Rokovanie parlamentu: Pribudnú pamätné dni aj nový štátny sviatok

V rokovaní poslanci pokračujú po dvoch prerušeniach v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu. Najskôr to bolo pre organizované testovanie zákonodarcov po pozitívnom výsledku testu predsedu ĽSNS Mariana Kotlebu, neskôr pre karanténu viacerých poslancov.

Na programe majú napríklad novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti či novelu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorou chce ministerstvo financií upraviť pravidlá pri rezervách v rozpočte. Zamedziť chce najmä tomu, aby návrh rozpočtu verejnej správy obsahoval daňové a odvodové príjmy, ktoré neboli súčasťou oficiálnych prognóz.

Poslancov čaká i novela zákona o dani z príjmov, dani z pridanej hodnoty či dani z motorových vozidiel. V prvom čítaní by sa malo plénum venovať aj zrušeniu súkromnej výroby destilátov z vlastného ovocia. Vyplýva to z vládnej novely zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov z dielne rezortu financií.

Venovať sa majú i novele zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ktorou sa má zefektívniť výmena informácií medzi zdravotnými poisťovňami a ústrednými orgánmi štátnej správy. Prebrať majú, okrem iného, aj novelu zákona o zdravotnom poistení, ktorou sa mení aj zákon o poisťovníctve.

Na rokovanie sa majú dostať tiež návrhy ministerstva školstva. Medzi nimi aj novela zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Upraviť sa ňou majú niektoré aspekty financovania regionálneho školstva vzhľadom na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania.

Poslanci by mali rokovať tiež o návrhu novely, ktorá zavádza nový príplatok k dôchodku veteránom protikomunistického odboja. Definitívne majú tiež rozhodnúť o novele týkajúcu sa odoberania vysokoškolských titulov, ako aj o návrhoch zaradiť nové dni do zoznamu pamätných dní. Poslanci Smeru-SD prichádzajú napríklad s novelou Zákonníka práce.

Poslanci minútou ticha vyjadrili solidaritu Rakúsku i Francúzsku

Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok minútou ticha vyjadrili solidaritu s Rakúskom a Francúzskom, kde sa odohrali odsúdeniahodné teroristické útoky voči obyvateľstvu. Poslanci zároveň zaradili do programu 16. schôdze NR SR dva vládne návrhy, ktoré vláda navrhuje prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Ide o návrh novely zákona o odplatách a poskytovaní príspevku v civilnom letectve a návrh novely zákona o podpore cestovného ruchu.

V pondelok (2. 11.) večer došlo v centre Viedne neďaleko synagógy na ulici Seitenstettengasse a na ďalších piatich miestach k streľbe. Rakúsky minister vnútra Karl Nehammer v telefonickom rozhovore pre stanicu ORF potvrdil, že streľba bola teroristickým útokom, do ktorého je zapojených viacero páchateľov. Útok si vyžiadal niekoľko mŕtvych a viacero ťažko zranených. Koncom októbra sa vo Francúzsku odohrala séria útokov, ktoré vláda pripisuje moslimským extrémistom.

Zákon o financovaní škôl sa má zmeniť

Vzhľadom na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania chce Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR upraviť niektoré aspekty financovania regionálneho školstva. Poslanci preto v utorok posunuli do druhého čítania novelu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

Návrh zákona upravuje základné okruhy riešení, ako je zber údajov za deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v materských školách, či dodatočný zber údajov za deti materských škôl po 15. septembri príslušného školského roka na účely určovania normatívneho príspevku a na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov obciam na nasledujúci kalendárny rok.

Z predkladaného materiálu vyplýva, že návrh zákona z dielne rezortu školstva rieši aj úpravu prideľovania príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu. Vzhľadom na sankčné nástroje pri zanedbávaní riadneho plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole sa navrhuje i povinnosť obcí viesť evidenciu aj za deti vo veku plnenia povinného predprimárneho vzdelávania. Povinné predprimárne vzdelávanie má začať platiť od 1. januára 2021.

Návrh zákona o teste proporcionality posunuli poslanci do 2. čítania

Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok posunuli do druhého čítania návrh zákona o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní, ktorý predložil rezort školstva. Zákon ustanovuje pravidlá posudzovania proporcionality prostredníctvom testu proporcionality v oblasti regulácie povolaní a pôsobnosť orgánov verejnej správy pri zabezpečovaní testu proporcionality na účely zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu a ochrany spotrebiteľa.

