BRATISLAVA – V sobotu 6. marca uplynie rok, odkedy sa na Slovensku potvrdil prvý prípad nákazy novým koronavírusom. Do piatka sa potvrdilo 319.582 prípadov nákazy. Celkový počet úmrtí "na covid" je 7665 a celkový počet úmrtí "s covidom" je 1559. Počet zaočkovaných osôb prvou dávkou dosiahol 333.005. V nemocniciach je 3967 pacientov.
Obdobie pred pandémiou
Už 10. januára 2020 Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR odporučil občanom cestujúcim do Číny, aby si chránili zdravie vzhľadom na výskyt 59 prípadov vírusovej pneumónie v meste Wu-chan. Krízový štáb na Ministerstve zdravotníctva (MZ) SR zasadal prvý raz 27. januára 2020.
Objavili sa nepotvrdené podozrenia na výskyt nového koronavírusu v nemocniciach v Žiline, Banskej Bystrici, Martine a Ružomberku. Slovák bol aj na palube japonskej výletnej lode Diamond Princess, ktorá sa ocitla v karanténe pre šírenie nového koronavírusu. Voľby, ktoré sa konali 29. februára 2020, ovplyvnila pandémia nového koronavírusu len nepriamo – napríklad v mestskej športovej hale v Trnave, kde sídlila volebná centrála víťazného hnutia OĽANO, merali ľuďom pri vstupe teplotu.
Prvá vlna
Prvý prípad nového koronavírusu na Slovensku potvrdili 6. marca 2020. Každý občan SR dostal 6. a 7. marca SMS, v ktorej MZ SR odporučilo kontaktovať lekára telefonicky pri podozrení na nákazu novým koronavírusom.
Prvé opatrenia proti pandémii prijímala dosluhujúca vláda Petra Pellegriniho (vtedy Smer-SD, dnes Hlas-SD). Na svojom zasadnutí 11. marca vyhlásila mimoriadnu situáciu z dôvodu ohrozenia verejného zdravia druhého stupňa s platnosťou od 12. marca. Vláda tiež 15. marca vyhlásila pre štátne nemocnice na Slovensku núdzový stav, ktorý bol v ďalších dňoch rozšírený na ďalšie zdravotnícke zariadenia a na domovy sociálnych služieb.
Prvé dve úmrtia z marca oficiálne potvrdil 6. apríla minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO). V apríli počet nakazených aj počet obetí stúpal pre prípady v domovoch sociálnych služieb (DSS). Ku koncu mája malo Slovensko 1522 prípadov a 28 obetí. Ďalšia obeť pribudla až po dvoch mesiacoch 30. júla (2292 prípadov).
Druhá vlna
V súvislosti s príchodom druhej vlny pandémie od 1. októbra vstúpil na Slovensku do platnosti opäť núdzový stav, ktorý platí do súčasnosti. Slovensko začalo sprísňovať protipandemické opatrenia, medzi 21. októbrom a 13. novembrom presahoval denný nárast nových prípadov hranicu 2.000.
Na prelome októbra a novembra sa uskutočnilo plošné testovanie počas troch víkendov. Prvý raz 24. a 25. októbra na Orave a v okrese Bardejov, celoplošné testovanie na celom území Slovenska sa konalo 31. októbra a 1. novembra a v niektorých okresoch ešte 7. a 8. novembra.
Po miernom zlepšení situácie v druhej polovici novembra sa začali denné prírastky prípadov v decembri opäť zväčšovať. Medzi 18. decembrom a 9. januárom atakovali hranicu 4.000, v posledný deň v roku to bolo 6.315 nových prípadov. Úmrtia od 28. decembra začali prekračovať hranicu 100 denne. Najviac, 204 obetí, pribudlo 4. januára.
