BRATISLAVA - Núdzový stav bude vláda predlžovať dovtedy, kým to bude potrebné. Pred rokovaním vlády to uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina). Poukázal pri tom na jeho dôležitosť pre nemocnice a zariadenia sociálnych služieb. Vláda dnes rokovala o jeho predlžovaní a závery sú už známe!
Núdzový stav na Slovensku v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu sa predĺži o ďalších 45 dní. Skončiť sa mal dňom 14. novembra rovnako ako zákaz vychádzania. V stredu o tom rozhodla vláda, informovala o tom ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). Podrobnosti by mal po rokovaní vlády prezradiť na brífingu premiér Igor Matovič.
VIDEO Premiér Matovič a minister Krajčí po rokovaní vlády:
Premiér tvrdí, že za pôvodný plán - 90-dňové predĺženie aktuálneho núdzového stavu - bolo hlasovaním dokonca odobrený piatimi členmi SaS, no napokon sa po porade vicepremiéra pre legislatívu Štefana Holého a ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej prikročilo k predlženiu aktuálneho núdzového stavu o ďalších 45 dní (do konca roka). "Bude tu samozrejme nutná aj zmena ústavy, ktorá v minulosti nepredpokladala takéto ročné pandémie," odôvodňuje možné ďalšie predlžovanie núdzového stavu Matovič.
Cigániková je lobista Penty, tvrdí premiér
Matovič sa po niekoľkých otázkach novinárov na kritiku Jany Bittó Cigánikovej, ktorá je šéfkou zdravotníckeho výboru v parlamente, do nej poriadne oprel. Najskôr ju nazval lobistom finančnej skupiny Penta a potom dodal, že jej neverí a neberie ju ako koaličnú poslankyňu. "Keď sa tí ľudia cítia byť v opozícii, nech sa tam upracú. Ja tej žene neverím, už od začiatku lobuje za Pentu, správa sa tak. Treba pomenovať pravdu. Ja som sľúbil, že s ľuďmi ako Jaroslav Haščák nebudem obchodovať," reagoval na slová Cigánikovej Matovič. Tá totiž reagovala, že minister zdravotníctva Marek Krajčí nie je schopný minister. Premiér dodal, že za ministrom Krajčím stojí.
Tá už na sociálnej sieti na slová Matoviča stručne zareagovala.
Cigániková počas obeda kritizovala vládny návrh
Predsedníčka Výboru Národnej rady (NR) SR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková (SaS) kritizuje návrh opätovne dofinancovať Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP). Zdôraznila, že o zámere dofinancovať štátnu zdravotnú poisťovňu ju minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO) neinformoval, hoci s ním bola v kontakte. Koaličná strana SaS návrh na stredajšom zasadnutí vlády podľa jej slov nepodporila.
"Keby VšZP dodržiavala plány, nebolo by ju nutné dofinancovať," komentovala Bittó Cigániková s tým, že samotnú zdravotnú poisťovňu považuje za najmenej efektívnu. Rovnako si myslí, že mať monopol je hrozbou. Dofinancovanie považuje za krok, ktorý otvára cestu unitárnemu systému. Rovnako kritizovala šéfa rezortu zdravotníctva preto, lebo podľa nej nekomunikuje.
Koaličná poslankyňa chce prísť na koaličnú radu s potrebou zvýšenia platby štátu za svojich poistencov. Zdravotníctvo sa má podľa nej dofinancovať, peniaze však majú ísť do všetkých zdravotných poisťovní. Poukázala na to, že koronakrízou nebola postihnutá len VšZP, ale aj súkromné zdravotné poisťovne. Zároveň by podľa koaličnej poslankyne mali byť financie naviazané na konkrétny prínos či napríklad na časovú dostupnosť. VšZP dofinancovali aj v októbri, a to sumou 100 miliónov eur.
VIDEO Ministerka Kolíková informovala aj o predlžovaní núdzového stavu:
Opätovné dofinancovanie VŠZP schválili
Štát opäť v tomto roku dofinancuje Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP), a to sumou 98 miliónov eur. Návrh na zvýšenie základného imania zo štátnych finančných aktív v stredu odobrila vláda. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že sa týmto krokom správa ako dobrý investor, ktorý má snahu o zabezpečenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti aj o progres činnosti poisťovne.
Vzhľadom na súčasnú situáciu je ohrozená základná povinnosť VšZP, ktorej služby využíva 58 percent obyvateľov, uhrádzať zdravotnú starostlivosť v súlade so schváleným rozpočtom, upozorňuje sa v materiáli. Posilnením kapitálu môže podľa ministerstva zabezpečiť neustále zlepšovanie svojej činnosti aj v krízovom období alebo mimoriadnych situáciách.
