TRNAVA - Odborníci z Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce (FzaSP) Trnavskej univerzity (TU) sa podieľajú na výskume, ktorého cieľom je zistiť rozsah a rýchlosť šírenia epidémie ochorenia COVID-19 v slovenskej populácii. Je súčasťou spoločného projektu s Lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave, výsledky majú pomôcť strategickému rozhodovaniu a efektívnej kontrole epidémie. Informoval o tom epidemiológ Marek Majdan, prorektor Trnavskej univerzity pre rozvoj a informačné systémy.
Projekt je financovaný Agentúrou pre podporu výskumu a vývoja (APVV), odborníci budú určovať sekundárnu mieru infekcií - pravdepodobnosť šírenia infekcie v malých komunitách, akými sú rodiny, školské triedy. Pokúsia sa kvantifikovať potenciál superšírenia vyhodnotením uzavretých ohnísk z prvej vlny pandémie nového koronavírusu na Slovensku. Metodicky sa riadia protokolom Svetovej zdravotníckej organizácie pre vyšetrovanie prenosu nového koronavírusu v domácnostiach, čo zabezpečí reprodukovateľnosť výskumu a porovnateľnosť výsledkov v čase a v medzinárodnom meradle.
FzaSP sa zúčastňuje na projekte prostredníctvom Inštitútu pre globálne zdravie a epidemiológiu (IGHE), ktorý sa podieľa na príprave a zbieraní epidemiologických údajov, na ich analýze a na interpretácii výsledkov. Infekčná klinika Fakultnej nemocnice Trnava na svojom klinickom pracovisku odoberá vzorky krvi a zbiera údaje prostredníctvom dotazníka od účastníkov výskumného súboru z Trnavského kraja a Centrum mikrobiológie a prevencie infekcií FzaSP zodpovedá za transport krvných vzoriek a zozbieraných údajov do laboratória. FzaSP má potrebné vybavenie na realizáciu projektových aktivít, na analýze participujú jej výskumníci Marek Majdan, Adriana Kršáková, Jaroslava Brňová. Hlavnou riešiteľkou projektu je Alexandra Bražinová z Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského.
Sekundárna miera infekcie nového koronavírusu je v štúdiách z iných krajín, ako informoval Majdan, popisovaná na úrovni 10 až 20 %, čo znamená, že jeden infikovaný človek nakazí 10 až 20 percent členov kolektívu, s ktorými príde do styku. "Nevieme, či tieto čísla platia aj pre podmienky Slovenska, alebo sa budú líšiť. Faktom ostáva, že rodina sa podľa doteraz dostupných údajov zdá byť najpravdepodobnejšie miesto pre lokálne ohniská," vysvetlil Majdan. Porozumenie dynamiky prenosu je kľúčom pre určovanie efektívnych kontrolných a preventívnych opatrení. "Celoštátny lockdown nie je optimálny spôsob manažovania tejto epidémie. Ak prenos a šírenie v populácii závisí najmä od superšíriteľských udalostí, kým bežné spoločenské interakcie prispievajú k reprodukcii vírusu menšou mierou, celoštátne snahy o kontrolu šírenia epidémie by sa mali zamerať najmä na hromadné podujatia, ktoré takýto superšíriteľský potenciál majú," tvrdia vedci v projekte s názvom Analýza dynamiky šírenia COVID-19 v Slovenskej republike prostredníctvom kľúčových epidemiologických ukazovateľov – podklad pre strategické rozhodovanie a efektívnu kontrolu epidémie.
V súčasnosti autori projektu ukončujú zber vzoriek krvi. Najbližšie štyri mesiace budú spracúvať získané údaje a do mája 2021 poskytnú interpretáciu výsledkov a formuláciu odporúčaní. Konferenciu, ktorá predstaví výsledky tohto projektu, plánujú zorganizovať do 30. septembra 2021.
