BRATISLAVA - Od volieb prešlo takmer desať mesiacov. Nová vláda stále pred výzvou, pre ktorou nestála ešte žiadna vláda na Slovensku, ale ani vo svete. Politológ Radoslav Štefančík v rozhovore pre Topky zhodnotil konflikty medzi premiérom Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom a hovoril aj o budúcnosti vlády.
Od volieb uplynulo necelých desať mesiacov. Ešte minulý rok sa hovorilo o tom, že Slovensko čakajú historické voľby, nová vláda má šancu zmeniť krajinu, bojovať proti korupcii, zničiť mafiu... Do toho prišla koronakríza a úlohy novej vlády sa skomplikovali, aj keď vidíme, že polícia koná a vláda prijala niekoľko zmien vrátane reformy justície. Do akej miery to podľa vás zabrzdilo pôvodné plány novej vlády?
Už v čase volieb sa vedelo, že korona je za dverami a je len otázkou času, kedy kríza postihne aj Slovensko. Nová vláda tak vopred vedela, že ju čaká neľahký súboj. Nespomínam si však na nejaký bombastický plán, ako krízu riešiť. Hneď po zložení vlády bolo zrejmé, že nevyužila všetok intelektuálny potenciál. Opäť zvíťazili politické nominácie, ktorých negatívne dôsledky sa ukázali už po veľmi krátkom čase.
Veľké porovnanie PREFERENCIÍ po voľbách: OĽaNO rapídne kleslo! SaS je skokanom, Hlas zrejme novým lídrom
Súčasný premiér Igor Matovič získal so svojím hnutím vyše 25 percent hlasov a porazil Smer. Preferencie mu však odvtedy rýchlo klesajú. Môže za to podľa vás iba prijímanie prísnych opatrení alebo aj niečo iné?
Dôvodom poklesu preferencií OĽaNO je viacero a nemožno za tým vidieť iba koronu. Napokon vírus postihol aj iné štáty a tam dramaticky preferencie premiérom neklesli. Na ilustráciu, v novembri 2020 sa Angela Merkelová tešila najvyššej podpore v jej aktuálnom funkčnom období. To znamená, že problém je inde. A nielen jeden. Ten prvý je, že OĽaNO sa niekoľko týždňov pred voľbami pohybovalo na úrovni zvoliteľnosti. Potom stačilo zopár chybných rozhodnutí Andreja Kisku, viditeľná kampaň Igora Matoviča a zrazu bol Kiska down, Truban out a Matovič in. Lenže tak ako rýchlo Matovič nových voličov získal, tak rýchlo o nich prišiel. Druhým dôvodom poklesu preferencií je Matovičova mentálna neschopnosť správať sa ako vyzretý politik s formou komunikácie, ktorá by prináležala tretiemu najvyššiemu ústavnému činiteľovi. A až niekde na treťom mieste je korona. Ľudia sú chorí a umierajú aj v iných štátoch, ale nemajú tam na čele vlády takú labilnú osobnosť.
Mnohí kritizujú aj jeho rétoriku. Mal by ju zmeniť?
Problém Igora Matoviča je práve forma komunikácie a potom žabomyšie vojny, ktoré vedie vo vnútri koalície. Hoci je predsedom vlády už niekoľko mesiacov, stále mentálne nedorástol do funkcie šéfa vlády. Ak sa vyjadruje raz infantilne potom vulgárne, tak niekoho to môže osloviť, ale väčšinu spoločnosti tým iba znechutí. Spomeňme si len na jeho nedávny výstup v Rádiu Expres. Predseda vlády sa predsa nemôže takto otvorene opustiť v priamom prenose.
Zrejme najväčším problémom, ktorý sa rieši, je spor medzi premiérom a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom. Ľudia zrejme veria viac Sulíkovi, keďže preferencie SaS, ale aj Sulíkova dôveryhodnosť, od volieb rapídne stúpli a naopak hnutie OĽaNO klesá a už dlhšie je na prvom mieste Hlas Petra Pellegriniho. Je to „šťastná“ komunikácia? Mal by niektorí z nich ustúpiť?
