BRUSEL - Cieľ členských štátov EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55 percent v porovnaní so stavom z roku 1990 nie je v súlade s návrhom vedcov. Postoj vlády Slovenskej republiky k tomu cieľu je skôr váhavý ako pevný. Uviedol slovenský europoslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) pri hodnotení výsledkov minulotýždňového (15.-16. októbra) summitu EÚ v Bruseli. Pripomenul, že jednou z hlavných tém rokovaní Európskej rady bolo stanovenie klimatických cieľov pre zníženie emisií do roku 2030.
"Európski lídri sa posunuli ku dohode a priblížili sa k stanoveniu cieľa pre zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030. Vedci varujú, že cieľ musí byť odvážny, ak chceme udržať globálne otepľovanie pod hranicou 1,5 stupňa Celzia. Vyzerá to, že cieľ nebude v súlade s tým, čo navrhujú vedci, ale mohol by byť prijatý aspoň návrh Európskej komisie, a teda 55
Europoslanec Michal Wiezik (Spolu-OD) upozornil na to, že ide o celoeurópsky cieľ, čo dáva možnosť niektorým krajinám túto hranicu nedodržať, ak iné budú úspešnejšie. Zároveň ocenil, že európski lídri prijmú rozhodnutie do konca roka a že netrvali na pôvodnej 40-percentnej hranici na zníženie emisií. "Cieľ sa bude brať na celoeurópskej úrovni, teda jednotlivé štáty budú mať možnosť ho nedosiahnuť, ak iné budú v napĺňaní úspešnejšie. Takýto scenár očakávam v prípade Dánska, ktorého národný cieľ je až 80 percent do roku 2030. Naopak zaostávanie možno čakať u Poľska, kde je viazanosť na uhlie príliš vysoká," upozornil europoslanec.
Martin Hojsík pripomenul, že aj napriek ambicióznym predvolebným záväzkom predsedu vlády SR Igora Matoviča a koaličných strán Sme rodina a Za ľudí, je terajší prístup SR v tejto otázke skôr váhavý. "Premiér sa výzvy zľakol a namiesto toho, aby siahol po riešeniach, sa vyhovára, zahmlieva a hovorí o tom, čo by mali robiť iné krajiny," skonštatoval. Takisto vyjadril nádej, že slovenská vláda zmení doterajší postoj do decembra, kedy majú členské krajiny na ďalšom summite EÚ rozhodnúť o percentách znižovania emisií v najbližšom desaťročí.
"Nemôžeme ukazovať prstom na iné krajiny, ale musíme patriť medzi lídrov v boji proti klimatickej kríze. Riešenie klimatickej krízy nie je len výzvou, ale aj veľkou príležitosťou. Slovensko, ako aj zvyšné štáty EÚ, majú príležitosť premeniť sa na moderné krajiny pripravené na budúcnosť," uzavrel Hojsík. V podobnom duchu sa vyjadril aj Wiezik, ktorý verí, že Slovensko bude patriť k tým ambicióznym krajinám a pripomenul, že už teraz sa krajine podarilo zredukovať emisie o viac ako 40 percent. Obaja europoslanci sú v Európskom parlamente (EP) členmi výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI).
