BRATISLAVA - Na ministerstve školstva, ktoré vedie Branislav Gröhling z SaS sa v týchto dňoch zrejme dejú zásadné personálne zmeny. Koronavírus ochromil fyzické prítomnosti žiakov v školách z čoho vyplynul ďalší veľký problém. Ten sa týka Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP), ktorý sa pod tlakom týchto udalostí pravdepodobne rozpadáva.
Téme sa venoval Denník N. Analytici z Gröhlingovho rezortu upozorňovali, že desaťtisíce detí zostali bez prístupu k vzdelaniu. Po viacerých sporoch ministerstvo napokon nepodpísalo nové zmluvy istým trom analytikom. To sa prestalo páčiť ich bývalému šéfovi, ktorý protestne odchádza. Reč je o Inštitúte vzdelávacej politiky (IVP), ktoré na ministerstve už roky funguje. Ten má na starosti zbierať a analyzovať dáta o školách a deťoch, ktorý následne zúžitkuje pri návrhoch zmien v školstve.
Postavili sa proti Gröhlingovi
Analytici sa rozhodli spochybniť prácu ministra Gröhlinga a vedenia ministerstva počas prebiehajúcej pandémie. Po týchto udalostiach nakoniec trom z nich nepredĺžili zmluvu a teraz odchádza už aj bývalý šéf Michal Rehúš. Ide tak o odchod štyroch analytikov, pričom ich tam bolo dohromady deväť. "Je mi nesmierne ľúto, že roky budovaný kvalitný tím IVP sa rozpadá, ale bez dôvery a podpory zo strany vedenia ministerstva sa fungovať nedá,“ píše na sociálnej sieti Rehúš.
Takto sa fungovať nedá
„Spôsob, akým súčasné vedenie ministerstva (ne)rieši vzdelávanie počas aktuálnej krízy, je škandál a ak sa radikálnym spôsobom nezmení prístup, dôsledky pre niektoré skupiny žiakov a žiačok môžu byť fatálne,“ pokračuje Rehúš. Gröhlingovo ministerstvo na tieto slová reagovalo len tak, že v zmysle zákona sa nevyjadruje k personálnym otázkam týkajúcim sa jednotlivcov.
Rehúšovi však v žalúdku leží aj to, že ministerstvo doteraz napríklad nezverejnilo analýzu pilotného projektu využitia mobilných telefónov a SIM kariet počas online vyučovania. Projekt slúžil na pomoc deťom z chudobných regiónov bez prístupu k internetu.
Odchádzajúci odborníci hovoria o tom, že problémom je tiež nezáujem vedenia rezortu o tvorbu týchto analýz. Rehúš má za to, že od nástupu ministra analytický tím opakovane zasielal viaceré analýzy. Týkali sa aj pandemického obdobia. „Nikdy však neprišla žiadna odpoveď, komunikácia počas prvých týždňov bola takmer nulová (neboli sme zapojení ani do prípravy programového vyhlásenia vlády),“ píše Rehúš.
Reagujú aj ostatní
Podľa predsedu strany Spolu Juraja Hipša na odchod bývalého šéfa Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) a ďalších analytikov z ministerstva školstva najviac doplatia deti. “Analytici priniesli alarmujúce čísla o deťoch bez prístupu k vzdelávaniu. Vedenie ministerstva sa ich zdráhalo zverejniť. Analytici tu ale nie sú na to, aby vytvárali pekné bájky. Majú opisovať realitu. A minister má hľadať v spolupráci s nimi riešenia, ako problémy zvládnuť,” hovorí Juraj Hipš s odkazom na štúdiu IVP po prvej vlne pandémie. Z analýzy vyplynulo, že až 50-tisíc detí zostalo bez akéhokoľvek vzdelávania.