V prvom rade sa mi žiada povedať, že existencia konfliktu, najmä toho hodnotového, je prejavom demokracie. Ak by boli vládne strany všetky jednotné a do nohy by plnili pokyny predsedu vlády, vtedy by som bol obozretnejší. Spor medzi Matovičom a Sulíkom však nie je založený na hodnotách, prípadne odlišných metodologických predstavách, skôr ide o osobné animozity. Týmto zbytočným konfliktom potom frustrujú už koronou dosť frustrovanú spoločnosť. Ideálne by bolo, keby sa chytili za ruky, každý by ukázal prstom na svojho nástupcu a koalícia by dovládla v rovnakej podobe, ale bez oboch pánov.
Voči sporom vo vláde, nejednotnému postupu či osobným útokom sa už postavila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Dokonca odporučila, aby koronakrízu manažoval niekto iný ako premiér Matovič. Ako vnímate jej postoj?
Úloha hlavy štátu je na Slovensku zväčša ceremoniálna. V parlamentných demokraciách sa má prezident držať mimo hlavných politických konfliktov a bolo by dobré, keby to tak aj ostalo. Akokoľvek sa nám môže zdať Zuzana Čaputová sympatická či rozumná, po nej môže prísť katastrofa. Matovič však urobil chybu, keď ju obišiel pri pláne celoplošného testovania. Prezidentka totiž pre neho predstavuje ideálneho partnera do diskusie. Igor Matovič potrebuje spätnú väzbu od rovnocenného partnera, vrátane tej kritickej, takže namiesto porady s Angelou Merkelovou sa mal poradiť s prezidentkou. Ak by ju získal na svoju stranu, získal by aj väčšinu spoločnosti.
Ak by ho odmietla, čo by bolo pochopiteľné, musel by uznať, že jeho nápad povinného celoplošného testovania je v slobodnej spoločnosti nezmysel. Hlava štátu nemá na Slovensku veľa reálnych právomocí, politiku však môže ovplyvniť svojimi postojmi. Matovič by mal s ňou intenzívnejšie spolupracovať, pretože je stále mimoriadne obľúbená a hodnotovo nestojí ďaleko od Matovičovej vlády. Tento vzťah je úplne iný, ako mali napríklad Michal Kováč či Andrej Kiska. Múdry premiér by využil popularitu prezidentky vo vlastný prospech. Lenže to by chcelo najskôr múdreho, menej ješitného a mentálne zrelšieho premiéra.
Je podľa vás táto vláda vládou zmeny?
Ale kdeže. Škandály tu boli a stále sú. Výraz „naši ľudia“ sa vôbec nevytratil, skôr naopak. Možno už nejde (zatiaľ) o miliardy, ale prístup politikov k úradu sa nezmenil. Stále tu máme privilegovanú kastu (nad)ľudí, ktorí nepochopili, že sú len služobníci suveréna – teda ľudu, a nie jeho vládcovia. Pozrime sa len na kauzu Kollárov pobyt v nemocnici. Vo vyspelej demokracii by už Kollár po podobnom incidente nebol predsedom parlamentu, ale vo vyspelej demokracii by sa politik typu Borisa Kollára ani nemal šancu stať šéfom parlamentu.
Je pravdou, že Slovensko stále nemá jednotný pandemický plán a rozhodnutia sa ľudia dozvedia takpovediac zo dňa na deň. Mal by koronakrízu manažovať podľa vás niekto iný?
