Marek Maďarič
BRATISLAVA - Vláda neprijme výzvu OBSE a nestiahne z parlamentu návrh tlačového zákona. Minister kultúry Marek Maďarič, ktorý zákon pripravil, nesúhlasí s výhradami predstaviteľa OBSE pre slobodu médií Miklósa Harasztiho, že niektoré paragrafy vážne obmedzujú redakčnú autonómiu a idú proti medzinárodným záväzkom SR.
Spochybnil tiež význam Harasztiho v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). "Predstaviteľ OBSE, a ani nemyslím si, že nejaký vrcholný, napísal list ministrovi zahraničných vecí. A samozrejme, my budeme reagovať," povedal. Aká bude odpoveď neuviedol, pretože ju pripraví MZV SR.
Minister zahraničných vecí Ján Kubiš ako bývalý generálny tajomník OBSE považuje Harasztiho za dostatočnú autoritu, pre ktorú pracujú stovky expertov.
"Je šéfom jednej z inštitúcií OBSE, takže je to pozícia adekvátna," povedal. Kubiš chce do týždňa hovoriť s Harasztim, aby mu vysvetlil, prečo najskôr neponúkol expertné rokovania priamo vláde. "Je to výzva k expertnému dialógu. Je to niečo, čo inštitúcie OBSE robia dnes a denne." Prekvapilo ho, že "v rozpore s bežnou praxou" sa o tejto výzve dozvedel z tlačovej správy OBSE. Odpoveď podľa Kubiša pripraví Maďarič, pretože tlačový zákon je v jeho pôsobnosti. Kubiš pripustil, že zakotvenie práva na odpoveď do tlačového zákona v čase, keď má vláda uznesenie proti médiám a premiér ich označuje za politickú opozíciu, je na diskusiu. Na druhej strane to chápe, pretože aj o ňom písali veci, ktoré neurobil. Maďarič však tvrdí, že právo na odpoveď má chrániť občana, nie politika. "Nevzťahuje sa toto právo ani na parlament, ani na vládu," vyhlásil. Návrh zákona o tom nehovorí, naopak, právo na odpoveď uplatňuje aj tam, kde vydavateľ za obsah nezodpovedá. Dotknutá osoba by tak mohla žiadať uverejnenie stanoviska aj k informáciám, poskytnutým orgánmi verejnej správy a ich inštitúciami, ako aj k reklame a inzercii.
Maďarič považuje za správne, že svoje stanovisko môže fyzická alebo právnická osoba presadiť do novín aj vtedy, keď o nej písali pravdu. "Môžu sa stať aj také prípady, keď vás aj pravdivá informácia poškodí," povedal. Ak sa dotkne cti občana alebo firmy, musia mať podľa ministra právo na odpoveď na rovnakom mieste, rovnakým písmom a v rovnakom rozsahu, ako bol článok. "Existuje výklad nemeckého spolkového súdu, že je to v poriadku," uviedol Maďarič. Návrh zákona počíta aj s dedičnosťou práva na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie. Po mŕtvom má prejsť na blízke osoby.
Neoprávnená je podľa neho aj druhá výhrada - k paragrafom, ktoré umožňujú ministerstvu kultúry pokutovať médiá do 200-tisíc korún za články, propagujúce alebo zľahčujúce vojnu, neľudské správanie, drogy a podobne, ako aj za porušenie volebných zákonov. Paragrafy prevzala vláda zo súčasného tlačového zákona. Doňho ich aj s pokutami do dvoch miliónov zaradila bývalá vláda. Vydavatelia sa obávajú, že pokuty môžu byť nástrojom na likvidáciu. Maďarič zisťoval, prečo neprotestovali pri novelizácii v roku 2000. Vydavatelia mu vraj povedali, že sa ich na to nikto nepýtal. "Vládna koalícia sa vtedy neobťažovala," konštatoval.
OBSE vyzvala slovenskú vládu, aby tlačový zákon stiahla. "Terajší návrh obsahuje paragrafy, ktoré by vážne obmedzili redakčnú autonómiu a išli by tak proti medzinárodným záväzkom Slovenska pri ochrane slobody médií," napísal Miklós Haraszti, predstaviteľ OBSE pre slobodu médií, v liste Kubišovi. Kritizuje tiež možnosť uloženia pokuty, ak došlo k zverejneniu informácie spôsobom, ktorý zľahčuje, ospravedlňuje alebo schvaľuje vojny, neľudské činy, užívanie drog a vyvolávanie nenávisti, vrátane vyvolávania nenávisti na základe politického a iného zmýšľania. Definície sú nejednoznačné, zákon by tak mohol byť zneužitý na obmedzenie a trestanie len za informovanie o udalostiach alebo názoroch.
