BRATISLAVA - Nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD a primátor Kežmarku Ján Ferenčák poukázal v súvislosti s výsledkami prvého kola celoplošného skríningu na ochorenie COVID-19 na rozdiely medzi dátami od samospráv a tými, ktoré prezentoval premiér Igor Matovič (OĽANO).
Ferenčák hovorí, že to nepridáva vláde na dôvere. Podotkol tiež, že zástupcovia samospráv a Únie miest Slovenska sa chceli stretnúť s vládou ešte pred prezentovaním výsledkov a hovoriť o ďalšom postupe, no premiér informoval o dátach skôr. Podpredseda Hlasu-SD Richard Raši dodal, že rozhodovať o tom, ktoré okresy sa budú testovať v druhom kole, mali odborníci na základe relevantných dát.
Ferenčák tvrdí, že premiér pri prezentovaní dát v utorok (26. 1.) zavádzal a jeho čísla sa nezakladali na pravde. Tvrdí, že v Kežmarku mali iné dáta a iný podiel pozitivity občanov. Hovorí, že na základe tabuľky premiéra mali 382 pozitívnych, pričom na odberných miestach ich evidujú len 303. Pýta sa teda, kde sa vzalo tých 79 pozitívnych navyše. Dodal, že po tlačovej konferencii premiéra sa mu ozvali ďalší zástupcovia samospráv, že čísla nesedia ani im. "Neviem, či je to amaterizmus alebo zámer," podotkol.
Viac informácií o koronavíruse nájdete aj na Facebooku
Uviedol tiež, že v okrese Kežmarok evidujú aj obce, ktoré mali mieru pozitivity nad tri percentá. "Dodnes nik nekoná a ľudia v týchto obciach môžu nákazu ďalej roznášať po celom okrese," dodal. Poznamenal, že ak vláda chcela zabrániť šíreniu vírusu, mala okamžite konať lokálne a uzatvoriť tieto oblasti. V súvislosti s ďalším kolom testovania povedal, že samosprávy stále nevedia, ktorých okresov sa to bude týkať.
"Rozhodnúť o tom, koho testovať v druhom kole, mali iba odborníci. Pretože v druhom kole sa malo testovať na základe výsledkov pozitívnych ľudí," doplnil v tejto súvislosti Raši. Pripomenul výroky Matoviča, že mu možno pripisovať štyritisíc úmrtí, ktorým vláda mohla zabrániť. Raši si myslí, že v iných krajinách by po takomto priznaní premiér sám odstúpil z funkcie. Na adresu celoplošného skríningu podotkol, že už dopredu bolo jasné, že vláda bude chcieť opätovne testovať polovicu okresov bez ohľadu na výsledky prvého kola.
Starosta Ružinova Chren: Dúfam, že oficiálne údaje budú náležité prekontrolované
Starosta bratislavského Ružinova Martin Chren dúfa, že oficiálne údaje zo skríningového testovania na ochorenie COVID-19 budú presné a zároveň pred publikovaním náležite prekontrolované. Starosta jednej z najväčších bratislavských mestských častí to konštatuje na margo rozdielnych údajov samospráv a dát, ktoré prezentovala vláda.
"Pravda je, že v našich ružinovských a aj v mestských číslach nie sú zohľadnené výsledky testovania zo súkromných mobilných odberných miest, z nemocníc a z testovania firiem, ktoré nepoznáme. Nechce sa mi však úplne veriť, že by tých niekoľko ďalších testovaní tak výrazne zhoršilo celkové výsledky za Bratislavu," poznamenáva Chren na sociálnej sieti.
Hoci zatiaľ nie je oficiálne potvrdené, koho sa bude ďalšie kolo skríningového testovania týkať, mestská časť sa pripravuje aj na situáciu, že ho bude musieť zorganizovať. Podľa starostu však mestská časť "verí v zázrak". "Aj keby sa u nás povinne cez víkend testovať nemuselo, sme pripravení zabezpečiť pre každého, kto sa otestovať chce, dostatok možností," ubezpečuje Chren.
Doteraz zverejnené výsledky kritizuje napríklad hlavné mesto. Od štátu požaduje zverejnenie štruktúry dát, ktoré určili výsledok prvého kola testovania v Bratislave. Poukazuje totiž na to, že priebežné výsledky z mestských odberových miest vykazovali výrazne nižšie čísla, ako bol prezentovaný celkový výsledok. Rozhodnutie vlády o okresoch, v ktorých má byť druhé kolo plošného testovania, bolo podľa mesta politickým rozhodnutím.
Ku kritike sa pridal aj Bratislavský samosprávny kraj (BSK), ktorý zozbieral dáta zo všetkých miest a mestských častí Bratislavského kraja a identifikoval štatisticky významné odchýlky v počte testovaných, ako aj v podiele pozitívne testovaných na ochorenie COVID-19. Pre vyvrátenie akýchkoľvek pochybností preto navrhuje, aby štát zverejnil podrobnú metodiku získavania dát, ako aj detailné informácie o počte testovaných za každé jedno odberové miesto zvlášť. Zverejnenie týchto informácií môže podľa kraja zvýšiť dôveru laickej i odbornej verejnosti k prezentovaných výsledkom celoplošného testovania.
