BRATISLAVA - Najbližšie dva mesiace budú pre Slovensko naozaj kritické. Počet nakazených síce bude podľa analytika Ivana Bošňáka zrejme klesať, počet úmrtí či hospitalizovaných nie. Situácia okolo koronavírusu je síce lepšia, no nevyspytateľná. Ak by sme to mali k niečomu prirovnať, čelíme takpovediac opakovaným povodniam.
Ivan Bošňák pomáhal zakladať stránku Dáta bez pátosu, kde pravidelne s kolegami uverejňujú súhrn dát za posedné dni, ale aj predikcie. Plošné testovanie bol podľa neho dobrý krok, no bolo potrebné spraviť ešte ďalšie kroky, aby bolo účinnejšie. Na Slovensku máme stále okolo dvadsať silných ohnísk, ktoré treba riešiť, myslí si Bošňák.
Druhá vlna KORONAVÍRUSU vrcholí: Pozor na nové ohniská! Bez lokálnych lockdownov to nepôjde
Máme za sebou dve kolá plošného testovania a jedno tzv. pilotné testovanie v najviac postihnutých oblastiach. Pozitívnych bolo niečo okolo percenta. O čom to svedčí? Bolo plošné testovanie dobrý nápad?
Vy ste vypichli „okolo percenta“. Ja som videl v pilote 4 percentá pri testovaní v ohniskách na Orave a v Bardejove. Začnime prosím tými vysokými výsledkami a pokúsme sa pochopiť, čo sme zistlili. Zistili sme, že ohniská máme, že aj pri nie 100 percentnej účasti prišli tisíce ľudí, ktorí sú infikovaní. Tak boli označení, tak ich v štatistikách vláda vedie, lepšie čísla nemáme. Svedčí to o zásadnej veci. Máme problém. Ja som presvedčený o tom, že v ohniskách sme plošným testovaním problém nevyriešili. U pozitívnych sme nedohľadali blízke kontakty, neizolovali sme ich preventívne, naopak v dvoch ďalších kolách dostali mnohí certifikát s upokojujúcim výsledkom a priepustku na slobodu. Toto navrhujem neopakovať.
Čísla nakazených sa v posledných dňoch mierne znižujú. Má na to plošné testovanie vplyv? Resp. dá sa hneď povedať, že áno, za pokles môže odchytenie infekčných ľudí alebo za to môžu opatrenia?
Plošné testovanie malo v danom čase určite zásadný vplyv na pokles publikovaných výsledkov PCR testovania. Klesol nám absolútny počet vykonaných PCR testov. Z potešiteľného rekordu takmer 22-tisíc koncom októbra sme sa dostali na čísla pod 15-tisíc. My potrebujeme testovať PCR viac a nie menej. A pri robustnejšom PCR testovaní potrebujeme znižovať percento pozitívnych. Sme stále nad 10 percent. To je nie dobrá správa. Máme tu silné šírenie vírusu. Som presvedčený a pokles tempa rastu prírastkov od konca septembra to dokazuje, že za poklesom a dobrým pocitom z vývoja sú opatrenia od 1. septembra, cez sprísnenie opatrení 18. septembra, následne 1. a 15. októbra. až po zákaz vychádzania 25. októbra. Budeme z toho dočasne benefitovať.
O dátach pravidelne informujete aj na stránke Dáta bez pátosu. Kde je to za posledných sedem dní najhoršie? Môžete podľa dát povedať, kde sú nové ohniská, prípadne kde sa to zhoršuje alebo zlepšuje?
Sila vírusu je vysoká vo veľkom počte okresov, 21 okresov má 7 dňovú incidenciu nad 30 na 10-tisíc obyvateľov. Je potrebné parameter pochopiť a interpretovať. Nad 30 je veľa.
Výsledky PCR testov indikujú, že sa spomalila rýchlosť šírenia. To je výborná správa, nízka rýchlosť potlačí dole silu=výskyt vírusu. So far so good. Máme ale okresy Kysucké Nové Mesto, Čadca, Martin, Považská Bystrica, nižšie na juhu Turčianske Teplice, Skalicu, Detvu, Banskú Bystricu s čislami nad 40. V Nemecku by boli v lokálnom lockdowne so zavretými prevádzkami, vrátane daycare, škôlok a kaderníctiev. Neuvedomujeme si silu čísiel. Tak nás budú musieť presvedčiť v postihnutých oblastiach vysoké počty hospitalizovaných a následne úmrtí. Uvidíme v novembri 600 – 700 zreportovaných úmrtí a ľudí sa to dotkne osobne v rodine, prípadne v zamestnaní. Mám tú skúsenosť, je to silné.
Vláda v stredu po stretnutí so zástupcami najviac postihnutých oblastí uviedla, že im ponúkli riešenie v podobe testovania raz za tri týždne. Je to dobré riešenie?
