich špecifikáciu. Verí, že sa nájde prijateľné riešenie pre novinárov i verejnosť. Ministerstvo kultúry chcelo v novele nápravnými opatreniami umožniť len rýchlu nápravu nepravdivej informácie.
V navrhovanom zákone tiež podľa Harasztiho dochádza k oslabeniu dôvodov na odmietnutie práva na opravu alebo odpoveď. To môže spôsobiť lavínu toho, že vydavatelia by museli publikovať veľké množstvo článkov. Podľa neho by vydavatelia mali dostať zoznam legitímnych možností na odmietnutie Sečík zdôraznil, že Slovensko sa pri príprave normy riadilo viacerými európskymi zákonmi. „Prečo by Slovensko malo prijať zákon, ktorý vyzerá ako zbierka reštriktívnych opatrení celého sveta,“ opýtal sa Haraszti.
Haraszti priznal, že v prípade prijatia zákona bez zmien nemá žiadne právomoci. „Ja som len ombudsman,“ uviedol. Má však právo požiadať ministra zahraničných vecí o reakciu na kritiku. Zároveň bude o zákone informovať všetkých 56 členských štátov OBSE. Haraszti je však po dnešnom rokovaní optimistický, pretože existuje ochota riešiť nedostatky.