Zásada proporcionality je jednou zo všeobecných zásad práva EÚ, ktorá sa musí uplatňovať pri každom vnútroštátnom regulačnom opatrení. "Požiadavka na povinný test proporcionality má za cieľ odstrániť existujúce neodôvodnené alebo neprimerané prekážky pri uplatňovaní základných práv a slobôd v členských štátoch," uviedol rezort školstva.

Test proporcionality vykonáva subjekt, ktorý navrhuje reguláciu povolania, pričom ho vykonáva prostredníctvom formulára s názvom Test proporcionality. Subjekt, ktorý navrhuje reguláciu povolania, zverejní vyplnený formulár spolu s návrhom regulácie povolania na svojom webovom sídle. "Ak ide o návrh zákona výboru Národnej rady SR alebo poslanca NR SR, vyplnený formulár zverejní Kancelária NR SR na webovom sídle. Vyplnený formulár subjekt, ktorý navrhuje reguláciu, zároveň zašle Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktoré ho zverejní na svojom webovom sídle," uvádza sa v predloženom materiáli.

Poslanci tiež v utorok posunuli do druhého čítania novelu zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií, ktorou sa mení aj zákon o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch. Dôvodom bolo odstránenie výhrad Európskej komisie z 27. novembra 2019, pričom ide najmä o odstránenie nesúladu, ktorý vyplynul z nesprávneho prekladu niektorých častí článkov.

Kandidáti na členov RVR by mali prejsť aj verejným vypočutím

Kandidáti na členov Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR) by mali prejsť aj verejným vypočutím v Národnej rade (NR) SR. Poslanci parlamentu v utorok schválili novelu zákona o vysielaní a retransmisii z dielne predsedu Výboru NR SR pre kultúru a médiá Kristiána Čekovského a predsedu ústavnoprávneho výboru Milana Vetráka (obaja OĽANO).

"Vzhľadom na mimoriadnu dôležitosť funkcie člena rady sa navrhuje podrobiť kandidátov na členov rady verejnému vypočutiu," uviedli predkladatelia s tým, že vypočutie by sa malo konať na príslušnom Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Argumentujú tým, že verejné vypočutie predstavuje silný nástroj na zvýšenie úrovne výberového procesu.

"Odpovede kandidáta na doplňujúce otázky členov výboru môžu takisto prispieť k utvoreniu si komplexného obrazu o vhodnosti toho-ktorého kandidáta na funkciu člena rady," skonštatovali. Novelou by sa malo zároveň stanoviť, aby sa vypočúvanie vysielalo aj online na webe NR SR. Predkladatelia podčiarkli dôležitosť úlohy členov RVR. Pripomenuli, že v zmysle zákona je poslaním RVR presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Dodali, že rada tiež dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov.

Súčasťou schválenej legislatívy je aj úprava, že pri rozhodovaní o udelení licencie je rada povinná posudzovať a prihliadať aj na riziko, že by priamo alebo v spojení s cudzou mocou mohlo dôjsť k zneužitiu licencie na diskrimináciu, podnecovanie neznášanlivosti alebo ohrozenie ústavného zriadenia a demokratického systému základných práv a slobôd garantovaného Ústavou SR.

Konania o udelenie alebo zmenu licencie na rozhlasové terestriálne vysielanie, ktoré sa začali podľa doterajších právnych predpisov a ktoré sa ku dňu nadobudnutia účinnosti neskončia, sa prerušia do ukončenia núdzového stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19. Poslanci tak chcú vytvoriť dostatočný nediskriminačný priestor pre predkladanie žiadostí, ako aj realizáciu verejného vypočutia.

Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh, podľa ktorého budú rokovania RVR verejné. "Vyšli sme tak v ústrety hlasom z odbornej verejnosti, ktoré žiadali prehľadný a transparentný systém prideľovania licencií pre rozhlasové a televízne vysielanie," zdôraznil Čekovský s tým, že uchádzači aj verejnosť musia vidieť, za akých okolností robia členovia rady dôležité rozhodnutia v oblasti médií. Dodal, že rada kontroluje a reguluje obsah televízneho či rozhlasového vysielania, vybavuje podnety alebo sťažnosti divákov a prideľuje frekvencie jednotlivým vysielateľom.