Ministerstvo odmieta, že by šlo o nedovolenú štátnu pomoc. Rovnako ako pri dofinancovaní minulý mesiac sa odvoláva na spor týkajúci sa zdravotných poisťovní, v ktorom Slovensko uspelo na Súdnom dvore v Luxemburgu. Súd v júni potvrdil rozhodnutie Európskej komisie z roku 2014, podľa ktorého rôzne opatrenia v prospech štátnych zdravotných poisťovní neporušili pravidlá štátnej pomoci, a zamietol žalobu zdravotnej poisťovne Dôvera.
Štát dofinancoval štátnu poisťovňu, ktorá je najväčšou na trhu, aj v októbri sumou 100 miliónov eur. Peniaze rovnako určené na zvýšenie základného imania boli pripísané koncom októbra na bankový účet VšZP. Ministerstvo pôvodne navrhovalo dofinancovanie vo výške 300 miliónov eur.
Obe súkromné zdravotné poisťovne Dôvera aj Union tento krok označili za "neférový". Minister financií Eduard Heger (OĽANO) im vtedy odkázal, že nevidí dôvod, prečo by sa štát mal podieľať na stratách, keď sa súkromné poisťovne nechceli podeliť o zisk.
Tento krok kritizovali okrem iných aj viacerí analytici. Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský to označil za zásadný krok späť pre slovenské zdravotníctvo, ktorý vníma ako začiatok likvidácie konkurencie v zdravotnom poistení. Analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar to označil za neprimeraný zásah štátu do fungovania pluralitného systému verejného zdravotného poistenia na Slovensku.
Ďalšie detaily o núdzovom stave
Núdzový stav tak platí po novom od 1. októbra na 90 dní. Zákaz vychádzania má platiť do 14. novembra. Obmedzenie pohybu neplatí v čase od 1.00 h do 5.00 h, nevzťahuje sa na osoby s negatívnym PCR testom alebo antigénovým testom na ochorenie COVID-19 vykonaným v rámci celoplošného testovania. Kolíková potvrdila, že sa pripravuje aj zmena ústavného zákona, ktorý by mal priniesť možnosť ďalších opatrení pre vládu.
V čase núdzového stavu môže štát v zmysle zákona obmedziť základné práva a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu na nevyhnutný čas. Vláda ho môže vyhlásiť, ak došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt. Najdlhšie môže v zmysle zákona trvať 90 dní.
Núdzový stav v súvislosti s pandémiou vyhlásila vláda už dvakrát. Prvýkrát to bolo pri prvej vlne na jar. Kabinet ho vtedy vyhlásil 16. marca, trval do polnoci zo soboty na nedeľu 14. júna. Týkal sa iba zdravotníctva. Mimoriadna situácia, ktorú vláda vyhlásila od 12. marca, trvá naďalej. Minister obrany Jaroslav Naď potvrdil, že na vláde hovorili o predlžovaní núdzového stavu.
Sulík kritizuje situáciu po testovaní
Bol to práve vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík, ktorý pred celoplošným testovaním mal vidinu akejsi slobody, ktorú si budeme môcť dopriať. Dnes je však sklamaný, čo dal jasne najavo v statuse, kde sa rétoricky pýta, čo občania dostali a čo očakávali. "Tak načo sa to celé robilo? Zistili sme, kde sú ohniská, môžeme pekne rozlíšiť okresy, kde treba tvrdšie opatrenia. Vieme to určiť pomaly na ulicu presne," dodáva Sulík.
Gröhling stále verí, že deti sa vrátia koncom mesiaca
Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) stále pracuje s rozhodnutím, že deti sa majú vrátiť do škôl 30. novembra. Rozhodnúť o tom má budúci týždeň ústredný krízový štáb, povedal to v stredu po rokovaní vlády. "Či to je reálne, uvidíme budúci týždeň na krízovom štábe," povedal Gröhling. Pripustil, že rozhodnutie o zatvorených školách sa môže predĺžiť. Dodal, že nejde o rozhodnutie rezortu školstva.
V súvislosti s komunitným testovaním na školách minister poznamenal, že predtým ako by k tomu došlo, sa musí zodpovedať viacero otázok. Podľa neho nejde len o logistickú otázku, ale aj o otázku vyriešenia práv rodičov, ktorí by odmietali dať otestovať žiakov. "Bolo by to logisticky veľmi náročné. My sme ešte predtým pracovali s verziou v rámci semaforu, ktorý nám fungoval veľmi dobre, a k nemu sme chceli pridať mobilné jednotky v rámci krajov," uviedol Gröhling.
