ŽILINA - Len 17-ročnú Juditu odsúdil senát Okresného súdu v Žiline na trest odňatia slobody až na 12 rokov a štyri mesiace. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. Judita však vinu odmieta a trvá na tom, že Tomáša zabil muž, ktorý sa vydával za elektrikára.
Rozsudok v prípade Judity, ktorá mala podľa senátu Okresného súdu v Žiline brutálne zavraždiť jej kamaráta Tomáša, bol nekompromisný. Juditu odsúdili na 12 rokov a 4 mesiace. Jej advokát sa na mieste odvolal, takže verdikt je zatiaľ neprávoplatný.
Mrazivé DETAILY z brutálnej vraždy Tomáša (†16): Odsúdená Judita (17) vinu nepriznala! Súd to videl inak
Jej rodina je presvedčená, že je nevinná. Otec odsúdenej Judity uviedol, že rozhodnutie vnímajú ako nespravodlivé a svojvoľné. "S hrubým porušením Trestného poriadku a so závažnými procesnými pochybeniami, na ktoré bolo poukázané v záverečných rečiach. Takisto dôkazná situácia jednoznačne preukázala Juditinu nevinu. Obžaloba nepredložila jediný dôkaz o Juditinej vine. Celé obvinenie je vykonštruované. Budeme sa proti tomu brániť, nikdy sa s tým nezmierime," povedal v novembri po rozsudku otec obžalovanej.
Juditina výpoveď
Judita na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že sa cíti byť nevinná zo spáchania skutku, ktorý jej kladú za vinu. K brutálnej vražde vypovedala až na hlavnom pojednávaní, keďže v prípravnom konaní využila svoje právo nevypovedať, pretože v tom čase už bola podozrivá.
"Mali sme bežný školský deň. Siedma vyučovacia hodina nám odpadla a niekedy v priebehu dňa sme sa s Tomášom dohodli, že pôjdeme ku mne domov, lebo na druhý deň sme mali ísť na výlet do Londýna. Chceli sme skontrolovať letenky a batožinu a dohodnúť nejaké detaily," začala svoju výpoveď obžalovaná Judita. Po šiestej hodine, ktorá im končila 13:30, sa teda vybrali pešo k Judite domov. Išla s nimi aj jedna kamarátka a asi 10-15 metrov pred nimi kráčali dve spolužiačky, ktoré sa neskôr odpojili a išli smerom do mesta. Zakrátko sa od nich odpojila aj kamarátka.
"S Tomášom sme prišli domov okolo 14-tej. Na internete sme si pozerali stránku leteckej spoločnosti, cez ktorú sme mali letieť a potom sme sa v mojej izbe rozprávali o turistike a dovolenkách. Okolo 15tej sme sa premiestnili do kuchyne, kde sme posedávali, rozprávali sa a púšťali sme si hudbu," vypovedala obžalovaná.
Zabudnutý telefón
Judita si po chvíli začala nožom s čiernou rúčkou krájať jablká. Pomedzi to si zalievala čaj. "Pokrájané jablká som dala do misky a dosku, na ktorej som krájala jablká, som umyla a dala do odkvapkávača. Nožík zostal v dreze. Neskôr sme vyšli na balkón a skúšali sme zaradiť tam vysadené kvety do rôznych čeľadí, ale zistili sme, že jediný kvet, ktorý vieme zaradiť, bol muškát," opisovala Judita posledné chvíle s jej najlepším kamarátom.
Tomáš mal mať v ten deň o 16tej ešte volejbalový tréning. Polhodinu predtým sa začal chystať na odchod z bytu, v ktorom bývala Judita. "Prešli sme cez obývačku a kuchyňu do chodby. Tomáš sa obul a obliekol. Keď bol na odchode, zistil, že si niekde v byte nechal telefón. Obutý a oblečený si išiel preň, ja som zostala v chodbe a čakala pri dverách, kedy sa vráti s tým telefónom," spomínala Judita.
