BRATISLAVA - V rezorte obrany bolo v roku 2020 pozitívom nasadenie ozbrojených síl na boj proti novému koronavírusu. V hodnotení to uviedol poslanec Národnej rady SR Peter Kmec (nezaradený). Čiastočne ocenil aj prebiehajúcu revíziu strategických dokumentov. Poukazuje však na všeobecnosť a frázovitosť predložených materiálov. Negatívne hodnotí zvýšenú odchodovosť kvalifikovaného personálu, hlavne vyšších hodností.
Opozičná strana ĽSNS kladne hodnotí otvorenú komunikáciu ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽANO). Kritizujú ho za zaujatosť voči Ruskej federácii. NATO a USA podľa nich minister naopak "absolútne neobjektívne a nekriticky glorifikuje". "Vo svojej práci by sa mal sústrediť na komplexné ozdravenie našich ozbrojených síl, na ich kvalitu, ale predovšetkým suverenitu," uviedol pre TASR hovorca strany a zároveň člen parlamentného brannobezpečnostného výboru Ondrej Ďurica.
Kmec skonštatoval, že vyčlenenie a úsilie vojakov na plnenie úloh spojených s bojom proti pandémii bolo priam vzorové. Ozbrojené sily však podľa neho často suplovali činnosti iných orgánov krízového riadenia. "Boli politicky tlačené, aby na seba prebrali úlohy riadenia pre neschopnosť iných rezortov, hlavne vnútra a zdravotníctva," poznamenal. Pri samotnej realizácii opatrení sa podľa neho prejavili aj nedostatky v oblasti materiálneho zabezpečenia a komunikácii.
Na základe predložených návrhov strategických dokumentov bude podľa Kmeca veľmi náročné vytvoriť realistické plánovacie a vykonávacie dokumenty na základe skutočných potrieb obrany SR. "Neobsahujú ani časový a finančný rámec, takže je veľmi ťažké predstaviť si, koľko to bude stáť a aké sú časové a operačne merateľné limity postupnej prestavby ozbrojených síl s dôrazom aj na spomínané nové hrozby," zhodnotil.
Negatívne hodnotí Kmec, ktorý pôsobí v mimoparlamentnej strane Hlas-SD, zvýšenú odchodovosť kvalifikovaného personálu, hlavne vyšších hodností. "S týmito vojakmi, ktorí často mohli ešte slúžiť, odchádza nielen skúsenosť tvorby strategických a plánovacích dokumentov, ale aj schopnosť tvorby primeraných technických požiadaviek na obstaranie modernej výzbroje v kontexte stratégie a taktiky boja," myslí si.
Ako skonštatoval v hodnotení, vlani sa tiež spomalili až zastavili procesy obstarávania a modernizácie vojenskej techniky. Došlo tak podľa neho k omeškaniu prijatia plánovacích koncepčných dokumentov, a tým aj k spomaleniu obmeny techniky a tvorby potrebných zásob. Ako príklad uviedol omeškanie dodávok delostreleckých systémov Zuzana 2. "Ďalším príkladom je oneskorený podpis letiskových radarov, ktoré predchádzajúca vláda odsúhlasila ešte na konci roku 2018," načrtol. Nákup sa tak podľa neho predražil. Poukázal tiež na zrušenie obmeny nedostatkových sanitných alebo nákladných vozidiel.
Poslanec ocenil snahu ministra o zavedenie podmienky minimálne 20-percentnej účasti slovenského priemyslu pri modernizácii Ozbrojených síl SR. "Na druhej strane by však mali byť viac využívané domáce kapacity pri obstarávaní produktov a služieb, ktoré sú vyrábané na Slovensku, a ktoré zbytočne nakupujeme prostredníctvom agentúry NATO (NSPA)," myslí si. Išlo by to podľa neho napríklad pri nákupe krátkych ručných zbraní, munície do delostreleckých systémov alebo modernizácii letiska Sliač.