Manažovať krízu takýchto rozmerov má šéf výkonnej moci a tým je premiér. Takže sa žiada povedať, že netreba vymeniť manažéra, treba vymeniť predsedu vlády. Keď už iného niet, nemal by to Matovič robiť od buka do buka, ale po intenzívnej diskusii s kvalitnými odborníkmi. Všimnime si len ten rozdiel medzi prvou a druhou vlnou. Počas prvej vlny stála na tlačovkách za premiérom celá rada vedecky fundovaných odborníkov. Premiér sa tak opieral o autoritu vedcov. Dnes opatrenia oznamuje spravidla sám, prípadne v spoločnosti svojich spolustraníkov. Je na mieste sa opýtať, prečo dnes zástupcovia vedy nestoja za predsedom vlády tak pevne, ako to bolo počas prvej vlny.
Bežný človek nevidí do vládnych procesov, vidia len výstupy. Mnohí preto vnímajú viac konflikty, ako reálne riešenia. Ako by ste zhodnotili doterajší postup vlády počas koronakrízy?
Ako keď jedna ruka nevie, čo robí tá druhá. Je pravda, že táto vláda to nemá ľahké. Rieši problémy ako žiadna iná vláda pred ňou. Ale rozhodnutia v boji proti koronavírusu musí robiť prakticky každá vláda na svete. V tomto treba súhlasiť s prezidentkou, že niekedy namiesto krízy riešime Igora Matoviča a jeho osobitný prístup k úradu.
Kto je pre vás najdôveryhodnejšou osobou vo vláde? Myslím čo sa týka premiéra, predsedu parlamentu a ministrov.
Veľmi elegantne to robí minister zahraničných vecí. Šéf tohto rezortu vie, kam Slovenská republika patrí, netára o štyroch svetových stranách a nestojí v predklone pred nejakým autoritárskym režimom ako kedysi bývalý predseda parlamentu (Andrej Danko, pozn. red.). Veľmi dobre si počína aj ministerka spravodlivosti a pozitívne hodnotím aj ministra životného prostredia. Nebol som z neho najskôr nadšený, ale ukázal sa ako schopný manažér, ktorého je vidieť. Téma ochrany životného prostredia sa dnes vo vyspelom svete stáva ústrednou témou politického diskurzu. Je dobré, že máme ministra, ktorý dokáže na túto problematiku, na rozdiel od svojich predchodcov, upriamiť pozornosť.
Aby sme neboli len kritickí. Zdá sa, že polícia má naozaj voľnejšie ruky. Niekoľko vplyvných ľudí, vrátane bývalých šéfov polície Tibora Gašpara a Milana Lučanského, Norberta Bödöra, Dušana Kováčika a ďalších je obvinených a väčšina je aj vo väzbe. Myslíte si, že má na tom veľký podiel práve súčasná vláda?
Išlo o silnú spoločenskú objednávku. Ale možno to funguje práve preto, že Igor Matovič sa nemontuje do práce polície. Nie je však veda nechať polícii voľnú ruku, keď ide o nominantov bývalej vlády. Otázne bude, ako sa postaví k vlastným škandálom. Veď ukradnúť niekomu diplomovku je tiež zlodejina. Hoci je pravda, že „obyčajný“ volič uchmatnutie duševného vlastníctva nemusí brať tak vážne, ako keď mu niekto z dvora ukradne jeho vlastnú sliepku. Znepokojuje ma však, ako si koalícia porozumela s opozíciou pri voľbe generálneho prokurátora. Ak niekde pri voľbe generálneho prokurátora v ústraní vystupuje bývalý herec z nejakého lacného erotického filmu, ktorý je navyše napojený minimálne na jedného vplyvného oligarchu, nie je všetko v poriadku.
Voči zatýkaniu a akciám NAKA sa pravidelne ohradzuje opozícia. Predseda Smeru Robert Fico hovorí o politickej objednávke. Hovorí o rozklade právneho štátu či dokonca o tom, že vládna koalícia "spravila z väzby politický a mučiaci nástroj", čo bol výrok v spojitosti so zranením Milana Lučanského. Podľa neho neexistujú dôvody, aby boli zadržaní vo väzbe. Ako hodnotíte rétoriku Smeru v posledných týždňoch?