Ponúknuté riešenie po prvé nie je realizovateľným riešením. Je zbytočné o ňom diskutovať ako o riešení riadenia pandémie. Hľadajme zo sveta úspešné príbehy a inšpirujme sa nimi, dotiahnime ich do dokonalosti. My máme problém aj s dohľadaním kontaktov, a ideme pomaly testovať v divadlách. V zahraničí zbierali v reštauráciach kontakty zákazníkov pri návšteve. Netestovali ich, registrovali ich. V projekte Dáta bez pátosu sa snažíme dátam dať konkrétnu príchuť a na Slovensku chŕlime neoverené nápady, ktoré netušíme ako budeme realizovať pomaly ako liek na koronu. Politici ponúkajú zlé riešenia.
Od pondelka sa uvoľňujú aspoň nejaké opatrenia. Kiná, kostoly a divadlá sú podľa epidemiológov najmenej rizikové, preto môžu byť otvorené do 50 percent kapacity. Plavárne a fitnescentrá len do 6 obyvateľov. Je toto uvoľnenie adekvátne?
Ja osobne považujem po šiestich postupne dávkovaných krokoch obmedzovania od 1. septembra do konca októbra (sefamory 1. septembra, nové opatrenia v septembri, sprísnenie opatrení, vyhlásenie núdzového stavu, sprísnenie opatrení 15. októbra a zákaz vychádzania koncom októbra) včerajšie uvoľnenie na celom území Slovenska za nezodpovedné, neodôvodnené a nesprávne.
Včera, dnes a aj zajtra bude musieť byť rešpektovaný regionálny princíp na úrovni obcí/miest/okresov/oblastí. Tak to robí Nemecko a celá Európa. Existujú ohniská a existujú zelené - bezpečné oblasti. Neexistuje jedno Nemecko, jedno Rakúsko a ani jedno Taliansko.
Je nepochopiteľné, že sa venujeme plavárňam a kinám a nevenujeme sa školám a športovým klubom - aktivitám. Absolútne zásadným krokom je obmedzenie základnej školskej dochádzky len v postihnutých okresoch/oblastiach. V Nemecku chodia do školy všetky deti až po univerzity, s obmedzením od 12 rokov na 6 vyučovacích hodín denne. Je to zásadná vec pre chod spoločnosti a možnosť rodičov pravidelne chodiť do zamestnania. Samozrejme v postihnutých okresoch je potrebné naopak na určitý čas 2-3 týždňov obmedziť všetky školy a aj materské školy. Ide o obmedzenie sociálnych kontaktov a zníženie premiešavania obyvateľstva.
Otvorenie kostolov, plavární a fitnesscentier na Kysuciach, Orave a na Považí v severných okresoch Slovenska je podobne dobrá správa ako 16. septembra návrh pre nevesty na zrušenie obmedzenia počtu hostí do 30. Dnes na Kysuciach pochovávajú prevažne starších svadobčanov a ich blízkych, účastníkov hromadných osláv po birmovkách a blízkych pendlerov, ktorí museli nakupovať v Poľsku na trhoch a museli dochádzať do práce do Česka. Nepochovávame dnes v desiatkách ani členov fitness klubov, plavcov, žiakov základných škôl a ani hostí z luxusných reštaurácií z Bratislavy, Levíc a Šale. A ani ich blízkych.
Aké riešenie by ste navrhovali vy? V niektorých krajinách fungujú lokálne obmedzenie, u nás sme to zatiaľ videli na Orave a v Bardejove, resp. v štyroch najviac postihnutých okresoch. Aj to len čiastočne.
Nemám odvahu navrhnúť opatrenia, lebo nie som epidemiológ. Rozumiem tomu, že máme v teréne a po Slovensku desiatky regionálnych úradov verejného zdravotníctva s lokálnymi epidemiológmi. Sú to desiatky vzdelaných, región poznajúcich a dnes už aj unavených profesionálov. Navrhoval by som diskutovať s nimi, v jednotlivých regiónoch zavedené úspešné kroky, opatrenia, karantény zdokumentovať a opakovať v susedných okresoch, obciach, mestách.
Merať očakávania voči výsledkom, snažiť sa spojiť dopad a dôsledok s príčinou. Určite potrebujeme množstvo okamžitých obmedzení v mnohých oblastiach. Rovnako potrebujeme v mnohých iných oblastiach, hlavne na juhu Slovenska od niektorých opatrení upustiť a sledovať, aký je dopad. My potrebujeme zistiť aj opak: uvoľnenie ktorých opatrení nespôsobí zvýšenie tempa rastu vírusu. Veď o to nám ide, postupne normálne žiť. Psychicky sa zotaviť a duševne pookriať. Poprípade deti niečo naučiť v školách – stále je dochádzka do školy povinná.
Problémom je aj nárast hospitalizovaných. Viaceré nemocnice majú aj napriek neustálej reprofilizácii nedostatok lôžok. Denne nám pribúdajú desiatky úmrtí. Bude sa situácia zhoršovať?
