BRATISLAVA - Poslanec NR SR Ján Benčík podal ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi podnet, aby policajné zložky rýchlejšie zasahovali proti účastníkom zhromaždení, ktoré sa uskutočňujú nezákonne napriek pandémii Covid-19 a napriek zákazu zhromažďovania sa v počte nad 6 osôb uloženého uznesením vlády na základe ústavného zákona v režime núdzového stavu.
Navrhol, aby boli takéto zhromaždenia ako nezákonné rozpustené s odkazom na platnú právnu úpravu. Taktiež navrhol iniciovať urýchlenú zmenu zákona o zhromažďovacom práve, ktorá by odstránila všetky právne pochybnosti.
Poslanec Ján Benčík na poslednej hodine otázok, ktorá sa uskutočnila 5. 11. 2020, položil ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi otázku 1 , prečo Polícia SR v prípade nelegálneho zhromaždenia konaného dňa 17. 10. 2020 pred Úradom vlády, ktorého sa zúčastnili viacerí poslanci strany Kotleba – ĽSNS, ultras Slovanu a Trnavy a mnohí ďalší extrémisti, nezasiahla okamžite a toto zhromaždenie urýchlene nerozpustila. Taktiež sa spýtal, ako bude Polícia SR postupovať v budúcnosti v obdobných prípadoch.
Na jeho otázku odpovedal poverený člen vlády tak, že neohlásené zhromaždenia možno rozpustiť len za presne stanovených podmienok podľa zákona č. 84/1990 Zb., o zhromažďovacom práve, že organizátori a účastníci sa dopúšťajú nanajvýš priestupku a hlavne, že „uvedené zhromaždenie nie je možné na mieste násilne rozpustiť a brániť účastníkom v jeho absolvovaní, pokiaľ nenastanú ďalšie okolnosti, ktoré by už rozpustenie zhromaždenia umožňovali, napríklad páchanie trestnej činnosti.“
Poslanec Ján Benčík v nadväznosti na článok doc. JUDr. Mareka Domina z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského po porade s ďalšími právnikmi upozornil na možnú interpretáciu, že zhromaždenie konané v rozpore s uznesením vlády č. 645 z 12. 10. 2020 vydaným podľa čl. 5 ods. 3 písm. h) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, je zakázané ex lege, teda priamo zo zákona.
Tým zákonom je práve vyššie uvedený ústavný zákon, ktorý je vykonávaný uznesením vlády. Ak by sme prijali opačný výklad (a contrario) prezentovaný aj v rámci odpovede na hodine otázok, nemalo by ustanovenie čl. 5 ods. 3 písm. h) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. de facto zmysel, pretože by nebolo možné ho nijak aplikovať, keďže by prekážkou v jeho aplikácií bol naďalej zákon č. 84/1990 Zb., o zhromažďovacom práve, a nebolo by možné žiadne zhromaždenie zakázať. Takýto výklad je ako absurdný výklad (ad absurdum) nutné odmietnuť. Naopak je potrebné prijať výklad, že aplikáciou čl. 5 ods. 3 písm. h) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. je možné zhromaždenie zakázať a zakázané zhromaždenie je následne možné rozpustiť s odkazom na ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 84/1990 Zb., keďže ide o „konanie zhromaždenia, ktoré bolo zakázané.“
„Veľký ruský spisovateľ Alexander Solženicyn kedysi povedal, že najväčším nebezpečím pre zdravé fungovanie spoločnosti, je nepotrestané zlo. Toto zlo sa prejavuje aj teraz a je to o to horšie, že žijeme v období pandémie, aká nemá na svete aj v Európe už sto rokov žiadnej obdoby a napriek tomu, že je vyhlásený núdzový stav, dochádza k takýmto veciam. Protiprávne zhromaždenia fašistov, ultras a extrémistov sú nebezpečné nielen z hľadiska ochrany verejného zdravia pred šírením Covid-19, ale predovšetkým z hľadiska ochrany demokracie a právneho štátu“ hovorí Ján Benčík, poslanec NR SR za klub Za ľudí.
Ján Benčík zaslal podnet
Ján Benčík zaslal podnet ministrovi vnútra ešte dnes, pretože obdobné skupiny neformálne ohlásili práve na dnes 7. 11. 2020 ďalší protest a ďalšie chystajú okolo 17. 11. 2020, čo považuje za mimoriadne odporné zneužitie dôležitého sviatku – Dňa boja za slobodu a demokraciu. Poslanec Ján Benčík je presvedčený, že policajné a ďalšie zložky by mali urýchlene konať ešte pred tým, ako na protestoch dôjde k výtržnostiam ako naposledy, kedy bolo zhromaždenie z dňa 17. 10. 2020 rozpustené až zásahom vodného dela.
Ministrovi vnútra nakoniec navrhol pre odstránenie akýchkoľvek právnych pochybností aj urýchlenú novelizáciu zákona č. 84/1990 Zb., o zhromažďovacom práve; má však za to, že právny základ pre rozpustenie podobných zhromaždení je k dispozícii v súlade s vyššie uvedeným už aj dnes.