Musí byť aktívny, veď ide o krk funkcionárov Smeru, bývalých či súčasných. Od policajného prezidenta k ministrovi vnútra je len krôčik a od ministra vnútra k premiérovi je pár centimetrov. Slučka sa nebezpečne sťahuje. Od čias sicílskej mafie však funguje pravidlo, že dostať sa k hlave chobotnice je mimoriadne zložité. Takže ešte by sme nemali oslavovať deň pred večerom. Smer musí v tejto situácii prebrať iniciatívu a vytvoriť dojem, že ide o politické, teda nespravodlivé čistky a ľudia sediaci vo väzbe majú prakticky svätožiaru nad hlavou. A, samozrejme, čím skôr vyvolať predčasné voľby, aby tento proces mohli ešte zastaviť a zatknutých ľudí poprepúšťať skôr, než sa dostanú pred sudcu.
Akú budúcnosť čaká Smer?
Parafrázujúc jeden z najpopulárnejších výrokov z filmu Pelíšky, dávam boľševikovi jedno volebné obdobie, maximálne dve. Teda tohto, vrátane toho ďalšieho. Fico sa po ostatnom straníckom sneme obklopil štatistami bez chuti a zápachu. Za zmienku stojí len jeden aktuálny popredseda, ktorý je známy prízemným populizmom a komunikáciou štamgastov podnikov štvrtej cenovej. A to je cesta, ktorou sa Smer vyberie. Prízemný populizmus, hoaxy, konšpiračné teórie. Kotleba pôjde možno za mreže, jeho volič bude dezorientovaný, preto bude na muške iným politikom. Keď si postavíte vedľa seba poslancov Mazureka a Blahu, veľký rozdiel tam nevidíte. Možno je Mazurek trochu inteligentnejší a komunikačne zdatnejší ako Blaha, ale to volič nepostrehne. Dôležité je, že žumpa, ktorá týmto dvom poslancom ide z úst, dopadne na úrodnú pôdu. A tou je frustrovaný a nahnevaný volič, bez akéhokoľvek vzťahu k liberálnej demokracii.
Na protestoch, na ktorých boli porušené opatrenia, sa zúčastnil aj Smer (17. novembra), ale viacero ich usporiadala aj strana ĽSNS. Síce preferencie ĽSNS mierne klesli, no stále sa pohybujú okolo 9 až 10 percent. Čo je takmer dvakrát viac ako preferencie koaličných strán Sme rodina či Za ľudí. Čím to je, že ľudia stále sympatizujú s touto kontroverznou stranou, ktorá často podnecuje k násiliu a jej členovia majú agresívne vystupovanie?
Mnohí z nich sú sami agresívni. Len sa pozrite na ľudí, ktorí obklopujú Kotlebu pri jeho verejných prejavoch. Hrubé krky, holé hlavy, sem tam vytetovaný nejaký nacistický symbol. Pozrite sa, ako sa vyjadrujú na sociálnych sieťach. Dokážu želať smrť deťom ministra obrany. Prezidentke dokážu vynadať za to, že dodržiava protokol pri návšteve Svätého otca. Tito ľudia nebudú voliť liberálov, zelených či pacifistov. Hľadajú násilie, hrubosť a ĽSNS, prípadne Blahova verbálna žumpa, im v tomto vyhovuje. Mnohí voliči ĽSNS sú frustrovaní z vlastného života i z politiky. Sklamal ich Smer, Danko, aj Matovič. A keď vidia, ako si užíva svoju funkciu Boris Kollár, hľadajú niečo jednoduché, ale mimoriadne zrozumiteľné.
Strana Za ľudí je dlhodobo pod hranicou zvoliteľnosti. Čo by mali v strane urobiť, aby prekročili 5-percentné kvórum? Podarí sa im to vôbec? Zjavne im absentuje výrazný líder akým bol Andrej Kiska.
