Po rokovaní šéfov parlamentných strán to novinárom povedal predseda parlamentu Pavol Paška. (Zdroj: ČTK)
BRATISLAVA - Opozičné a koaličné strany sa ani dnes nedohodli na podpore Lisabonskej zmluvy, ktorá by mala priniesť viaceré zásadné reformy vo fungovaní Európskej únie. Po rokovaní šéfov parlamentných strán to novinárom povedal predseda parlamentu Pavol Paška.
Národná rada tak pravdepodobne ani tento týždeň nepristúpi k hlasovaniu o zmluve, ktorá môže začať platiť až vtedy, keď ju odobria všetky členské krajiny EÚ.
Opozícia podľa Pašku naďalej podmieňuje podporu dokumentu dohodou o spornom vládnom návrhu tlačového zákona, ktorý podľa opozície i novinárskych inštitúcií môže ohroziť v krajine slobodu tlače.
Predseda parlamentu dnes opäť obvinil opozičného lídra Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS) z vydierania. "Jeho podmienka bola, aby vládna koalícia predložila taký návrh tlačového zákona, za ktorý budú hlasovať aj oni (...). Odmietame toto vydieranie," vyhlásil Paška. Národná rada začala o predlohe rokovať dnes popoludní, konečné hlasovanie sa však očakáva najskôr na marcovej schôdzi parlamentu.
Šéf parlamentu dnes Dzurindu tiež obvinil, že svoje požiadavky stupňuje, čo však predseda SDKÚ-DS odmietol. "Naša pozícia je od samého počiatku známa (...), našou úlohou je nedopustiť, aby sa takýto nedemokratický tlačový zákon presadil," tvrdil bývalý premiér.
Koaličná väčšina nemá v parlamente ústavnú trojpätinovú väčšinu potrebnú na ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, chýba jej najmenej päť hlasov. Paška potvrdil, že vo štvrtok sa pokúsi dať o zmluve hlasovať, ak však opozícia podobne ako pri posledných pokusoch opustí rokovaciu sálu, hlasovanie vládna väčšina odloží.
Dve väčšie opozičné strany SDKÚ-DS a SMK viackrát potvrdili, že sú pripravené Lisabonskú zmluvu podporiť hneď po schválení pre nich prijateľného tlačového zákona.
Podľa predsedu parlamentu zatiaľ nie sú naplánované ďalšie koalično- opozičné rokovania. "Pravdepodobne pri pozícii, ktorú prezentoval pán Dzurinda, to nemá zmysel," poznamenal.
Opoziční politici vyčítajú vládnej predlohe napríklad zámer zaviesť právo na odpoveď ľuďom dotknutých článkami aj v prípade, že boli pravdivé. Takéto ustanovenie by podľa kritikov mohli zneužívať politici na prezentovanie svojich názorov v médiách. Návrh zákona kritizovali viaceré zahraničné novinárske organizácie, ale aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Lisabonskú zmluvu ani po prípadnej dohode o tlačovom zákone nepodporí KDH. Reformná zmluva totiž podľa kresťanských demokratov dáva Bruselu príliš veľa kompetencií na úkor členských štátov.
Opozícia podľa Pašku naďalej podmieňuje podporu dokumentu dohodou o spornom vládnom návrhu tlačového zákona, ktorý podľa opozície i novinárskych inštitúcií môže ohroziť v krajine slobodu tlače.
Predseda parlamentu dnes opäť obvinil opozičného lídra Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS) z vydierania. "Jeho podmienka bola, aby vládna koalícia predložila taký návrh tlačového zákona, za ktorý budú hlasovať aj oni (...). Odmietame toto vydieranie," vyhlásil Paška. Národná rada začala o predlohe rokovať dnes popoludní, konečné hlasovanie sa však očakáva najskôr na marcovej schôdzi parlamentu.
Šéf parlamentu dnes Dzurindu tiež obvinil, že svoje požiadavky stupňuje, čo však predseda SDKÚ-DS odmietol. "Naša pozícia je od samého počiatku známa (...), našou úlohou je nedopustiť, aby sa takýto nedemokratický tlačový zákon presadil," tvrdil bývalý premiér.
Koaličná väčšina nemá v parlamente ústavnú trojpätinovú väčšinu potrebnú na ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, chýba jej najmenej päť hlasov. Paška potvrdil, že vo štvrtok sa pokúsi dať o zmluve hlasovať, ak však opozícia podobne ako pri posledných pokusoch opustí rokovaciu sálu, hlasovanie vládna väčšina odloží.
Dve väčšie opozičné strany SDKÚ-DS a SMK viackrát potvrdili, že sú pripravené Lisabonskú zmluvu podporiť hneď po schválení pre nich prijateľného tlačového zákona.
Podľa predsedu parlamentu zatiaľ nie sú naplánované ďalšie koalično- opozičné rokovania. "Pravdepodobne pri pozícii, ktorú prezentoval pán Dzurinda, to nemá zmysel," poznamenal.
Opoziční politici vyčítajú vládnej predlohe napríklad zámer zaviesť právo na odpoveď ľuďom dotknutých článkami aj v prípade, že boli pravdivé. Takéto ustanovenie by podľa kritikov mohli zneužívať politici na prezentovanie svojich názorov v médiách. Návrh zákona kritizovali viaceré zahraničné novinárske organizácie, ale aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Lisabonskú zmluvu ani po prípadnej dohode o tlačovom zákone nepodporí KDH. Reformná zmluva totiž podľa kresťanských demokratov dáva Bruselu príliš veľa kompetencií na úkor členských štátov.