Organizácia médií juhovýchodnej Európy (SEEMO) v utorok vyjadrila znepokojenie nad tým, že návrh slovenského tlačového zákona obsahuje ustanovenie, podľa ktorého noviny musia do troch dní uverejniť odpoveď osoby, o ktorej písali. To "necháva priestor pre politikov na manipuláciu médií. Mohlo by to médiá nútiť k autocenzúre pre obavy z bankrotu... a mohlo by sa to využiť ako prostriedok na sebapropagáciu politikov," uviedol vo vyhlásení generálny tajomník SEEMO Oliver Vujovič.
"Je šéfom jednej z inštitúcií OBSE, takže je to pozícia adekvátna," povedal. Kubiš chce do týždňa hovoriť s Harasztim, aby mu vysvetlil, prečo najskôr neponúkol expertné rokovania priamo vláde. "Je to výzva k expertnému dialógu. Je to niečo, čo inštitúcie OBSE robia dnes a denne." Prekvapilo ho, že "v rozpore s bežnou praxou" sa o tejto výzve dozvedel z tlačovej správy OBSE. Odpoveď podľa Kubiša pripraví Maďarič, pretože tlačový zákon je v jeho pôsobnosti. Kubiš pripustil, že zakotvenie práva na odpoveď do tlačového zákona v čase, keď má vláda uznesenie proti médiám a premiér ich označuje za politickú opozíciu, je na diskusiu. Na druhej strane to chápe, pretože aj o ňom písali veci, ktoré neurobil. Maďarič však tvrdí, že právo na odpoveď má chrániť občana, nie politika. "Nevzťahuje sa toto právo ani na parlament, ani na vládu," vyhlásil. Návrh zákona o tom nehovorí, naopak, právo na odpoveď uplatňuje aj tam, kde vydavateľ za obsah nezodpovedá. Dotknutá osoba by tak mohla žiadať uverejnenie stanoviska aj k informáciám, poskytnutým orgánmi verejnej správy a ich inštitúciami, ako aj k reklame a inzercii.
Maďarič považuje za správne, že svoje stanovisko môže fyzická alebo právnická osoba presadiť do novín aj vtedy, keď o nej písali pravdu. "Môžu sa stať aj také prípady, keď vás aj pravdivá informácia poškodí," povedal. Ak sa dotkne cti občana alebo firmy, musia mať podľa ministra právo na odpoveď na rovnakom mieste, rovnakým písmom a v rovnakom rozsahu, ako bol článok. "Existuje výklad nemeckého spolkového súdu, že je to v poriadku," uviedol Maďarič. Návrh zákona počíta aj s dedičnosťou práva na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie. Po mŕtvom má prejsť na blízke osoby.
Neoprávnená je podľa neho aj druhá výhrada - k paragrafom, ktoré umožňujú ministerstvu kultúry pokutovať médiá do 200-tisíc korún za články, propagujúce alebo zľahčujúce vojnu, neľudské správanie, drogy a podobne, ako aj za porušenie volebných zákonov. Paragrafy prevzala vláda zo súčasného tlačového zákona. Doňho ich aj s pokutami do dvoch miliónov zaradila bývalá vláda. Vydavatelia sa obávajú, že pokuty môžu byť nástrojom na likvidáciu. Maďarič zisťoval, prečo neprotestovali pri novelizácii v roku 2000. Vydavatelia mu vraj povedali, že sa ich na to nikto nepýtal. "Vládna koalícia sa vtedy neobťažovala," konštatoval.
OBSE vyzvala slovenskú vládu, aby tlačový zákon stiahla. "Terajší návrh obsahuje paragrafy, ktoré by vážne obmedzili redakčnú autonómiu a išli by tak proti medzinárodným záväzkom Slovenska pri ochrane slobody médií," napísal Miklós Haraszti, predstaviteľ OBSE pre slobodu médií, v liste Kubišovi. Kritizuje tiež možnosť uloženia pokuty, ak došlo k zverejneniu informácie spôsobom, ktorý zľahčuje, ospravedlňuje alebo schvaľuje vojny, neľudské činy, užívanie drog a vyvolávanie nenávisti, vrátane vyvolávania nenávisti na základe politického a iného zmýšľania. Definície sú nejednoznačné, zákon by tak mohol byť zneužitý na obmedzenie a trestanie len za informovanie o udalostiach alebo názoroch.
Organizácia médií juhovýchodnej Európy (SEEMO) v utorok vyjadrila znepokojenie nad tým, že návrh slovenského tlačového zákona obsahuje ustanovenie, podľa ktorého noviny musia do troch dní uverejniť odpoveď osoby, o ktorej písali. To "necháva priestor pre politikov na manipuláciu médií. Mohlo by to médiá nútiť k autocenzúre pre obavy z bankrotu... a mohlo by sa to využiť ako prostriedok na sebapropagáciu politikov," uviedol vo vyhlásení generálny tajomník SEEMO Oliver Vujovič.
