BRATISLAVA - Slovensko zavedie do svojich právnych predpisov legislatívu EÚ, ktorá umožňuje národnú ochranu označení pôvodu a zemepisných označení iba na nepoľnohospodárske výrobky. Ochranu označení pôvodu a zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov a potravín, vína, aromatizovaných vínnych výrobkov a liehovín by mala zabezpečovať Európska komisia (EK). Vyplýva to z vládneho návrhu zákona o označeniach pôvodu výrobkov, o ktorom poslanci rokovali v úvode 5. rokovacieho dňa 23. schôdze Národnej rady (NR) SR.
Cieľom je podľa predkladacej správy k zákonu jednoznačné vymedzenie pôsobnosti právnej úpravy označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov v právnom poriadku Slovenskej republiky. "Konkrétne ide o poskytnutie ochrany na vnútroštátnej úrovni kategórii výrobkov, pri ktorej právo EÚ existenciu ochrany na vnútroštátnej úrovni členských štátov pripúšťa, to znamená kategórii takzvaných nepoľnohospodárskych výrobkov," uvádza sa v materiáli.
Plénum v stredu čakajú aj novely zákonov z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. Zaoberať by sa poslanci mali napríklad zmenami v prípade neprimeraných podmienok v obchode s potravinami.
Reklamné stavby by sa po novom mohli povoľovať len na dobu určitú
Reklamné stavby by sa mohli povoľovať len na dobu určitú, najviac na tri roky. Obce by mohli po novom iniciovať odstránenie nelegálnych reklamných stavieb, ktoré nie sú na ich pozemkoch, ale sú na území obce. Vyplýva to z novely stavebného zákona, ktorú v stredu poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. Zvýšiť by sa mohli aj pokuty za nedodržiavanie zákona. Poslanci tak chcú dosiahnuť znižovanie vizuálneho smogu.
V súčasnosti sa môžu reklamné stavby povoľovať aj na dobu neurčitú. Povolenie na dobu určitú podľa poslancov zabezpečí, že mestá a obce budú môcť periodicky prehodnocovať umiestňovanie reklamných stavieb na svojich územiach. "V prípade, že zdôvodnia, že ich množstvo je neúnosné, môžu na túto skutočnosť poukázať pri predlžovaní doby trvania reklamnej stavby," skonštatovali poslanci v dôvodovej správe k návrhu.
Ak vlastník nepožiada o predĺženie trvania reklamnej stavby alebo sa stavebný úrad rozhodne ju nepredĺžiť, po novom by ju musel vlastník odstrániť do 30 dní. Ak by tak neurobil, mal by zaplatiť pokutu 1350 eur. Poslanci tiež navrhujú sprísniť pokuty za stavbu bez ohlásenia. Zo súčasných 150 až 450 eur by sa mohla zvýšiť na 450 až 1350 eur. Podľa aktuálnej legislatívy môžu iniciovať odstránenie nelegálnej reklamnej stavby len vlastníci alebo prenajímatelia pozemkov, na ktorých tieto stavby stoja. Po novom by mohla iniciovať odstránenie aj obec, na ktorej území sa stavby nachádzajú.
V prípade nahlásenia nelegálnej reklamnej stavby, čiže postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez ohlásenia, by stavebný úrad mal získať povinnosť do 30 dní vydať súhlas s odstránením stavby. Vlastník pozemku či obec by tak mohli odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka stavby. Povolenia pre reklamné stavby vydané na dobu neurčitú by sa mohli po novom obmedziť na tri roky, trvali by teda len do 30. apríla 2024. Nová legislatíva by v prípade definitívneho schválenia mohla byť účinná od 1. mája tohto roka.
Do programu aktuálne schôdze pribudli dve vládne novely
Do programu aktuálnej 23. schôdze Národnej rady (NR) SR pribudli dva body, a to novela zákona o sudcoch a prísediacich a novela zákona o kritickej infraštruktúre. Spolu s novelami vláda doručila do parlamentu aj návrh, aby ich poslanci prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní.
Novela zákona o sudcoch a prísediacich hovorí o rozšírení možnosti členstva v hodnotiacich komisiách sudcov. Sudcovia, ktorí boli odvolaní z funkcie sudcu z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov, by mohli byť členmi hodnotiacich komisií. Zo zmien v zákone o kritickej infraštruktúre zas vyplýva, že štát by mal mať od marca väčšiu kontrolu nad kritickou infraštruktúrou. Hoci ide zväčša o súkromný majetok, zmena jeho majiteľa by mohla byť po novom podmienená súhlasom vlády.
