BRATISLAVA - Za nežiaduce účinky po očkovaní neregistrovanou vakcínou proti ochoreniu COVID-19 by mal prevziať zodpovednosť štát. Vláda na svojom stredajšom zasadnutí odobrila návrh zákona, ktorým sa v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 menia a doplňujú niektoré zákony z oblasti zdravotníctva. Na Slovensku by sa to mohlo zatiaľ týkať ruskej vakcíny Sputnik V.
"Oslobodzujeme lekárov od zodpovednosti. Aj toto je, myslím si, jasný dôkaz toho, že sa štát nespráva alibisticky, ale v záujme ochrany zdravia preberá riziko na seba," povedal minister financií a zastupujúci šéf zdravotníckeho rezortu Eduard Heger (OĽANO).
"Štát sa rozhodol prevziať časť objektívnej zodpovednosti za prípadné škody na zdraví a na živote, ak je táto škoda spôsobená výlučne okolnosťami majúcimi pôvod v použitej neregistrovanej vakcíne. Záväzok štátu by sa mal vzťahovať výlučne na obdobie, kým nebude očkovacia látka oficiálne zaregistrovaná zo strany Európskej liekovej agentúry," píše sa v materiáli.
Ministerstvo zdravotníctva vysvetlilo, že vypustenie vety o zodpovednosti predpisujúceho lekára ho žiadnych primárnych právnych povinností nezbavuje. Rezort pripomenul, že ostane v platnosti zodpovednosť za správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Na očkovanie neregistrovanou vakcínou bude rovnako aj naďalej potrebný písomný súhlas pacienta. Exminister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO) podpísal začiatkom marca výnimku na použitie vakcíny Sputnik V na Slovensku do konca augusta. V skupinovom povolení na jej terapeutické použitie sa v zmysle v súčasnosti platného zákona o liekoch uvádza, že za podanie preberá plnú zodpovednosť ošetrujúci lekár.
To kritizoval napríklad opozičný Smer-SD s tým, že ak vakcínu nakúpil štát, má za ňu niesť zodpovednosť. Žiadal, aby sa prístup k registrovaným a neregistrovaným vakcínam upravil. Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP) sa zase obávala, že keďže plnú zodpovednosť za podanie neregistrovanej vakcíny proti ochoreniu COVID-19 nesie lekár, môže medzi ním a pacientom vznikať napätie. Návrh zákona má v prípade súhlasného stanoviska parlamentu a prezidentky nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.