Tvrdí, že ak by nastal nejaký prípad ochorenia COVID-19 v škole, tak by zatelefonovali na dané miesto a odtiaľ by prišla mobilná jednotka, ktorá by pretestovala napríklad učiteľov. "Čo sa týka celoplošného pretestovania, je to otázka budúcich dní. Verím, že v pondelok (16. 11.) na ústrednom krízovom štábe prídeme k nejakému záveru, aby sme vedeli robiť rozhodnutia," uviedol šéf rezortu školstva.
Minister poznamenal, že by sa mala uzatvoriť aj otázka vzdelávania detí v skupinách do šiestich osôb. Vo vyhláške sa podľa neho má upraviť to, ktorých detí sa toto vzdelávanie bude týkať. Uvažuje sa o deťoch v hmotnej núdzi či tých zo sociálne vylúčeného spoločenstva. Poznamenal, že učiteľom by pri tejto forme vyučovania mohli pomáhať aj študenti pedagogických fakúlt.
Na technické vybavenie škôl by mohli byť vyčlenené ďalšie financie. Podľa šéfa rezortu školstva sa diskutuje o balíku nad desať miliónov eur. Nedávno rezort školstva zo svojich vlastných úspor vyčlenil na tento zámer šesť miliónov eur.
Krajniak hovorí, že zásobovanie ide lepšie v núdzovom stave
Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) tvrdí, že v núdzovom stave vie rezort práce lepšie zásobovať ochrannými pomôckami a ďalšími materiálnymi záležitosťami zariadenia sociálnych služieb. Dodal, že v prípade potreby dokážu vďaka núdzovému stavu presunúť ľudí z jedného zariadenia do druhého.
V zákaze nočného vychádzania vidí Krajniak opodstatnenie. Vníma ho ako zníženie času, počas ktorého budú ľudia najmä v nočných hodinách požívať alkohol. Dodal, že osobne na ústrednom krízovom štábe navrhol, aby sa iba od určitej hodiny mohli konzumovať alebo nalievať alkoholické nápoje. Ako dodal, jeho návrh neprešiel.
VIDEO Minister práce Krajniak informuje o testovaniach v DSS:
Naď nepochybuje o opodstatnení schválenia nového núdzového stavu
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) nepochybuje o opodstatnení schválenia nového núdzového stavu. Situáciu označil za omnoho horšiu ako predtým, keď sa zavádzal pred 45 dňami. Uviedol to v stredu pred rokovaním vlády.
Poukázal na situáciu v susedných krajinách, ako je Česko a Maďarsko či vo Francúzsku alebo Španielsku. "Netvárme sa, že sme iní," povedal minister. Ako doplnil, o tejto otázke budú debatovať na vláde a je presvedčený, že nájdu nejakú dohodu.
Naď si vie predstaviť, že o ďalšie antigénové testovanie ľudí na ochorenie COVID-19 by sa postarali podnikatelia a základné prevádzky. Ako príklad uviedol, že školstvo by sa postaralo o testovanie v školstve. "My by sme im pomohli s antigénovými testami aj s logistikou," priblížil šéf rezortu obrany. Zároveň dodal, že pokiaľ sa osvedčí testovanie, tak by to chceli zaviesť sektorovo. Podľa Naďa by skôr mali hľadať systémové riešenie ako nejaké ad hoc jedno riešenie.
Naď zároveň povedal, že na vláde by mali v stredu preberať aj tému ďalšieho kola plošného testovania v niektorých obciach a mestách, ktoré by sa malo konať cez víkend 21. a 22. novembra. "Vieme zoznam až do poslednej obce, ako dopadlo testovanie," povedal Naď s tým, že budúci víkend by malo byť zhruba 500 odberných miest. Testovať sa podľa neho bude v konkrétnych obciach, pretože v niektorých zelených okresoch sa vyskytli obce, kde bol vysoký podiel pozitívne testovaných.
Milanová prichádza s východiskom pre divadlá
Online projekt Živé umenie do určitej miery otvorí brány divadiel, ktoré momentálne musia byť pre pandémiu nového koronavírusu zatvorené. V stredu to po rokovaní vlády uviedla ministerka kultúry Natália Milanová (OĽANO). Je presvedčená o tom, že sa tak pomôže nielen divákom.
