BRATISLAVA - Pri rozhodovaní sa o očkovaní proti novému koronavírusu sú dôležití všeobecní lekári. Až 41,5 percenta z tých, ktorí sa očkovať nechcú dať alebo váhajú, uviedlo, že možnosť vakcinácie u všeobecného lekára by zvýšila ich ochotu dať sa zaočkovať.
Vyplýva to z prieskumu „Ako sa máte, Slovensko?“. „Ukazuje sa, že pri rozhodovaní sa o očkovaní proti ochoreniu COVID-19 je okrem najbližšej rodiny mimoriadne dôležitý i všeobecný lekár. Dá sa predpokladať, že ak by sa podarilo rozšíriť vakcináciu i do ambulancií všeobecných lekárov, tak by sa časť doteraz nerozhodných či očkovanie odmietajúcich ľudí dala zaočkovať," zhodnotil Robert Klobucký zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
Z prieskumu tiež vyplýva, že najvýraznejšiu šancu ovplyvniť postoj k očkovaniu by mala možnosť vybrať si spomedzi vakcín používaných inde vo svete. Až 30,6 percenta z respondentov, ktorí sa očkovať nechcú alebo váhajú, by pri takejto možnosti určite alebo skôr zmenilo svoj postoj. Silným argumentom v prospech očkovania by bola pre ľudí aj nemožnosť bez očkovania cestovať do zahraničia. To by presvedčilo 24,3 percenta respondentov. Na treťom mieste sa umiestnila hrozba obmedzeného vstupu do niektorých verejných priestorov bez očkovania, ako je kino, plaváreň či posilňovňa.
Pri rozhodovaní o očkovaní je pre respondentov dôležitý najmä názor najbližšej rodiny. Za dôležitý ho pokladá 48,6 percenta respondentov. Podobne dôležité sú aj názory respondentovho všeobecného lekára (46,9 percenta) a blízkej osoby s lekárskym či farmaceutickým vzdelaním (46,6 percenta). Za pomerne dôležité respondenti pokladajú i názory vedeckých inštitúcií a slovenských vedcov (42,9 percenta). Naopak, za menej dôležité považujú respondenti názory verejných a politických inštitúcií.
Za najdôveryhodnejší zdroj informácií očkovaní respondenti pokladajú svojho lekára (49,1 percenta). Vysokú mieru dôveryhodnosti majú aj slovenskí vedci (48 percent) a informácie od známych a príbuzných. Najmenej respondenti dôverujú informáciám celoštátnych televízii a denníkov (17,4 percenta) či informáciám od osobností spoločenského života (14,4 percenta). Najmenej respondenti dôverujú informáciám na internete a sociálnych sieťach (14,2 percenta). Prieskum sa uskutočnil od 28. januára do 2. februára na vzorke tisíc respondentov. Prieskumy iniciovala prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.