Ďalšia vlna prísnejších opatrení nasledovala pred Vianocami a na prelome rokov. Zároveň sa od 26. decembra, keď na Slovensko prišli prvé vakcíny, začalo s očkovaním. Minister zdravotníctva Marek Krajčí uviedol 22. januára, že sa situácia začala zlepšovať a vrchol druhej vlny má Slovensko za sebou.
Britská mutácia
Už 1. februára však Krajčí konštatoval, že lockdown na Slovensku nezaberá a pacientov v nemocniciach pribúda. Britský infekčnejší variant nového koronavírusu sa 5. februára potvrdil v 74 percentách vzoriek preverovaných ÚVZ SR. K 1. marcu bolo v nemocniciach až 4042 pacientov, z toho 318 na jednotkách intenzívnej starostlivosti a 376 osôb s pľúcnou ventiláciou.
Popri vakcínach od firiem AstraZeneca, Moderna a Pfizer/BioNTech avizoval premiér Matovič nákup dvoch miliónov ruských vakcín Sputnik V. S nákupom vakcíny, ktorá nie je registrovaná Európskou liekovou agentúrou (EMA) nesúhlasila vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) či minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok (nominant SaS). EMA 4. marca potvrdila, že jej Výbor pre lieky na humánne použitie spustil proces preskúmavania vakcíny Sputnik V.
Mimoriadna situácia
Vláda Petra Pellegriniho ju vyhlásila 11. marca s platnosťou od 12. marca. Mimoriadna situácia platí dodnes.
Nýdzový stav
Vyhlásila ho vláda Petra Pellegriniho 15. marca s platnosťou od 16. marca od 6. hodiny. Platil do polnoci z 13. na 14. júna, kedy ho zrušila vláda Igora Matoviča.Ďalej začal platiť od 1. októbra, predĺžený bol 11. novembra, následne 29. decembra.
Zároveň poslanci NR SR schválili 28. decembra novelu zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu a v rovnaký deň ju podpísala prezidentka Zuzana Čaputová. Zákon v novej podobe umožňuje kabinetu opakovane predlžovať núdzový stav najviac o 40 dní. Schváliť to však musí parlament najneskôr do 20 dní odo dňa účinnosti predĺženia. V zmysle tohto zákona 5. februára rozhodla vláda o predĺžení núdzového stavu od 8. februára, čo 26. februára potvrdila hlasovaním Národná rada SR.
Plošné testovania
24. a 25. októbra – na Orave a v okrese Bardejov testovali 140.945 ľudí, z nich bolo 5.594 t. j. 3,97 percenta pozitívnych. 31. októbra a 1. novembra – celoplošne na Slovensku otestovali 3.625.332 ľudí, z toho 38.359 teda 1,06 percenta bolo nakazených. 7. a 8. novembra – v niektorých okresoch testovali 2.044.855 ľudí, 13.509 teda 0,66 percenta bolo nakazených. 18. až 26. januára – Do skríningového plošného testovania sa zapojilo 2.949.017 ľudí, pozitívny výsledok malo 36.547 z nich, čo predstavuje 1,24 percenta.
Prvý prípad
Prvý prípad koronavírusu na Slovensku sa potvrdil 6. marca 2020. Išlo o 52-ročného muža z Kostolišťa pri Malackách, ktorý bol hospitalizovaný v Bratislave. Nakazil sa od syna, ktorý bol v Benátkach.
Prvé obete
Prvou obeťou pozitívne testovanou na koronavírus bola seniorka, ktorá zomrela 18. marca 2020. Podľa pitvy bol príčinou úmrtia infarkt. Ďalší pacient s koronavírusom zomrel na zápal pľúc 31. marca doma potom, ako ho prepustili z bojnickej nemocnice. Obe úmrtia oficiálne potvrdil 6. apríla minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO).