"Kultúra na Slovensku prežíva ešte ťažké chvíle a istý čas ich ešte prežívať bude. Ministerstvo kultúry SR prichádza s jedinečným projektom, vďaka ktorému si budú môcť diváci pozrieť divadelné predstavenia a koncerty klasickej hudby online," povedala Milanová s tým, že zatiaľ bude projekt fungovať pre organizácie, ktorých zriaďovateľom je rezort kultúry, napríklad pre Slovenské národné divadlo (SND), Divadlo Nová scéna, Slovenskú filharmóniu, Štátny komorný orchester v Žiline či Štátne divadlo v Košiciach.
Predaj lístkov sa spustil v utorok (10. 11.). V stredu večer prinesie SND prvé online predstavenie – Polnočnú omšu. Milanová vysvetlila, že systém bude úplne jednoduchý. Diváci si budú môcť vybrať zo zoznamu predstavení, zakúpiť lístok a následne si pozrieť kultúrne podujatie v pohodlí svojho domova. Zakúpenie lístka je podľa šéfky rezortu kultúry dvojminútovou záležitosťou.
Ministerka kultúry vidí výhodu v tom, že takto bude môcť predstavenia vidieť neobmedzený počet divákov z hociktorého kúta Slovenska. Plošné testovanie prostredníctvom komunitného prevedenia považuje Milanová za jednu z možností na udržanie pandémie pod kontrolou. Predmetom diskusie je podľa nej ešte to, ako by sa testovanie realizovalo. Považuje to za príležitosť, ako otvoriť dvere divadiel. Počkať chce však do ďalšieho vývinu situácie.
Smrť Jozefa Chovanca v Belgicku
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) a šéf rezortu zahraničia Ivan Korčok (nominant SaS) majú vykonať potrebné kroky k tomu, aby sa SR zúčastnila na trestnom konaní vedenom v Belgicku s cieľom objasnenia smrti Slováka Jozefa Chovanca. Vláda SR im túto povinnosť uložila na stredajšom zasadnutí.
"Prioritou SR by malo byť objasnenie prípadu a vyvodenie eventuálnej zodpovednosti za smrť Chovanca," ozrejmuje rezort spravodlivosti. Ďalej uvádza, že zo strany SR už boli využité viaceré možnosti intervencie. Či už na úrovni zastupiteľského úradu SR v Bruseli, konzulov, ako aj osobných konzultácií na úrovni ministrov spravodlivosti a ministrov zahraničných vecí SR a Belgicka.
Jednou z možností je podľa ministerstva možnosť vstupu SR do konania v postavení poškodenej strany "čo by SR umožnilo prostredníctvom právneho zástupcu požiadať v belgickom trestnom konaní o vykonanie doplňujúcich úkonov".
V prípade, že zapojenie SR do konania nebude možné, navrhuje rezort prijať iné opatrenia, ktoré umožnia riadne objasnenie prípadu "Medzi takéto opatrenia môže patriť napríklad finančná pomoc pani Chovancovej s cieľom zabezpečenia prekladu súdneho spisu do slovenského jazyka, čo by umožnilo slovenským znalcom vyhotovenie znaleckého posudku na účely trestného konania vedeného v Belgickom kráľovstve," dodalo ministerstvo.
Kolíková priblížila, že Slovensko teraz musí uzatvoriť právne služby, aby sa SR stala účastníkom konania. "Prirodzene sa núka, že by to bola právna kancelária, ktorá už dnes zastupuje rodinu pána Chovanca," podotkla. Ministerstvo si zisťovalo o nej viac informácií. "Je to kancelária, ktorá je veľmi kvalitná v tom, že je to oblasť, v ktorej sa dobre vyzná," hovorí Kolíková. Pripomenula, že ani po dvoch rokoch nie je jasne vysvetlené, za akých okolností Chovanec zomrel.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS) uviedol, že Slovensko a diplomacia urobili 28 konkrétnych krokov v prípade vraždy. "Budeme vyvíjať maximálny tlak na belgickú stranu v rámci možností, ktoré máme, lebo vyšetrovanie je v rukách belgických orgánov, tak aby sme napomohli tomu, aby sa vyšetrovanie pohlo z miesta," hovorí Korčok. Dodal, že tento krok je dôkazom toho, že SR nevynecháva žiaden ani teoretický krok.
Chovanec zomrel v Belgicku vo februári 2018 po potýčke s políciou na letisku v meste Charleroi. Podľa pôvodných informácií prelomil letiskovú bariéru a nastúpil do lietadla neoprávnene. Malo dôjsť k potýčke, pričom letisková polícia ho vyviedla a umiestnila do cely predbežného zadržania, kde sa mal Chovanec dopustiť sebapoškodenia.
