BRATISLAVA - Očkovanie proti koronavírusu už prebieha aj na Slovensku. Ministerstvo zdravotníctva zverejnilo aj prehľad toho, ako sa bude pri očkovaní postupovať. Jedenásť fáz je rozdelených podľa veku, profesie, ale aj rizikových skupín. Jedným z kritérií je aj index BMI, ktorým sa určuje stupeň obezity.
Stratégia očkovania na SLovensku je rozdelená do jedenástich fáz. Momentálne prebieha 2. fáza očkovania, to znamená, že sa očkujú osoby nad 85 rokov. Nasledujú ľudia nad 75 a v štvrtej fáze ľudia nad 65 rokov. V piatej a šiestej sa už môžu očkovať ľudia, ktorí trpia chronickými ochoreniami či patria do rizikovej skupiny.
KORONAVÍRUS Očkovacia stratégia má 11 fáz! Niektorých presunuli: Kedy sa dostanete na rad vy?
BMI nad 30 má viac ako milión Slovákov
V tejto skupine sa nachádzajú aj všetci ľudia s BMI, teda index telesnej hmotnosti (Body Mass Index), ktorého hodnota je vyššia ako 30, resp. 35. Obezita je jedným z rizikových faktorov pri koronavíruse, zaradenie tohto faktoru je teda logické. Problémom je, že BMI nad 30, čo je podľa tabuľkových hodnôt už obezita 1. stupňa, má niečo okolo milióna ľudí na Slovensku.
Infektológ Pavol Jarčuška uviedol, že v piatej a šiestej fáze sa nedajú vymenovať všetky ťažké diagnózy. "Len ojedinelých ochorení je vyše tisíc, ktoré Európska únia eviduje a krajiny nevedia poskytnúť diagnostiku pacientom," povedal na tlačovej konferencii. "Malo by to byť na zodpovednosti každého človeka."
Rozhodnúť by mal lekár
Niektorí o tom nemusia ani vedieť, aj keď zistiť sa to dá jednoducho. Zatiaľ však nie je jasné, ako budú ľudia dokladovať, že majú na očkovanie nárok a patria do niektorej z dvoch fáz. Infektológ Pavol Jarčuška uviedol, že hodnotu BMI by mal potvrdiť vás všeobecný lekár a v čase, keď príde na rad táto skupina, by sa už mohlo očkovať priamo v ambulanciách a doklad potrebovať nebudete.
"Možno v čase, keď príde na rad tá skupina, budú očkovať praktickí lekári. A ten praktický lekár veľmi dobre pozná svojho pacienta, aké má riziká a aký má Body Mass Index," uviedol Jarčuška. „Ak príde človek k praktickému lekárovi, jednoducho sa nepreukáže, lebo ten lekár o vás vie,“ vysvetlil profesor Jarčuška. Dodal, že rátajú s tým, že vakcíny, ktoré majú jednoduché skladovanie a podávanie by už mohli byť podávané aj v ambulanciách praktikých lekárov, je to uvedené aj v novej vakcinačnej stratégii.
Očkovať v ambulanciách je zatiaľ otázne
Všeobecní lekári však zatiaľ očkovať nemôžu, keďže vakcína musí byť uskladnená pri vysokom bode mrazu, na čo ambulancie nie sú vybavené. Zmeniť by sa to mohlo s prijatím vakcíny Astra Zeneca, ktorú stačí skladovať v chladničke. Zatiaľ je však otázne, kedy začnú s očkovaním aj praktickí lekári. Diagnóz, o ktorých sa nevystavuje žiadne potvrdenie, no sú dôvodom na prednostné očkovanie, je podľa profesora oveľa viac, napríklad diabetes s orgánovými komplikáciami, chronické obličkové zlyhania, astma atď. „Toto sa veľmi ťažko dokladuje a niekedy sa to aj mení,“ povedal Jarčuška.
"Urobili sme to preto, aby pacienti so závažnejšou formou ochorenia boli očkovaní skôr ako tí s menej závažnou formou a to vie najlepšie posúdiť praktický lekár," uviedol. V niektorých krajinách EÚ podľa neho rozhodujú o zaradení do fáz očkovania práve praktickí lekári, no to je podľa Jarčušku organizačne komplikované, pretože lekári by mali prácu naviac.
BMI ako nespoľahlivý faktor?
Ďalším sporným faktom je, že viacerí odborníci i štúdie poukazujú na to, aby sme ho vnímali ako ilustračný nástroj. Lekár Ivan Majerčák dokonca odporúča, aby sme sa BMI indexu vyhýbali. "Vykašlite sa na BMI index aj na váhu, len si zmerajte obvod pása. Tento údaj vydeľte svojou výškou. Ak vám vyjde číslo väčšie ako 0,6, máte v tele rizikové množstvo tuku. Táto metóda je medicínsky spoľahlivá aj u detí a tínedžerov,” povedal v septembrovom rozhovore pre Denník N.
O zaradení tohto faktoru sa Jarčuška vyjadril jasne. "Na základe absolútne jednoznačných dôkazov v klinickej štúdii, že mortalita a závažný priebeh u pacientov s BMI nad 35 je oveľa vyššia ako u pacientov, ktorí majú medzi 35 a 30," povedal infektológ. Tento parameter však sleduje len minimum lekárov. Výška a váha sú len čiastočným ukazovateľom.
Výsledky štúdie z roku 2016, ktorú publikoval Medzinátodný žurnál obezity, na vzorke zdravotných údajov od vyše 40 400 ľudí, potvrdili, že hodnota BMI nemusí súvisieť s celkovým zdravím. Podľa dát takmer polovica mužov a žien, ktorí mali podľa BMI nadváhu, boli v skutočnosti úplne zdraví. Takmer 30 percent ľudí, ktorým BMI preukázalo obezitu 1. stupňa, boli takisto zdraví a naopak 30 percent ľudí, ktorí mali optimálne BMI neboli zdraví.
V štúdii totiž porovnávali BMi s kľúčovými faktormi ako je krvný tlak, "dobrý" a "zlý" cholesterol, tuky či hladina cukru v krvi. BMI nad 30 môžu mať aj mnohí športovci či kulturisti a pritom sú zdraví. Športvoci majú totiž v tele vyšší podiel svalového tkaniva, ktoré je podľa odborníkov, ktorí štúdiu vykonávali, hustejšie ako tukové tkanivo. Odborníci upozorňujú aj na to, že BMI nezohľadňuje rozloženie tuku v tele. Podkožný tuk nepredstavuje až také zásadné zdravotné riziko. Takzvaný vnútorný tuk, ktorý v tele obaľuje dôležité orgány, však môže predstavovať vážny problém.