BRATISLAVA - Mýty o očkovaní môžu v spoločnosti pretrvať desiatky rokov, a to aj napriek vedeckým štúdiám, dokazujúcich ich nepodloženosť. Preto je dôležité overovať si fakty. Na sociálnej sieti ministerstva zdravotníctva na to upozornila epidemiologička Alexandra Bražinová.
Koncom 20. storočia v súvislosti s očkovaním proti osýpkam vznikla fáma, ktorá pretrváva doteraz, že toto očkovanie sa spája so vznikom autizmu. "Mýty sa dnes ľahko a rýchlo rozšíria a potom nasleduje pracné vysvetľovanie vedcov, ktorí sa snažia veľkými štúdiami dokázať, že sa to nezakladá na pravde. Napriek dôkazom a faktom o účinnosti vakcín mnohé mýty však pretrvávajú naďalej," poukázala Bražinová.
Očkovanie pritom podľa odborníčky spolu s antibiotikami a zlepšením hygieny patrí k najväčším výdobytkom vedy. Zdôrazňuje, že očkovanie je spôsob, ako nabudiť prirodzenú ochranu organizmu proti ochoreniam a je to aj najúčinnejšia prevencia.
Prvú vakcínu vynašiel britský lekár a chirurg Edward Jenner koncom 18. storočia. Bola to očkovacia látka proti pravým kiahňam. "Doktor zistil, že keď vezme hnis z pľuzgiera u ľudí, ktorí ochoreli podobným, ale miernym ochorením tzv. kravskými kiahňami a naočkuje tým zdravého človeka, človek si vybuduje imunitu a nemôže už ochorieť na ťažšie a smrteľné ochorenie pravé kiahne," priblížila Bražinová.
Slovo vakcinácia pochádza práve z toho vynálezu, po latinsky krava je "vacca" a slová vakcína a vakcinácia tak pochádzajú z ochorenia od kráv, ktoré sa prenieslo na ľudí. "Mýty spojené s očkovaním sú rovnako staré ako samo očkovanie. Prvý mýtus vznikol práve s prvou vakcínou, kedy sa ľudia báli, že im z tejto vakcíny narastú rohy alebo kravská papuľa," opísala epidemiologička. Dodala, že na úrovni vtedajších vedomostí je to podobné ako s mýtmi v súčasnosti, ktoré ohľadom vakcín pretrvávajú.