Počty prípadov a obetí
- 11. marca 2020 – 10 prípadov
- 1. apríla 2020 – 426 prípadov – 1 úmrtie
- 1. mája 2020 – 1407 prípadov – 24 úmrtí
- 1. júna 2020 – 1522 prípadov – 28 úmrtí
- 1. júla 2020 – 1700 prípadov – 28 úmrtí
- 1. augusta 2020 – 2344 prípadov – 29 úmrtí
- 1. septembra 2020 – 4042 prípadov – 33 úmrtí
- 1. októbra 2020 – 11.617 prípadov – 54 úmrtí
- 1. novembra 2020 – 61.829 prípadov – 219 úmrtí
- 1. decembra 2020 – 109.226 prípadov – 898 úmrtí
- 1. januára 2021 – 186.244 prípadov – 2250 úmrtí
- 1. februára 2021 – 252.094 prípadov – 4874 úmrtí
- 1. marca 2021 – 311.002 prípadov – 7388 úmrtí
Obavu vystriedala únava
Kým pred rokom to boli najmä obavy, ktoré posilňovali vôľu prijať obmedzenia a brániť šíreniu nákazy, v súčasnosti prevláda únava a frustrácia z nelepšiacej sa situácie, čo sa prejavuje menšou ochotou dodržiavať opatrenia. V hodnotení roka pandémie nového koronavírusu na Slovensku to skonštatoval Hubert Danihel, starosta obce Kostolište pri Malackách, odkiaľ bol 6. marca 2020 potvrdený prvý prípad ochorenia COVID-19.
"U nás je to podobné, ako na celom Slovensku,“ mieni Danihel. "Takto pred rokom sme prakticky nič nevedeli, mali sme len informácie z Číny či Talianska, ale priama skúsenosť so SARS-CoV-2 bola vtedy úplne nová," uviedol. Práve obavy z nepoznaného, neviditeľného nepriateľa prispeli podľa neho k tomu, že ľudia boli naozaj zodpovední. "Bolo to cítiť už od prvých dní, keď sa potvrdil pozitívny prípad v obci a prijímali sa prvé opatrenia. Ľudia sa nenavštevovali, bránili sa pred možnými rizikami, ulice boli takmer prázdne. I preto sa podarilo veľmi dobre zvládnuť prvú vlnu s prakticky nulovou úmrtnosťou,“ zdôraznil.
Situácia je horšia
Aj v samotnej obci však vníma, že po roku je situácia oveľa horšia a rešpekt k dodržiavaniu opatrení menší. "Vnímame to aj my tu, u nás, že ľudia sú unavení, frustrovaní, niektorí majú aj psychické problémy z toho, že to trvá tak dlho. Samozrejme, život nejde úplne zastaviť, musíme ísť do práce, aby sme živili rodiny, vybaviť nevyhnutné záležitosti. To všetko sa, samozrejme, podpisuje pod súčasné čísla,“ priznal starosta Kostolišťa.
Cíti, že aj zomknutosť a empatia, ktorá nastala v ťažkej situácii na začiatku minuloročnej jari, prešla zmenou. "Stále si ľudia pomáhajú, stále cítiť spolupatričnosť, no už to nie je poháňané obavami, ale istou zotrvačnosťou, samozrejmosťou,“ poznamenal.
Nádej na ukončenie pandémie, ktorú predstavuje očkovanie, vnímajú aj v Kostolišti. "Čo ja viem, tak ľudia sa chcú očkovať. Práve vakcináciu vnímajú ako cestu späť k normálnemu životu. Pravidelné testovanie ako podmienka pre to, aby vôbec mohli ísť práce, už ľudí nebaví“ konštatoval Danihel. Podotýka, že testovanie je zároveň veľkou záťažou pre obec.
Pre svojich obyvateľov sa snažia v Kostolišti zabezpečiť aspoň víkendové testovania. "Sme ale už vyčerpaní, ľudsky aj finančne.“ Ocenil by, ak by štát v prípade, že nariadil takúto povinnosť, efektívnejšie zabezpečil vo vlastnej réžii jej realizáciu a nenechal to na pleciach samospráv, ako je tomu v súčasnosti.