Pribudnú pamätné dni aj štátny sviatok

Zoznam pamätných dní a štátnych sviatkov sa upraví. Rozšíri sa o štyri pamätné dni, medzi nimi napríklad 24. jún ako Deň pamiatky obetí komunistického režimu. Štátnym sviatkom sa stane doterajší pamätný deň 28. október ako Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu, nebude však dňom pracovného pokoja. Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok schválili dve novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z dielne OĽANO a ďalšiu z dielne všetkých koaličných klubov.

Deň pamiatky obetí komunistického režimu má pripomínať 24. jún 1954, keď na súde v Trenčíne počas procesu so Silvestrom Krčmérym zazneli jeho slová: "Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu!". Silvester Krčméry si podľa poslancov OĽANO zaslúži, aby sa stal symbolom boja za slobodu v novovekej slovenskej histórii. "Išiel neochvejne za svojím presvedčením a dokázal, že vnútorne silný jednotlivec dokáže podkopať stabilitu zdanlivo pevného totalistického režimu," uviedli.

Doterajší Deň zahraničných Slovákov sa premenuje na Deň Slovákov žijúcich v zahraničí. Má sa tak zosúladiť názov pamätného dňa venovaného Slovákom žijúcim v zahraničí s formuláciou uvedenou v Ústave SR a v zákone o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Dátum 12. október si budeme pripomínať ako Deň samizdatu. Má ísť o prejav úcty k odvahe a hrdinstvu tých, ktorí v akomkoľvek období neslobody, najmä v rokoch 1948 až 1989 počas komunizmu, riskovali perzekúciu zo strany štátnej moci, alebo ňou priamo trpeli, a to len z dôvodu realizácie svojich základných ľudských práv a slobôd.

Do zoznamu pamätných dní pribudne aj 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991 a 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968. "Týmito dvomi dňami je vymedzených 23 rokov okupácie Česko-Slovenska," vysvetlili predkladatelia.

Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu 28. októbra sa opäť zaradí k štátnym sviatkom. Nebude však dňom pracovného pokoja. Zoznam piatich štátnych sviatkov na Slovensku sa tak rozšíri o šiesty. Navrhovatelia argumentovali tým, že vznik samostatného česko-slovenského štátu patrí k jedným z najvýznamnejších dní v novodobej histórii Slovenska. Pripomenuli, že počas trvania česko-slovenského štátu bol tento deň štátnym sviatkom, no po vzniku samostatného Slovenska sa nedostal ani do zoznamu pamätných dní. Zaradili ho tam až v roku 1999.

Okruh žiadateľov o príspevok z Fondu na podporu športu sa rozšíri

Okruh žiadateľov o príspevok z Fondu na podporu športu sa rozšíri aj o samosprávne kraje. Budú ho môcť získať aj projekty vzťahujúce sa na všetku športovú infraštruktúru, nielen na tú, ktorá je národného významu. Vyplýva to z novely zákona o Fonde na podporu športu z dielne SaS, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok schválili. Má sa tak zintenzívniť podpora vo vzťahu k športovej infraštruktúre. Novela po schválení pozmeňujúcich návrhov z výborov reaguje aj na aktuálnu koronakrízu a jej dôsledky.

"Cieľom zmeny je umožniť rozšírenie okruhu žiadateľov o príspevok na projekt a rozšírenie okruhu podpory na športovú infraštruktúru. Pri okruhu žiadateľov ide o rozšírenie o samosprávne kraje, ktoré majú v oblasti športu rovnaké úlohy ako obec," priblížili predkladatelia. Poukázali aj na dôsledky koronakrízy na slovenský šport, pričom športovci štátnou pomocou prepadli. O príspevok sa budú môcť uchádzať aj iné ako taxatívne vymenované okruhy subjektov podľa zadania výzvy. "S podmienkou, že predmet činnosti žiadateľa bude mať priamu väzbu na účel poskytovaného príspevku," píše sa v návrhu.

Novelou sa má tiež znížiť administratíva pri posudzovaní niektorých žiadostí a zefektívniť nominovanie zástupcov príslušných organizácií do kolektívnych orgánov Fondu na podporu športu. Pri výzvach, kde je možné žiadosť vyhodnotiť "administratívne", na základe objektívnych overiteľných údajov, sa upustí od ich vyhodnocovania odbornou komisiou. Upraví sa aj odvolávanie členov dozornej i správnej rady fondu. Konkrétneho člena po novom bude môcť odvolať subjekt, ktorý ho do funkcie navrhol.

