BRATISLAVA - Rasistické narážky nie sú pre poslanca OĽaNO Jána Heráka ničím novým. Napriek tomu ho to stále prekvapuje. Hovorí o skrytom rasizme, za ktorý môže aj neriešenie rómskej otázky. Za vytváranie priepasti však podľa neho môže aj strana ĽSNS. Kotlebovci chcú v parlamente dokonca predložiť novelu trestného zákona, ktorým z neho chcú vypustiť niekoľko trestných činov.
S útokmi sa poslanec Herák stretáva pravidelne. Ľudia ho konfrontovali koncom minulého roka aj priamo pred parlamentom. Dôvodom je podľa neho neriešenie rómskej otázky, ale aj kotlebovci či iné nacistické hnutia, ktoré si snažia nahnať voličov.
ROZHOVOR s poslancom Herákom z OĽaNO: Igor Matovič sa nestal premiérom kvôli statusom!
Nemyslel som si, že ľudia vedia byť takí pomstychtiví
"Po roku tvrdej práce narážam na rôzne komentáre pod videami, ktoré zverejňujem na svojom poslaneckom profile. Rasistických a vulgárnych prejavov na moju adresu, napríklad, že som sluha Igora Matoviča je veľa," povedal pre Topky Herák s tým, že až takéto reakcie nečakal. Nemyslel si ani to, že Slováci vedia byť takí pomstychtiví. "Samozrejme, nevzťahuje sa to na celú spoločnosť," uviedol.
Pre mnohých je problémom aj jeho plat poslanca, teda verejného činiteľa. "Pred vstupom do parlamentu som žil z 1 300 eur, a to som mal štyri roboty. Samozrejme, že dnes je ten plat vyšší, no pracujem pre ľudí a značnú časť prerozdeľujem mnohým sociálne slabším rodinám. Naozaj ma tie rasistické poznámky zarážajú a je to neúnosné, 60 percent z nich je naozaj hanlivých," konštatuje poslanec.
Skrytý rasizmus
Obáva sa preto, kam naša spoločnosť speje. "Je to skrytý rasizmus. Okrem toho existuje rivalita aj medzi mnohými Rómami na Slovensku," povedal. Podľa Heráka to vychádza z toho, že bývalé vlády nikdy neriešili rómsku otázku. "Všeobecne sa na Slovensku do hĺbky nikdy neriešila. Nikdy nebola v programovom vyhlásení vlády. My ju v ňom máme prvýkrát v histórii. Čiže rozumiem, že aj tým je spôsobená rivalita medzi Rómami," myslí si.
Dôvodom sú aj kotlebovci
Na pôde parlamentu sa s takýmito útokmi priamo nestretol. "Nikto by si to na pôde parlamentu nedovolil," povedal Herák. Okrem iného sú dôvodom polarizácie spoločnosti aj mnohé útoky zo strany kotlebovcov. "Samozrejme, myslím si, že práve parlamentná pôda bráni poslancom ĽSNS, aby sa tak vyjadrovali. Je to strana s prejavmi fašizmu a rasizmu, ktorá sa však pomaly a isto rozpadá. Ja zrejme najviac reaguje na ich klamstvá a demagógiu čo sa týka rómskej otázky."
Z ĽSNS odchádzajú poprední predstavitelia
Zo strany ĽSNS, a teda aj z poslaneckého klubu, sa rozhodlo kvôli spôsobu prijatia stanov odísť niekoľko poslancov, ktorí patrili v minulosti k jadru strany. Odísť sa rozhodli Milan Uhrík, Milan Mazurek, Miroslav Suja, Ondrej Ďurica, Eduard Kočiš a Miroslav Urban. "Po prijatí nových stanov členovia strany už definitívne stratili možnosť akokoľvek zasahovať a podieľať sa na rozhodovaní o podstatných otázkach ohľadne fungovania a smerovania našej strany," skonštatoval vo vyhlásení Uhrík.
Ako priblížil, rozhodnutie predsedu strany Kotlebu prevziať na seba všetku moc, podporila aj vybraná časť členskej základne, ktorá to bez ich vedomia odhlasovala. "Toto rozhodnutie zmeniť pôvodne ľudovú stranu na stranu jediného muža musím rešpektovať, avšak ako zástanca tímovej spolupráce sa s tým jednoducho nedokážem stotožniť," poznamenal Uhrík.