V nemocniciach máme veľké regionálne rozdiely. Ďaleko väčšie ako u pozitívnych prípadov. Máme nemocnice s nulou covidových pacientov. A máme Prešov, Martin, Nitru, Čadcu, Košie IV, Ružomberok, Prievidzu, Poprad, Dolný Kubín, Bardejov, Trenčín, kde sú vysoké a stúpajúce počty hospitalizovaných s covidom.
Celkové počty hospitalizovaných budú v novembri rásť. Dynamika bude iná ako minulé mesiace. Postele budú uvoľňovať zomrelí a prepustení do domácej opatery. Ich pomer bude jedna ku osem, v lepšom prípade jedna ku desať, ale asi osem. V novembri prejde nemocnicami násobne viac pacientov ako v októbri. Je to obrovský nápor na nemocnice. Ako keby mali riešiť ranených po havárii vlaku a na druhý deň sa zrazia vlaky dva, o týždeň štyri a potom šesť. Ide to rýchlo a bude to dlho trvať. Zlepšenie bude možno o tri týždne.
Rozhodujúca je aj hodnota kĺzavého mediánu, ktorá je dnes okolo 1 900. Premiér avizoval uvoľňovanie pri hodnote 500. Kedy sa podľa vás dostaneme na túto hranicu?
Kĺzavý medián je rozhodujúci možno pre slovenského premiéra. Rozumiem, kde sa to vzalo. V prvej vlne sme pri skákajúcich denných počtoch zaviedli medián a merali ním tempo rastu. Pri 25 sme sa zľakli a zavreli krajinu. Pri 84 sa konala koncom augusta svadba so 150 ľuďmi a nikto sa ničoho nebál. Sila pandémie sa meria Incidenciou za určité obdobie, normou je 7 a 14 dní. Šírenie vírusu sa meria zmenou Incidencie, zasiahnutie pandémiou sa meria prevalenciou.
Je čas posunúť sa v chápaní čísiel a hlavne si stanoviť hranice, pri ktorých sa usmejeme a zľakneme, bude to vo vlnách. Pri stabilnom poklese a vývoji bude mať medián určitý význam. Dnes je 1 962. Na čísle 500 pre celé Slovensko bude na Troch kráľov, bol by som prekvapený, ak by to malo dátum 2020, samozrejme sa poteším. Ale dnes je medián pre Rožňavu na čísle 4 a pre rovnako veľké Banovce nad Bebravou je 30 a Kysucko Nové Mesto 80. Rozumiete, čo chcem povedať, máme silne regionálny problém. Niekde vírus prítomný je a niekde nie je. Na úrovni obcí skutočne hovoríme o neexistencii a zamorení. Zamorený je napríklad Čirč v okrese Stará Ľubovňa, kde zistili v I. kole 11% a v II. kole dodatočných 6% pozitívnych. A to už boli v karanténe pozitívni z PCR testov.
Ak sa pozrieme na Slovensku z hľadiska dlhodobejšej perspektívy. Ako na tom budeme v najbližších dňoch, týždňoch... lepšie, horšie? Sme na dobrej ceste alebo nás čaká ešte horší scenár?
Celé Slovensko a aj všetky postihnuté okresy sú na dobrej ceste, lebo všade boli prijaté razantné opatrenia. Deti nad 10 rokov už veľa týždňov nechodia do školy, to nie je takmer nikde v Európe okrem Česka. Plošné testovanie pomohlo a najviac tam, kde bolo postihnutie vysoké. Máte pravdu, sme na dobrej ceste. Zvrtnúť sa to môže kedykoľvek a zhoršiť v horizonte 2 - 3 týždňov. Čelíme akoby opakovaným povodniam a nad nami sú stále hrozivé dažďové mraky. Treba sa pýtať odborníkov, aká je predpoveď počasia pre jednotlivé regióny.
Na záver. Mnohých trápi otázka, či bude ešte niekedy svet fungovať ako pred pandémiou koronavírusu. Či sa budeme môcť stretávať, socializovať, cestovať, žiť slobodne. Bude to možné? Nečaká nás tretia vlna?
Ja sa znažím byť pozitívny od začiatku a inšpiráciu a nádej beriem zo škandinávskych krajín a sledovania vývoja v Nemecku. Majú rovnaký vírus, horšie počasie, ale správajú sa disciplinovane a oznamy obyvateľstvu prednáša miestny vrchný epidemiológ, väčšinou žena. Aj pani Merkelová je fyzikálna chemička a to je dobrý základ na racionálne diskusie s odborníkmi na riadenie pandémie. Nemecko so svojimi semaformi, hranicami pre sprísnenie/zľavnenie opatrení a pre lockdowny nech nám je príkladom. Nie na študovanie, ale na implementáciu. Potrebujeme odborný prístup a odborníkov s prístupom k riadeniu pandémie. Na Slovensku nám tento prístup chýba. Nakoniec dáme celú vec aj tak do ich rúk, len sa nám musia minúť všetky zlé riešenia. Takí sú politici.
