BRATISLAVA - Byť mladým študentom, ktorý sa pokúša v týchto dňoch a ešte k tomu počas pandémie získať titul, nie je nič ľahké. Majú to vraj dokonca ešte horšie, ako starší ľudia, ktorí už majú školské časy za sebou. Podľa výskumu z Univerzity Komenského v Bratislave (UK) sa psychické zdravie kvôli aktuálnemu stavu podstatne zhoršilo a situácia je alarmujúca!
Závery výskumu univerzite prezentovala na svojej stránke, a veru, nie je to príjemné čítanie. Výskum porovnával terajšie dáta aj s rokom 2018 a prišli k nepríjemnému záveru. "Výskum poukázal na približne dvojnásobný nárast depresie a úzkosti v porovnaní s rokom 2018. Globálna pandémia teda výrazne ovplyvňuje prežívanie mladých ľudí na vysokých školách," tvrdí univerzita.
VIDEO Online tlačová konferencia UK v Bratislave, kde boli prezentované výsledky výskumu:
Príznaky depresie pociťuje až tretina študentov, varuje výskum
Podľa výskumu, na ktorom sa podieľali psychológovia a psychiatri z pracovísk UK pod hlavičkou Centra výskumu psychických porúch UK až tretina študentov pociťuje závažnejšie príznaky depresie a dlhodobo zvýšenou úzkosťou trpí každý piaty vysokoškolák. Výskumný dotazník sa vypĺňal krátko pred a počas vianočného obdobia minulého roka. "Počas 4. až 27. decembra 2020 vyplnilo online dotazník 1786 študentov a 166 zamestnancov Univerzity Komenského. Výsledky by sa mali vnímať v kontexte dynamického zhoršovania epidemiologickej situácie a v súvislosti s nariadenými obmedzeniami, ktoré znamenali významný zásah do zvyklostí, ktoré sú spojené so sviatkami," píše známa bratislavská univerzita.
Každý desiaty študent trpí psychickými ťažkosťami
Takmer pätina študentov (18,6 %), ktorí sa zúčastnili prieskumu, podľa UK uvádza, že im v minulosti diagnostikovali psychickú poruchu, najčastejšie to boli úzkostné poruchy, depresia a poruchy príjmu potravy. "Každý desiaty študent (9,7 %) v prieskume sa aktuálne lieči na psychické ťažkosti," prízvukuje UK.
Pandémia zhoršila psychické zdravie študujúcich
Až 72 % študentov zároveň UK uvádza, že ich psychické zdravie sa v dôsledku pandémie mierne alebo výrazne zhoršilo. "Pri pedagógoch je tento ukazovateľ oveľa nižší. Mierne alebo výrazné zhoršenie uvádza 52 % učiteľov. 41 % zamestnancov neeviduje žiadnu zmenu," prezentuje výsledky prieskumu univerzita.
Hoci na univerzite prikladajú význam aj telesnému zdraviu, zhoršenie práve toho psychického je ešte väčší výkričník. „Tento rozdielny výsledok vo vnímaní vlastného psychického zdravia súvisí pravdepodobne primárne s väčšou stabilitou v práci či vzťahoch u vekovo starších účastníkov, a tým menším negatívnym vplyvom protiepidemických opatrení a prežitými skúsenosťami. Rôzne vekové skupiny inak reagujú. Starší ľudia nie sú natoľko citliví k vonkajším zmenám,“ povedal k výskumu doktor a psychológ Michal Hajdúk. Ten pôsobí na z Katedre psychológie Filozofickej fakulty UK.
Uzavretý život s rodičmi a izoláciou od rovesníkov
Na zlom psychickom zdraví sa podpisuje aj fakt, že viacerí začínajúci študenti sa už chystali na odlúčenie od rodičov s príchodom na vysokú školu. No pandémia všetky tieto plány zmarila a prinútila tak študujúcich zostať vo svojich domovoch, často s vlastnými rodičmi. To má nepriaznivý efekt na psychiku hlavne v dôsledku izolácie od kamarátov a iných rovesníkov. Myslí si to psychológ Radomír Masaryk.
Mnoho z nich prišlo práve aj o prácu a brigády a ak o nich neprišli, nastúpil home office. Tu to však nekončí, pretože viacerým sa tiež rozpadli vzťahy, pretože ich blokovala nemožnosť zdieľať jednu domácnosť. Až 42 % respondentov malo pocit, že sa vzťahy s kamarátmi cez pandémiu zhoršili, čo súvisí aj s už vyššie spomínaným zhoršením psychického zdravia v dôsledku pandémie, čo uviedlo až 72 % opýtaných študentov.
Číhal aj alkohol
Je prirodzené, že v takýchto ťažkých chvíľach sa bežný človek môže utiekať aj k nižším formám "utešenia". Otázky vo výskume sa totiž zamerali aj na výskyt rizikového pitia alkoholu medzi mladými ľuďmi. "21,3 % študentov, s častejším výskytom u mužov, vykazovalo rizikové užívanie alkoholu podľa uvedeného množstva a/alebo frekvencie pitia, ale aj dopadu na psychiku a fungovanie," vykazujú závery výskumu. Tu však možno skonštatovať, že číslo sa týka pravdepodobne len ľudí, ktorí sa k pitiu v dotazníku skutočne priznali, o ostatných percentách môžeme len polemizovať.