BRATISLAVA – Schválené ústavné zmeny prinášajú podľa publicistu Juraja Hrabka pozitíva napríklad v zriadení Najvyššieho správneho súdu, ale aj negatíva ako odňatie právomoci Ústavného súdu SR rozhodovať o súlade prijatých ústavných zákonov s ústavou. Zhodnotil to v diskusii na TASR TV.
V súvislosti so zmenami, ktoré v stredu chválil parlament, pripomína, že o Najvyššom správnom súde hovoril už aj nebohý advokát Ernest Valko. "Toto je istým spôsobom napĺňanie jeho vízií,“ povedal. Popredného slovenského právnika a niekdajšieho predsedu Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zastrelili v novembri 2010 v jeho dome v Limbachu.
Odňatie právomoci posudzovať súlad ústavných zákonov s materiálnym jadrom ústavy Ústavnému súdu SR môže podľa Hrabka spôsobiť problémy, ak by vyvstali sporné otázky. „A nastať môžu. Ak by napríklad parlament schválil ústavný zákon, podľa ktorého si premiér sám menuje členov svojho kabinetu, kto potom rozhodne, či platí to, čo je v ústave, teda že členov vlády na návrh premiéra menuje prezidentka, alebo platí to, čo by bolo v tom ústavnom zákone?“ pýta sa Hrabko. Dodáva, že takýto rozpor medzi ústavným zákonom a ústavou v praxi vzniknúť nemusí, ale problém je už to, že vzniknúť môže a neexistuje súd, ktorý by ho mohol riešiť.
Novela ústavného zákona o bezpečnosti štátu
Publicista komentoval aj novelu ústavného zákona o bezpečnosti štátu, ktorou by sa mal o týždeň opäť zaoberať parlament. Nevidí dôvod na to, aby riešil možnosť predlžovania núdzového stavu v skrátenom legislatívnom konaní. „Ak ponecháme bokom všetky obmedzenia základných práv, ktoré sú tam nanovo formulované a sústredíme sa iba na predlžovanie núdzového stavu, podľa mňa nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Ústavný súd predsa už raz rozhodol, že núdzový stav je možné vyhlásiť opakovane, tento rok ho už máme vyhlásený druhý raz,“ naznačil Hrabko.
Za pozitívum považuje myšlienku podriadiť predlžovanie núdzového stavu zo strany vlády rozhodnutiu parlamentu, nesúhlasí však s tým, aby Národná rada SR hlasovaním rozhodovala až potom, čo bude núdzový stav už fakticky predĺžený. „Bude možné predĺžiť núdzový stav až s dodatočným súhlasom parlamentu, ktorý by mal dať do 20 dní od predĺženia. V iných krajinách sa to robí tak, že ak chce vláda vyhlásiť núdzový stav, požiada o to parlament. A ten to buď povolí, alebo nepovolí,“ zhrnul Hrabko.