Zo záznamu priemyselnej kamery však vidno, ako jedna zo zasahujúcich policajtiek hajluje, zatiaľ čo piati ďalší policajti sedia a kľačia na hrudi Chovanca a smejú sa z nacistického pozdravu svojej kolegyne. Podľa videozáznamu policajti kolenami na hrudi imobilizovali Chovanca počas 16 minút.
Núdzový stav možno vyhlásiť najdlhšie na 90 dní
Núdzový stav možno vyhlásiť najdlhšie na 90 dní. Keď vláda vyhlásila núdzový stav od 1. októbra, tak 30. decembra už z tých istých dôvodov, pre ktoré bol vyhlásený, trvať nemôže. Uviedol to Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Univerzity Komenského v Bratislave.
Riešením by podľa neho bola novelizácia ústavného zákona o bezpečnosti štátu. "Ruka v ruke s touto úpravou by malo ísť rozšírenie okruhu subjektov, ktoré môžu v tejto veci iniciovať konanie pred Ústavným súdom. Dnes tento okruh zahŕňa hlavu štátu, skupinu 30 poslancov a generálneho prokurátora," spresnil s tým, že počas letných mesiacov, v období medzi prvou a druhou vlnou pandémie, bol čas prijať takéto zmeny.
"Pri vyhlásenom núdzovom stave existuje väčšie riziko, že dôjde k zásahu do niektorých základných práv a slobôd. Už sme boli svedkami uloženia pracovnej povinnosti na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti, zákazu uplatňovania práva na štrajk, zásadného obmedzenia práva pokojne sa zhromažďovať či významných zásahov do slobody pohybu zákazom vychádzania v určenom čase,“ poznamenal. Nebolo by podľa neho prekvapujúce, ak by v rámci núdzového stavu došlo k opakovaniu týchto zásahov.
Zároveň pripomenul, že v doterajšej histórii SR bol núdzový stav vyhlásený trikrát. V novembri 2011, tiež v marci a októbri 2020. "Nikdy nebol Ústavnému súdu doručený návrh aktívne legitimovaného subjektu na preskúmanie ústavnosti konkrétnej povinnosti alebo obmedzenia, ktoré vláda uložila. Ústavný súd síce rozhodoval v októbri 2020, bolo to však len o tom, či je vyhlásený núdzový stav v súlade s ústavnými predpismi,“ dodal.
Vláda má rozhodovať o núdzovom stave a zákaze vychádzania
Vláda má na svojom stredajšom rokovaní rozhodovať o predĺžení núdzového stavu, ktorý na Slovensku trvá od 1. októbra z dôvodu pandémie nového koronavírusu. Ústredný krízový štáb (ÚKŠ) odporučil vláde, aby sa predĺžil o 90 dní.
Ak by tak vláda neurobila, núdzový stav by sa mal skončiť 14. novembra. Kabinet ho vyhlásil od 1. októbra na 45 dní. V čase núdzového stavu môže štát v zmysle zákona obmedziť základné práva a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu na nevyhnutný čas. Vláda ho môže vyhlásiť, ak došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt.
Viac informácií o koronavíruse nájdete aj na Facebooku
Jedným z avizovaných bodov má byť aj zákaz vychádzania, ktorý by mal platiť po novom od 23.00 do 5.00 h, s výnimkami dochádzania do práce, k lekárovi či na zabezpečenie základných životných potrieb. Vyhlásil to premiér Igor Matovič (OĽANO) v utorok (10. 11.). Aktuálne platí zákaz vychádzania do 14. novembra.
Zamestnávatelia by po novom nemuseli predložiť prevádzkový poriadok pre prácu s expozíciou elektromagnetickému poľu na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva, vyplýva to z predloženého materiálu z dielne rezortu zdravotníctva.
Vláda sa bude zaoberať aj prípadom objasnenia smrti Slováka Jozefa Chovanca v Belgicku. Kabinet plánuje uložiť povinnosť ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej (Za ľudí) a šéfovi rezortu zahraničia Ivanovi Korčokovi (nominant SaS) vykonať potrebné kroky k tomu, aby sa SR zúčastnila trestného konania vedeného v Belgicku.
Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV) sa chce prostredníctvom programu Posilnenie účasti Slovenskej republiky v európskej spolupráci vo výskume a vývoji zamerať najmä na podporu účasti Slovenska v novom rámcovom programe EÚ pre výskum a inovácie na roky 2021 – 2027 Horizont Európa. Ide o najväčší program EÚ v tejto oblasti, ktorý je založený na princípe excelentnosti. Vyplýva to z materiálu rezortu školstva, o ktorom bude rozhodovať vládny kabinet.
