BRATISLAVA - Minister zahraničných a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v pondelok, v deň 30. výročia založenia Vyšehradskej skupiny (V4), zdôraznil, že nepodporuje vystúpenie SR z V4. Zároveň ale vyjadril presvedčenie, že V4 by sa nemala profilovať v rámci EÚ ako politický blok.
Korčok na sociálnej sieti Facebook priblížil, že Slovensko sa k regionálnej spolupráci vo V4 zaviazalo aj v programovom vyhlásení vlády. Odmietol tak obvinenia zo spochybňovania úlohy V4 a poukázal na to, že podobne ako Česko, Maďarsko a Poľsko, aj Slovensko využíva toto zoskupenie na presadzovanie záujmov SR a posilňovanie svojich národných pozícií.
Šéf slovenskej diplomacie varoval, že ak sa V4 bude v EÚ dlhodobo profilovať ako politický blok, môžu tak začať uvažovať i iné štáty v rámci regionálnych zoskupení, ako napríklad krajiny Beneluxu, pobaltské štáty, juhoeurópske či severoeurópske krajiny. "Ak by tak totiž robili v EÚ všetci, tak to bude vyzerať v Únii úplne inak a mám vážne pochybnosti, či chceme práve toto," povedal.
Korčok menoval viacero oblastí, v ktorých členské štáty V4 zastávajú odlišné názory, ako napríklad plynovod Severný prúd 2, postoj voči Ukrajine, ktorú Budapešť otvorene kritizuje a aj blokuje v NATO. "Vo V4 vedľa seba žijú diametrálne odlišné pozície na obrannú spoluprácu s USA. Poľsko chce mať doma americké základne, dokonca je ochotné za ne zaplatiť, zatiaľ čo u nás sa z obrannej dohody s USA urobila najväčšia hrozba našej štátnej suverenity, a na Slovensku nikomu nevadí, že takúto dohodu bez problémov podpísali naši maďarskí susedia," dodal minister pred odletom do Varšavy. Korčok navštívi počas pondelka a utorka postupne Poľsko, Chorvátsko, Rumunsko a Ukrajinu. Počas návštevy bude s rezortnými partnermi rokovať o aktuálnych otázkach bilaterálnej, regionálnej, európskej a medzinárodnej agendy.
Prepojenosť krajín V4 zvýrazňuje potrebu spolupráce v boji s pandémiou
Vzájomná prepojenosť krajín Vyšehradskej štvorky zvýrazňuje potrebu úzkej cezhraničnej kooperácie a koordinácie pri hľadaní efektívnych riešení dôsledkov pandémie. Pri príležitosti 30. výročia založenia Vyšehradskej skupiny to vyhlásil predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina). Deklaruje tiež pokračovanie nášho úsilia o hlbšiu integráciu našich partnerských krajín, spoločností a národných parlamentov.
"Jadrom nášho spoločného úsilia musí byť v tomto období záujem na pokračujúcom rozvoji celého stredoeurópskeho regiónu, rýchla obnova našich hospodárstiev a zaistenie praktických potrieb našich občanov s cieľom prinášať hmatateľné výsledky. Vyšehradská skupina, ktorá má výsadné postavenie v susedskej a regionálnej politike Slovenskej republiky, predstavuje v tomto kontexte najdôležitejšiu formu pragmatickej regionálnej spolupráce," skonštatoval šéf slovenského parlamentu.
Dôležitou súčasťou prehlbovania regionálnej spolupráce na úrovni Vyšehradskej skupiny je podľa neho jej medziparlamentný rozmer. "Je nevyhnutné na všetkých úrovniach prehlbovať pevné, vzájomne výhodné a na spoločnú európsku budúcnosť orientované susedské vzťahy a udržiavať nadštandardnú spoluprácu s členmi medzinárodného spoločenstva s cieľom prispievať k posilňovaniu efektívneho multilateralizmu," doplnil.
Podpis Vyšehradskej deklarácie položil podľa Kollára základný kameň spolupráce v regióne strednej Európy. "Na základe tohto politického aktu neskôr vznikla úspešná a konštruktívna regionálna spolupráca založená na nadštandardných susedských vzťahoch medzi Maďarskom, Poľskou, Českou a Slovenskou republikou v oblastiach spoločného záujmu, najmä v sektore bezpečnosti, rozvoja a európskej a euroatlantickej integrácie," skonštatoval.
Predseda NR SR tiež pripomenul, že Európska únia je naším spoločným životným a hodnotovým priestorom, v ktorom je naším cieľom nielen presadzovať svoje národné či regionálne záujmy v rámci vyšehradskej spolupráce, "ale aj spoločne čeliť súčasným európskym a globálnym výzvam a hrozbám, prispievať k celoeurópskym riešeniam a napĺňať tak jej ambíciu byť rešpektovaným globálnym aktérom v medzinárodných vzťahoch".
V4 bola založená v roku 1991 ako platforma dnešných štyroch štátov Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska s cieľom o koordinovaný postup v integrácii do Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO).