Odpočtár elektriny
Judita na súde vypovedala, že v tom momente zazvonil zvonček. Keď otvorila dvere, mal tam stáť chlap, ktorý vyzeral ako elektrikár.
"Bol to muž, mohol byť o hlavu vyšší ako ja, výškou by som ho prirovnala k obhajcovi Misárošovi. Bol to veľký, silný chlap. Mal kratšie tmavé vlasy a zdalo sa mi, že hnedé oči. Tvár mal skôr oválnu a mal mierne strnisko. Mal oblečené modré montérky na traky, pod nimi mal čierne tričko s dlhým rukávom a cez pravé plece mal prevesenú hnedú tašku s vecami, veľkosťou asi 40 cm. Zdalo sa mi, že bola rozdelená na také priečinky. Všimla som si, že bola otvorená, tak neviem, či mala aj nejaký uzáver. Topánky som si nevšimla. Na rukách mal hnedé rukavice, ktoré vyzerali ako pracovné. Pozdravil, povedal, že je z nejakej spoločnosti, a že ide skontrolovať elektriku a poistky," vypovedala Judita.
Judita sa mu podľa vlastných slov snažila vysvetliť, že jej rodičia nie sú doma a ona nemá 18 rokov, aby prišiel inokedy. "On začal naliehať, že to bude rýchlo, že na to nepotrebuje rodičov, ani žiadnu pomoc, iba to pozrie a pôjde preč. Cítila som sa veľmi zvláštne, preto som zakričala na Tomáša," znie v Juditinej výpovedi. Tomáš však už bol na ceste k dverám aj s telefónom. "Dívali sa na seba a ten chlap mal taký divný výraz. Z tašky, ktorú mal prevesenú cez plece, vytiahol nôž a zaútočil na Tomáša," opísala Judita, ktorá vraj vtedy ostala v úplnom šoku, strašne sa bála a nevedela, čo má robiť.
"Prebleslo mi hlavou, že ho musím nejako brániť. Po prvých dvoch, troch alebo štyroch ranách, čo som videla, som sa vrhla pred neho, lebo som chcela toho chlapa vytlačiť z dverí. Chcela som ho chytiť za zápästie alebo ruky, vytlačiť ho na chodbu a zavrieť dvere. Ako sa rozháňal tým nožom, tak som ho chytila za čepeľ noža namiesto zápästia a on ako potiahol, tak mi prerezal štyri prsty na pravej ruke. Prsty mi odvisli a začala z nich striekať krv. Strašne ma to bolelo, tak som sa od bolesti prikrčila a dala sa na stranu mimo jeho dosahu," vysvetľovala Judita, ako prišla k zraneniam na svojej ruke.
Dávala mu prvú pomoc
Podľa Juditinej výpovede sa mal chlap pretlačiť aj do bytu a ďalej si vraj pamätá len to, ako polosedela a pololežala pár metrov od chodby pri stene, kde má izbu jej sestra. Tomáša videla ako stojí a celé tričko mal dotrhané a od krvi. Napadlo jej, že musí zavolať pomoc, no keď sa chcela postaviť, prišlo jej strašne zle. "Zosunula som sa na zem a potom mám ďalšie okno. Pamätám si, že keď som sa opäť prebrala, videla som Tomáša, ako leží v chodbe na tom mieste, kde predtým stál. Ležal telom pri botníku a hlavou smerom k dverám. Nejako som sa postavila, bolo mi hrozne zle, na zvracanie, točila sa mi hlava a hrozne ma bolela ruka, lebo prsty mi viseli v 90-stupňovom uhle, vôbec som nimi nevedela pohnúť," opisuje Judita hrôzostrašné chvíle.
Judita vo svojej výpovedi spomína na to, ako chcela zavolať pomoc, no ruky mala celé od krvi, tak si ich išla umyť. Dorezaná ruka ju však začala ešte viac bolieť, tak si pomyslela, že by si tam mala priložiť uterák. Tomáš bol už vtedy zrejme mŕtvy.
