BRATISLAVA - Príroda ani klíma nám nedá reparát, keď situáciu teraz podceníme a doplatia na to naše deti. Vyhlásila to poslankyňa Vladimíra Marcinková (Za ľudí) v pléne Národnej rady (NR) SR počas diskusie ku klimatickej petícii. Zároveň navrhla, aby parlament v uznesení nielen reagoval na ciele petície, ale aj vyhlásil stav klimatickej núdze. Radovan Kazda (SaS) namieta a pýta sa na význam pojmu klimatická núdza. Je podľa neho bezobsažný. Nechce schvaľovať niečo, čo nie je riadne definované.
"Je to na nás politikoch, pretože my robíme rozhodnutia za túto krajinu," zdôraznila Marcinková a poukázala na ich zodpovednosť za budúcnosť. Podčiarkla, že treba čo najskôr zabrániť ešte väčším škodám na ovzduší, kvalite pitnej vody, na stave lesov a podobne. Poukázala na požiadavky petície, ktoré považuje za legitímne a medzi ktorými bolo aj vyhlásenie stavu klimatickej núdze. Podľa nej by sa mal na Slovensku vyhlásiť, "aby sme vyslali verejnosti jasný signál, že parlament si vážnosť klimatickej situácie naplno uvedomuje". Označila to za nevyhnutné morálne gesto. Pripomenula, že tak urobili už viaceré krajiny, ako Rakúsko, Veľká Británia, Kanada, ale aj Európska únia.
Pozmeňujúcim návrhom chce doplniť uznesenie NR SR o ďalší bod. Teda aby NR SR deklarovala stav klimatickej núdze ako východiskovej pozície na riešenie návrhov opatrení v boji proti klimatickej zmene na úrovni SR. Cieľom má byť zdôraznenie naliehavosti opatrení, ktoré odvrátia najhoršie možné scenáre dôsledkov klimatickej krízy na ďalšie generácie obyvateľov Slovenska. Dodala, že samotné vyhlásenie tohto stavu ako deklarácia nemá žiadne priame ani nepriame dôsledky na rozpočet ani prípadné iné záväzky, pokiaľ to nie je zadefinované aj v legislatíve.
Miriam Šuteková (Za ľudí) poznamenala, že z pôvodných cieľov petície ostalo v pléne NR SR len torzo, preto ocenila návrh Marcinkovej. "Mali by sme si dávať vyššie ciele a nemali by sme sa uspokojiť s málom," poznamenala. Zdôraznila, že stav klimatickej núdze zastrešuje všetky potrebné kroky na zlepšenie klímy a má deklaratívny charakter.
Kazda súhlasí so závažnosťou zmeny klímy. Dá sa podľa neho na to adaptovať a hľadať riešenia na zlepšenie, upozorňuje však na negatívne vplyvy na ekonomiku napríklad pri snahe dosahovať uhlíkovú neutralitu. Hovorí, že v návrhu nie sú vyčíslené dôsledky na rozpočet či ekonomiku krajiny. Obáva sa, že takéto ambiciózne ciele môžu navyše vyhnať fabriky od nás do iných krajín, ktoré takéto kroky neprijímajú. "Nie klíma je naším pánom, ale my sme výsledkom istého evolučného vývoja a my sa máme o prírodu starať," dodal.
V súvislosti s petíciou víta Ján Szőllős (OĽANO) napríklad návrh na zrušenie dotácií projektov využívajúcich fosílne palivá. Myslí si však, že uznesenie mohlo byť naformulované odvážnejšie, napríklad by mohlo zaviazať rezort životného prostredia, aby predkladal výročnú správu o plnení parížskej dohody a európskych záväzkov. Považuje za dôležité legislatívne ukotviť, čo znamená stav klimatickej núdze. Slovensko by malo podľa neho do budúcna stav klimatickej núdze vyhlásiť. Tvrdí, že by to umožnilo nepodporovať aktivity poškodzujúce životné prostredie.
Poslanci ukončili diskusiu ku klimatickej petícii
V závere šiesteho dňa 25. schôdze Národnej rady (NR) SR poslanci ukončili diskusiu k uzneseniu ku klimatickej petícii. Predseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta (Sme rodina) vyzval poslancov naprieč politickým spektrom, aby uznesenie podporili. Zákonodarcovia dokončili aj diskusiu k poslaneckej novele zákona o cestnej premávke, ktorá by mala posilniť kompetencie obcí. Po novom by mohli pokutovať porušenie zákazov zastavenia a státia vozidiel.
Karahuta v závere diskusie ku klimatickej petícii vyzval poslancov, aby pri hlasovaní zvážili budúcnosť ďalších generácií a nehlasovali len ako opoziční, koaliční, liberálni či konzervatívni. "Mali by sme si uvedomiť, že schválením uznesenia vytvárame dostatočne primeraný tlak nielen na dnešnú, ale aj na budúce vlády," podčiarkol. Poznamenal, že uhlíková neutralita nie je len o znižovaní emisií. Hlasovaním podľa neho poslanci prejavia solidaritu s krajinami, kde zmena klímy začala zasahovať nielen jednotlivcov, ale celé štáty. Ako príklad uviedol nedostatok potravín či vody v niektorých oblastiach, čo núti ľudí migrovať.
Podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer-SD) ocenil Karahutovu výzvu. Súhlasí, že prírodné bohatstvo nie je otázkou politickej príslušnosti a deklaroval podporu uzneseniu.