Zmení sa tiež postavenie správnej rady, bude len najvyšším a výkonným orgánom fondu. Štatutárnym orgánom fondu už nebude 11-členná správna rada, ale len predseda správnej rady, ktorý koná v mene fondu. Novelou sa tiež upravia pracovnoprávne vzťahy zamestnancov kancelárie a členov komisií fondu.

Fond bude môcť na základe osobitnej výzvy poskytnúť finančné prostriedky aj na zmiernenie následkov mimoriadnej situácie, či núdzového alebo výnimočného stavu. Výzva sa bude zverejňovať na webe fondu a v Informačnom systéme športu. Obsahovať má najmä vymedzenie účelu, na ktorý sa podpora poskytuje, konkrétne podmienky jej poskytnutia a výšku podpory, vzor žiadosti a ďalšie. Poskytovať sa má na základe rozhodnutia správnej rady bez zmluvy.

Upraví sa aj možnosť ministerstva školstva poskytnúť finančnú pomoc športovým klubom, športovcom, trénerom aj iným športovým odborníkom na zmiernenie dosahov spôsobených opatreniami v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19. Má sa tak aspoň čiastočne odstrániť ich obmedzenie výkonu športovej činnosti. Tieto prostriedky sa nebudú započítavať do zdrojov financovania športu, ktoré sa rozdeľujú percentuálne na jednotlivé účely.

Veteráni protikomunistického odboja by mohli dostať príplatok 1989 eur

Veteráni protikomunistického odboja a ich príbuzní by mohli získať jednorazový príplatok k dôchodku v symbolickej výške 1989 eur. Vyplýva to z návrhu novely zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom, ktorý v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. Veteránom by sa tiež mohol zvýšiť príplatok k dôchodku zo súčasných päť na desať eur za každý mesiac obmedzenia osobnej slobody. Vyplácanie príplatkov by sa malo týkať po novom aj kňazov a rehoľníkov, ktorí boli internovaní v kláštoroch počas tzv. akcií K a R.

"Účelom návrhu zákona je uctiť si tých, ktorým komunistický režim upieral základné ľudské práva a nespravodlivo obmedzoval ich osobnú slobodu," uviedla predkladateľka návrhu Anna Andrejuvová (OĽANO). V prípade schválenia legislatívy sa podľa poslankyne môžu osoby, ktoré získajú nárok na príplatky, obrátiť na Ústav pamäti národa (ÚPN), pričom vyplácať by ich následne mala Sociálna poisťovňa. Ústav eviduje a priznáva politickým väzňom postavenie veterána protikomunistického odboja. Andrejuvová zdôraznila, že príplatok pre príbuzných sa týka sirôt, vdov a vdovcov, ktorí prišli o svojho príbuzného v čase jeho perzekúcie. Návrh by sa mal týkať podľa nej viac ako 2500 osôb.

Zdokumentované prípady podľa poslankyne hovoria, že mnohí sa z dôvodu perzekúcií nemohli uplatniť vo svojej profesii, pracovali na menej platených pozíciách. Ich dôchodok je následkom toho extrémne nízky. "Dnes je najvyšší čas na prijatie takejto právnej úpravy, keďže veteráni protikomunistického odboja aj z dôvodu podlomeného zdravia, napríklad z nútených prác v uránových baniach, sa dožívajú veľmi nízkeho veku a ich počet klesá každým mesiacom," dodala Andrejuvová s tým, že 75 percent z nich má viac ako 80 rokov.

Príplatok by mohli dostávať aj osoby, ktoré boli najmenej tri mesiace internované v centralizovaných kláštoroch. Prvé príplatky by sa mohli vyplatiť 1. januára 2021, odkedy sa navrhuje aj účinnosť novely zákona.

Seniori by už nemuseli každoročne žiadať obec o odpustenie dane

Osoby nad 62 rokov by už nemuseli každoročne žiadať obec o odpustenie alebo zníženie dane. Vyplýva to z novely zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorú v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. Seniori by tak automaticky mohli byť oslobodení od platenia miestnej dane bez potreby o to žiadať. Návrh sa týka len tých obcí a miest, v ktorých platí všeobecne záväzné nariadenie (VZN) o odpustení dane.

Zákon v súčasnosti umožňuje obciam a mestám prijať VZN, ktorým pre vybrané skupiny občanov umožnia znížiť alebo úplne upustiť od dane zo stavieb alebo dane z bytov. Daňovník musí obci preukázať splnenie podmienok. Takýto nárok majú aj osoby nad 62 rokov, platí im natrvalo, respektíve do zrušenia prijatého VZN. Poslanci preto navrhli, aby seniori neboli povinní si uplatňovať nárok na odpustenie dane.