Potom, čo si Judita poutierala ruky a mobil, vytočila mamine číslo. Tá je kázala hneď volať na linku 112. Judita ju poslúchla. Potom vybehla na chodbu a začala zvoniť u susedov. V jednom byte nikto nebol, sused z druhého jej však otvoril. Kričala naňho, aby jej pomohol. Judita sa potom vrátila do bytu a operátorke na linke 112 povedala, že jedni susedia jej neotvárali a druhí jej vraj odmietli pomôcť.
"Operátorka mi povedala, že mám stále robiť tú prvú pomoc, že polícia a záchranka sú na ceste Posledných päť minút mi ale bolo strašne zle, tak som sa iba posadila k botníku a kričala. Potom som počula, ako ide výťah hore, ako idú po schodoch, tak som sa postavila do dverí a kričala, že majú bežať úplne navrch na šieste poschodie. Prví dobehli policajti, potom hneď za nimi záchranári," vypovedala Judita s tým, že ju poslali von z bytu. Potom sa začal márny boj o život jej kamaráta. Záchranári ošetrili aj Juditu a zobrali ju do sanitky, v ktorej jej dali niečo na ukľudnenie. Potom za ňou prišiel jej otec. O tom, že jej kamarát je mŕtvy, sa dozvedela až v nemocnici.
Výpoveď doplnila
Judita vo svojej výpovedu spresnila, že sa útok odohral v byte, v chodbe pri dverách. "Tomáš s týmto útočníkom stáli od seba asi jeden meter, možno viac. Stáli oproti sebe tvárou v tvár. Tie rany, ktoré som videla, dopadli na vrchnú časť tela, vyššie od pása hore. Ja som sa po tých prvých ranách postavila pred Tomáša, teda medzi neho a útočníka a ako ten útočník dvíhal ruku a chcel ju znova napriahnuť, ja som ho chcela chytiť za zápästie, ale to som nejako neodhadla a chytila som čepeľ a on ako potiahol, tak mi porezal ruku," spresnila Judita.
Obžalovaná opísala, že keď sa uhla, Tomášovi sa akoby otočila chrbtom a matne sa jej zdalo, že útočník vstúpil do bytu, že prekročil prah. "Aj ja, aj Tomáš sme kričali. Otvorila som ústa a kričala, nevydávala som žiadne slová. Tomáš tiež. Bol to silný krik, nahlas," opisovala. Keď sa odohral útok na Tomáša, dvere na terasu ich bytu boli otvorené. Časové úseky si presne nepamätá, ani to, ako dlho mohla byť mimo.
Ako sa dostala vražedná zbraň do jej zásuvky?
Kriminalisti našli kuchynský nôž, ktorým mal byť Tomáš zavraždený, medzi Juditinými vecami v zásuvke. "Išla som si umývať hlavne tú porezanú ruku do umývadla a ako som si zmyla celú tú krv z rúk, čo tam bola, tak v tom kuchynskom dreze a aj na riade, ktorý bol v ňom, zostalo veľa krvi. A keď som tam proste videla, ten nôž, tak som sa zľakla, neviem čoho, ale jednoducho som sa zľakla. Chcela som ísť po ten uterák, tak neviem prečo, ale ten nôž som zobrala so sebou. Potom som prešla do izby, kde som si chcela zobrať uterák. A aby som mohla otvoriť ten šuflík, tak som nôž položila na zem a otvorila šuflík, ale potom som si všimla, že uterák je pod inými ďalšími vecami, tak som to nechala tak a išla do tej komody, čo je v chodbe. Nôž som nechala položený na zemi," opísala Judita.
Obžalovaná tvrdila, že nevie, ako sa dostal pod jej veci do šuflíka. Rovnako vypovedala aj k druhému nožu, ktorý našiel jej otec v tej istej zásuvke. Na svojej výpovedi trvala Judita počas celého pojednávania. Avšak dôkazy, ktoré sa našli, kamerové záznamy, aj výpovede susedov, jej výpoveď nepotvrdzujú, práve naopak. Senát tak dospel k záveru, že vraždu spáchala Judita.