Spomedzi parlamentných subjektov práve pri tejto politickej strane bolo najviac voličov, ktorí volili stranu kvôli lídrovi. A ten odišiel skôr, ako sa stihol v straníckej politike zorientovať. Táto strana už nemusí robiť nič, len hľadať prirodzeného partnera, s ktorým bude v nasledujúcich voľbách kandidovať v tandeme. Lebo samostatne má len minimálne šance.
Čoraz častejšie sa skloňuje referendum o predčasných voľbách a niektorí volajú aj po zmene premiéra. Myslíte si, že táto vláda vydrží štyri roky?
Túto vládu určite nepovalia opozičné aktivity, napokon volebné obdobie sa neskracuje referendom, ale ústavným zákonom. A ústavnú väčšinu má zatiaľ vládna koalícia. Povaliť vládu však môže osobné predispozície lídrov vládnych strán, najmä predsedu vlády. Nadávať koaličným partnerom do idiotov v priamom prenose veru nie je predpokladom silnej a mentálne stabilnej osobnosti, ktorá by bola integrujúcim prvkom.
V prípade ak nie, nastala by podľa vás rekonštrukcia alebo by OĽaNO úplne opustilo koalíciu a museli by byť nové voľby?
Ak by OĽaNO fungovalo ako riadna politická strana, tento scenár by nehrozil. V klasických demokraciách sa totiž strany zvyknú samé vysporiadať sa s "troublemakermi", pretože ťahajú preferencie strmhlav nadol. Lenže na Slovensku už mnohé politické strany, vrátane OĽaNO fungujú ako eseročky, ako sekundárne podnikateľské plány podnikateľov z povolania. A tak ako majú vlastnícky prístup k svojim firmám, podobne pristupujú aj k stranám. Teda, ako k svojmu majetku. A to je problém Slovenska. Na upokojenie situácie by stačilo, keby Igor Matovič odišiel z politiky aj zo strany a nechal koalíciu viesť iným politikom. Lenže práve kvôli vyššie uvedeným dôvodom je takýto scenár na Slovensku málo pravdepodobný.
Čo by ste poradili súčasnej vláde, ako by mali postupovať? Čo by mali zmeniť? Či už celkovo, alebo čo sa týka komunikácie či postupu prijímania opatrení a riešení koronakrízy.
Naznačil som to v predchádzajúcej odpovedi. Nájsť nového premiéra, nechať Igora Matoviča vrátiť sa natrvalo do Trnavy k svojmu remeslu, možno k písaniu novej diplomovky, ale bez vplyvu na vnútrostranícke dianie. Niektoré zložité problémy je možné vyriešiť jednoduchými riešeniami. Len škoda, že práve na tie najjednoduchšie riešenia neexistuje vôľa.
Dovoľte dve hypotetické otázky na záver. Bude o rok Igor Matovič ešte premiérom? Ak by sa SaS stala najsilnejšou stranou, bol by Sulík dobrým premiérom?
Ťažká otázka, nie som Nostradamus, Baba Vanga, Pýtia z Delf či Jana Vaľová z Humenného. Ak by bol Igor Matovič racionálny typ politika, poviem, že určite vydrží. Má predsa ústavnú väčšinu, dlhé roky kritizoval bývalú vládnu moc, má jedinečnú príležitosť zmeniť Slovensko na jeho obraz. Načo je však dobré nadávať vlastným koaličným partnerom priamo v priamom prenose. A Sulík ako dobrý predseda vlády? Bol by určite racionálnejší ako Igor Matovič, ale to ešte neznamená, že by bol automaticky lepším premiérom, ale načo o ňom uvažovať ako o budúcom premiérovi. Najhorúcejším kandidátom na ďalšieho premiéra je totiž momentálne líder Hlasu.