Chcú tak znížiť administratívnu záťaž obce aj samotných daňovníkov. "Upustenie od každoročných žiadostí o odpustenie dane sa aj naďalej týka len tých obcí a miest, ktoré to daňovníkom umožňujú na základe schváleného VZN," zdôraznili predkladatelia. Zákon by mohol byť v prípade definitívneho schválenia účinný od 1. januára 2021.

Plénum odmietlo návrh Roberta Fica

Tridsiaty september si na Slovensku nebudeme pripomínať ako Deň mníchovskej zrady. Plénum Národnej rady (NR) SR v utorok odmietlo novelu zákona o štátnych sviatkoch z dielne poslancov opozičného Smeru-SD Roberta Fica, Ľuboša Blahu a Ladislava Kamenického.

Poslanci návrhom podľa vlastných slov reagovali na stretnutie predstaviteľov Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska a Talianska, na konferencii 29. až 30. septembra 1938, bez účasti Československa, rozhodli, že muselo odovzdať časť svojho územia, pristúpiť k ponižujúcim podmienkam a bolo vystavené likvidácii nacistickým režimom v Nemecku, ku ktorej došlo rozdelením Československa.

"Žiadne historické dokumenty ani postoje českých a slovenských politikov z toho obdobia nepopierajú fakt, že správanie spojencov bolo v širokej politickej a spoločenskej dohode vnímané ako veľká zrada," napísali predkladatelia v dôvodovej správe.

Povinnosť vykonávať zber kuchynského odpadu sa posúvať nebude

Povinnosť vykonávať triedený zber komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad sa nebude posúvať. Poslanci Národnej rady (NR) SR neschválili návrh novely zákona o odpadoch, ktorou opoziční poslanci navrhovali posunúť povinnosť z 1. januára 2021 na 1. januára 2022. Chceli dosiahnuť, aby obce získali dostatočný časový priestor na zavedenie a realizáciu týchto povinností.

Separácia kuchynského odpadu predstavuje podľa predkladateľov zložitý systém zberu, ktorý je potrebné vhodne logisticky vypracovať a s ktorým je nevyhnutné v dostatočnom časovom predstihu oboznámiť občanov a zrealizovať primerané informačné akcie. "Samosprávy na Slovensku však počas roka 2020 vzhľadom na celosvetovú pandemickú situáciu v súvislosti s ochorením COVID-19 mali veľmi málo priestoru na to, aby sa dokázali v potrebnej miere venovať zabezpečeniu zákonnej povinnosti zabezpečenia zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu od 1. januára 2021," uviedli predkladatelia návrhu Ján Blcháč, Ján Ferenčák a Matúš Šutaj Eštok (všetci nezaradení). Pre svoj návrh však nezískali dostatok hlasov.

V závere dňa sa plénum venovalo návrhu o nemorálnosti komunistického režimu

Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili šiesty rokovací deň 16. schôdze diskusiou k návrhu novely zákona o obecnom zriadení. Umožniť má hlavnému kontrolórovi obce či samosprávneho kraja požiadať o slovo na rokovaniach zastupiteľstva. Dňu dominovala diskusia o štátnych sviatkoch a o novele zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Jej predkladatelia chcú docieliť, aby sa komunistický režim mohol označovať ako odsúdeniahodný, zločinný a nelegitímny. Navrhujú tiež zakázať pomenúvať ulice, či osádzať pamätníky oslavujúce komunistický alebo nacistický režim.

Poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD) skonštatoval, že Smer-SD bude proti tomuto návrhu, nechcú totiž podľa jeho slov "kriminalizovať" históriu či iné názory. Poslanec Ondrej Dostál (SaS) v pléne predniesol pozmeňujúci návrh, ktorým predkladatelia reagujú na prípadné pochybnosti o tom, ktorá osoba sa považuje za predstaviteľa režimu založeného na komunistickej, fašistickej či nacistickej ideológii.

Poslanci sa zídu opäť v stredu. Pokračovať by mali diskusiou o uznesení ku konfliktu v Náhornom Karabachu. Popoludní od 15.00 h by sa malo plénum venovať viacerým návrhom z dielne Ministerstva financií SR. Na aktuálnej schôdzi sa očakáva ešte napríklad diskusia o novele vysokoškolského zákona, ktorá má umožniť odoberanie titulov.