BRATISLAVA - Minister financií Eduard Heger pred časom mnohých prekvapil myšlienkou rušenia mestských častí. Starostovia a aj primátori návrh odmietli. Poslanec NR SR za Sme Rodina a zároveň bratislavský mestský poslanec Ľuboš Krajčír prichádza s iným návrhom, ako sprehľadniť kompetencie na regionálnej úrovni a zároveň ušetriť nemalé peniaze.
„Počas pandémie sa ukázalo, že mestské časti majú naozaj opodstatnenie, sú skutočným partnerom štátu. Naopak, pri celoplošnom testovaní bolo vidieť, že je to vyšší územný celok, ktorý nemá význam,“ vyhlásil pre topky.sk Ľuboš Krajčír. Zrušiť a prerozdeliť kompetencie chce zatiaľ len pri jednom VÚC. Ak cieľom reformy ministerstva je šetrenie peňazí, tak zrušením vyššieho územného celku by sa malo podľa neho začať. „Podľa môjho názoru práve Bratislavský samosprávny kraj nemá veľké opodstatnenie. Aj v iných vyspelých krajinách to funguje tak, že hlavné mesto má širší záber,“ argumentuje koaličný poslanec za Sme rodina. Priznáva, že sám spolu so starostami a primátorom Bratislavy aktívne vstúpil do diskusie s rezortom financií, aby sa mestské časti nerušili. Krajčír je presvedčený, že „tých pár kompetencií v oblasti dopravy, zdravotníctva, školstva a kultúry vieme presunúť na mesto a štát“.
Tvrdí, že množstvo kompetencií, ktoré spadajú pod župu už aj tak rieši mesto, mestské časti a štát. „Napríklad pri základných školách je prenesená zodpovednosť na mestské časti. Stredné školy by sa dali bez problémov obsiahnuť v spolupráci s mestom a štátom. Vieme ušetriť veľké peniaze,“ myslí si. Argumentuje aj tým, že ľudia sú často zmätení a netušia, kde čo majú vybaviť. A takýmto spôsobom by sa systém pre občanov zjednodušil. Rovnako si vie predstaviť, že magistrát by si pod seba zobral aj cesty v okolí Bratislavy, o ktoré sa stará župa. „Cesty do okolitých dedín, ako sú napríklad Marianka, Rovinka či iné, by malo na starosti hlavné mesto a rozšírili by sme aj mestskú hromadnú dopravu,“ vysvetľuje poslanec.
Je mu jedno, že predseda je z SaS
Predsedom Bratislavského vyššieho územného celku je člen koaličnej SaS Juraj Droba. Krajčír verí, že pri svojom návrhu nájde podporu naprieč politickým spektrom. „Nechcem sa baviť o osobách, či predsedom je nominant a člen SaS. Ak by sme sa takto začali na to pozerať, nemá to zmysel. Každý o svoju stoličku bude bojovať. Poďme naozaj robiť kroky, ktoré majú význam nielen pre ekonomiku z hľadiska ušetrených peňazí, ale aj pre to, aby to dávalo logiku a nebol v tom chaos,“ vysvetlil pre topky.sk poslanec Sme Rodina.
Krajčír priznal, že na tento nápad prišli, keď rokovali s primátorom Matúšom Vallom u ministra Hegera a otvorila sa téma rušenia mestských častí. „A pán primátor to sám povedal, že toto by bolo vhodnejšie. Sám uznal, že mestské časti sú jeho predĺženou rukou a partnermi, bez ktorých sa nevie v niektorých smeroch pohnúť. Sám navrhol, že keď niečo rušiť, tak potom župu. Vie si predstaviť, že Bratislava by mala väčšie kompetencie,“ tvrdí poslanec Sme Rodina a bratislavský mestský poslanec. Minister Heger, podľa jeho slov, navrhol zriadiť pracovnú skupinu a Krajčír chce byť v nej.
A čo na to hovorí hlavné mesto pod vedením Matúša Valla? „Diskusia o osude VÚC bola témou najmä minulého volebného obdobia. Dnes tato otázka nie je na stole. Môžeme však hovoriť o reforme verejnej správy a spôsobe delenia kompetencií, ktoré sú dnes pre mnohých nejasné, keďže Bratislava je mesto, ktoré má tri úrovne samosprávy. Dlhodobo hovoríme o možnostiach prerozdelenia kompetencií na týchto troch úrovniach. Reforma verejnej správy je komplexná otázka, preto očakávame, že štát o nej otvorí náležitú a komplexnú diskusiu,“ reagovala hovorkyňa Bratislava Katarína Rajčanová.
Župa sa bráni
Bratislavský samosprávny kraj upozorňuje, že akýkoľvek návrh na zmenu územno-správneho členenia by mal byť podložený odbornou diskusiou a relevantnými analýzami. Súčasťou tejto diskusie, podľa bratislavskej župy“ by mali byť všetci aktéri – prezidentka, vláda, parlament, Združenie miest a obcí Slovenska, či združenie samosprávnych krajov. „Župy treba posilňovať. Pretože, ak na území kraja spoja mestá a obce sily, sú nielen efektívnejšie, ale vedia riešiť aj také problémy, na ktoré samostatne nestačia a zastrešujú komplexný rozvoj celého územia,“ uviedol pre topky.sk bratislavský župan Juraj Droba. Podľa neho, ak by ich nebolo, deľba rozpočtu a fondov by degradovala na presadzovanie partikulárneho záujmu obcí a miest.
BSK argumentuje, že kraje nesú zodpovednosť za stovky kilometrov ciest, desiatky stredných škôl, ale aj za zariadenia sociálnych služieb, zdravotnícke či kultúrne zariadenia. Podľa stanoviska BSK, kraje sú priamo naviazané na množstvo eurofondov, ktorých čerpanie by mohlo byť akoukoľvek zmenou ohrozené. „Aj súčasná pandémia ukázala, že samosprávy vedia konať promtne a efektívne,“ napísala hovorkyňa Lucia Forman Habancová.
Zopár faktov o Bratislavskom samosprávnom kraji:
- V roku 2020 bratislavská župa hospodárila s rozpočtom 191 miliónov eur ( v roku 2018 bol celkový rozpočet 176,2 miliónov eur a v roku 2019 bol 196,8 mil. eur).
- K 1.11.2020 zamestnáva 250 ľudí
- Tento rok ide na platy a odmeny zamestnancov úradu (bez predsedu, podpredsedov a poslancov) približne 8,1 milióna eur.
- Plat predsedu je od 01.01.2020 5.492 eur + 219,70 eur paušálna odmena k platu, plat podpredsedov je od 01.01.2020 3.845 eur. (BSK má štyroch podpredsedov)
- Odmena poslanca zastupiteľstva BSK je 918,33 eur + 59,75 eur náhrada cestovného, členstvo v komisiách nie je odmeňované.
- Poslancov je 50. V roku 2020 zasadalo zastupiteľstvo 7 krát a v decembri je plánované ešte jedno zastupiteľstvo)
