BRATISLAVA - Vládna kríza je v plnom prúde a ministri podávajú demisiu za demisiou. Predseda parlamentu Boris Kollár sa vyjadril, že keď sa kríza neskončí do týždňa, jednou z možností sú aj predčasné voľby. Zrealizovať ich však v čase, keď Slovensko sužuje koronavírus, nemusí byť také jednoduché.
Už niekoľko týždňov sa okrem pandémie koronavírusu na Slovensku zaoberáme aj vládnou krízou. Strany Za ľudí a SaS chcel najskôr rekonštrukciu vlády a žiadali demisiu ministra zdravotníctva Mareka Krajčího a výmenu premiéra Igora Matoviča. Požiadavky sa im splnili na polovicu. Z postu ministra zdravotníctva odišiel Marek Krajčí a od tej chvíle sa demisie len tak sypali.
VLÁDNA KRÍZA OĽaNO s rokovaniami nekončí: Výzva liberálom z SaS! Nerozbíjajte vládu novými ultimátami
Po zadržaní exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského z dosiaľ nevysvetliteľných dôvodov podal demisiu aj jeho kamarát Milan Krajniak, ktorý odišiel z postu ministra práce. Odchod z vlády avizoval aj Richard Sulík. Premiér Igor Matovič podmienil svoju demisiu odchodom ministerky vnútra Márie Kolíkovej aj podpredsedu parlamentu Juraja Šeligu. Kolíková demisiu podala, nasledoval minister zahraničných vecí Ivan Korčok, ale aj minister školstva Branislav Gröhling.
Predčasné voľby?
Na ťahu je teda prmeiér Igor Matovič. Ten sa však doposiaľ nevyjadril Situácia zašla tak ďaleko, že predseda parlamentu Boris Kollár prerušil rokovania s tým, že pokiaľ sa situácia vo vládnej koalícii nevyrieši, pokračovať sa nebude. Pripustil dokonca aj možnosť predčasných volieb, o ktoré sa referendom usiluje aj opozícia.
Ak by k nim došlo, dali by sa zrealizovať v čase, keď Slovensko sužuje pandémia? Pýtali sme sa Vincenta Bujňáka z katedry ústavného práva Univerzity Komenského v Bratislave.
"Parlamentné voľby v čase pandémie si vyskúšali viaceré európske štáty. V júni 2020 prebehli v Srbsku, v októbri 2020 sa konali v Litve, a v decembri 2020 zase v Rumunsku. Voľby u nás by si mohli vyžiadať viaceré zmeny existujúcej právnej úpravy. Zákon o podmienkach výkonu volebného práva napríklad v § 20 ods. 3 hovorí, že voľby sa konajú v jeden deň v sobotu. Ak by sme chceli rozložiť nápor na volebné miestnosti, bolo by potrebné umožniť hlasovanie aspoň v dvoch dňoch, či by si vyžiadalo zmenu zákona," vysvetľuje Bujňák. Dodáva, že zmeniť by sa musela aj aj výška odmeny členov volebných komisií, aby bola viac motivujúca.
"Celodenný výkon funkcie členov volebných komisií v spojení s nasadeným rúškom, prípadne respirátorom by zrejme mnohých od členstva v komisii odradil. Nesmieme pritom zabúdať, že členmi volebných komisií boli v časoch pred pandémiou často ľudia vyššieho veku, ktorí sú vírusom najviac ohrození. Osobitné opatrenia by si vyžiadalo hlasovanie ľudí v domácej izolácii, aby mohli svoje právo voliť aj využiť. Samozrejmosťou by boli hygienické opatrenia ako pravidelná dezinfekcia či rozostupy medzi voličmi," dodal Bujňák.
Je to najlepšie riešenie?
Sú však v tejto situácii predčasné voľby najlepšie riešenie? Podľa Bujňáka je z ústavnoprávneho hľadiska je najlepšie také riešenie, ktoré nevyvoláva pochybnosti o ústavnosti. Podľa neho skrátenie volebného obdobia ústavným zákonom takéto pochybnosti vyvoláva.
Bujňák ako príklad uviedol prípad z Českej republiky vo veci Melčák. "Dočasné suspendovanie jednej ústavnej normy (v tomto prípade pevne stanovená dĺžka volebného obdobia) účelovým ústavným zákonom je problematické. Môžu potom iné politické sily ústavným zákonom v budúcnosti dočasne suspendovať iné ústavné normy, napríklad právomoci Najvyššieho kontrolného úradu alebo prokuratúry? Ak je záujem vyvolať predčasné voľby, má sa tak urobiť spôsobom, ktorý predpisuje ústava." vysvetľuje odborník.
"Naša ústava hovorí, že ak Národná rada nebola dlhšie ako tri mesiace spôsobilá uznášať sa, hoci jej zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase opakovane zvolávaná na schôdzu, hlave štátu vzniká právo Národnú radu rozpustiť a tým vyvolať predčasné voľby. Nielenže je tento postup ústavou predpokladaný, ale vyžaduje si aj menší počet poslancov ako pri ústavne pochybnom ústavnom zákone o skrátení volebného obdobia. Kým na ústavný zákon potrebujete 90 poslancov, na rozpustenie parlamentu vyššie uvedeným postupom stačí 75 poslancov. Ako uvádza ústava, Národná rada je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov, teda 76 poslancov. Koordinovaný postup 75 poslancov preto vie vyústiť do aktivácie možnosti hlavy štátu parlament rozpustiť a tým vyvolať predčasné voľby," dodal Bujňák. Ako to bude nakoniec vyzerať a či sa Slovensko bude pripravovať na predčasné voľby, sa zrejme dozvieme v najbližších dňoch.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%