Zmenou zákona chcú kotlebovci chrániť samých seba
Poslanci z extrémistickej ĽSNS Kotleba, Mazurek, Suja, Schlosár a Mizík prišli s návrhom zákona, ktorým by sa zrušili viaceré extrémistické trestné činy. Podľa ich vyjadrenia ide o novelu Trestného zákona, ktorou chcú zaviesť "ochranu úplnej slobody prejavu obyvateľov". Podľa viacerých odborníkov je v tom viditeľná snaha o zrušenie viacerých trestných činov, ktorou by mohlo dôjsť k šíreniu spoločenskej nenávisti a vrcholu polarizácie spoločnosti.
Z viacerých trestných činov, ktoré sa snažia zrušiť, sú členovia ĽSNS sami obvinení či dokonca odsúdení. "Je to nepredstaviteľná situácia a neuskutočniteľný čin z viacerých dôvodov. Ako poslanci uvádzajú, cieľom strany je ,úplná sloboda prejavu´. Reálne je snahou strany vylúčenie niekoľkých trestných činov zo zákona," uviedla politologička Lucia Laczkó.
Ani poslanec Herák a jeho kolegovia tomu nerozumejú. "Sami tomu nerozumieme, čakáme na rozpravu. Rozprával som sa s právnikom aj so sociológmi. Z ich strany je to alibistické, pretože chcú chrániť svoje trestné činy. Mnohí z nich boli trestne stíhaní, komu chcú týmto návrhom zákona pomôcť? Jediné, čo za tým vidím je to, že chcú chrániť svoju stranu a samých seba a nechcú niesť plnú zodpovednosť," povedal.
Rómsku otázku potrebujeme riešiť
Pokiaľ by poslanci takýto návrh prijali, došlo by k ešte väčšiemu prehĺbeniu priepasti v spoločnosti, jej polarizácii a stúpaniu napätia. Riešenie rómskej otázky je preto podľa poslanca Heráka dôležitou témou. "Je to dôsledok vládnutia bývalej garnitúry. Pôsobím ako štatutár občianskeho združenia, predtým som pracoval vysokoškolský pedagóg a terénny pracovník, čiže vychádzam z praxe. Mnohí Rómovia chcú pracovať, ale nemohli, pretože štát sa o nich nepostaral. Každý dnes nadáva, že Rómovia sú tí, ktorí zneužívajú dávky od štátu. To však nie je riešenie rómskej otázky. Riešením je, aby Rómovia boli zamestnaní a mali adekvátne vzdelanie," vysvetľuje.
"Nie je možné, aby mnohé rómske osady na Slovensku fungovali bez kanalizácie či pitnej vody. Preto nastáva polarizácia v spoločnosti a všetkých Rómov hádžeme do jedného vreca. Je to spôsobené aj stranou ĽSNS či rôznymi nacistickými hnutiami na Slovensku," povedal Herák. Takéto skupiny podľa neho burcujú spoločnosť voči určitým skupinám kvôli tomu, že sa snažia nahnať si čo najviac hlasov od potenciálnych voličov.
"Kotleba sám vyhlásil, že Rómovia nie sú súčasťou spoločnosti. Môže toto povedať človek, ktorý má dve vysoké školy? Aj medzi majoritnou spoločnosťou sú ľudia, ktorí využívajú systém, nepracujú a robia zlo. Takíto ľudia sú, samozrejme, aj medzi minoritnou skupinou, no nie je správne, že sa poukazuje len na túto skupinu," dodal na adresu problematiky poslanec.
Dôležité je vzdelanie
Herák podľa do parlamentu návrh zákona, ktorý sa týka rómskych detí a detí z marginalizovaných komunít. "Chceme, aby terénni sociálni pracovníci boli vyčlenení pod jednotlivé úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a venovali sa tejto problematike – ako vychovávať neplnoleté matky, aby ich deti neboli zanedbané. Záleží mi na tom, aby tieto deti boli vzdelané a mali detstvo, aké majú mať. Chceme, aby rómske matky vychovávali svoje deti správne. Oprava rodiny musí byť naozaj dôsledná," skonštatoval Herák.
Jedným z cieľov návrhu je, aby absolventi vysokých škôl či vysokoškolsky vzdelaní ľudia rómskeho pôvodu mohli pracovať s touto skupinou, keďže poznajú ich správanie a mentalitu lepšie. "Chceme to dať pod pôsobnosť štátu, aby to neriešili len občianske združenia, čo im tento zákon, samozrejme, nezakáže. Je to povinnosť štátu," dodáva Herák. S Petrom Pollákom chcú zároveň zaviesť povinnú školskú dochádza od troch rokov. Deti zo sociálne slabšieho prostredia či marginalizovaných komunít by mali mať možnosť navštevovať materské školy.
