BRATISLAVA - Vláda Igora Matoviča v týchto dňoch čelí očakávaniam v dôsledku pandémie Covid-19 a prvej pomoci, ktorú už dlhšiu dobu chystá. Po údere druhej vlny dnes kabinet prišiel s prezentáciou o tom, ako bude táto prvá pomoc fungovať. Materiálu je skutočne veľa. Niektorí ministri dokonca dodali, že nie sú spokojní s ráno prezentovaným rozpočtom, ale chápu, že ide o ťažkú dobu.
S opatreniami, ktoré obmedzia šírenie nového koronavírusu, ale aj normálne pracovné fungovanie desiatok tisíc ľudí, predstavuje vláda aj ďalší plán pomoci, takzvanú Prvú pomoc+. Uviedol to premiér Igor Matovič (OĽANO) v stredu na spoločnej tlačovej konferencii s niekoľkými ministrami kabinetu. Súčasťou pomoci je napríklad aj covidový príplatok.
VIDEO Tlačový brífing vlády:
Podľa Krajniaka by mal väčšie bremeno niesť štát
Ako zdôraznil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina), v druhej vlne musí niesť štát väčšie bremeno. Zvýši sa podpora štátu, ako pri zamestnancoch, tak aj pri podnikateľoch. Pomoc budú môcť žiadať už na obdobie od 1. októbra.
Ako špecifikoval Krajniak, kým v prvej vlne niesol štát bremeno približne zo 60-percentného podielu, zamestnávatelia z 20 a ľudia takisto z 20-percentnej časti, v druhej vlne bude štát zaťažený viac. "V opatrení číslo 1, ktoré platí pre tých prevádzkovateľov, zamestnávateľov alebo podnikateľov, ktorí boli 'zavretí zo zákona', zvyšujeme pomoc z 80 % hrubej mzdy - tak ako to platilo doteraz – na 80 % celkovej ceny práce," vysvetlil Krajniak s tým, že štát tým pádom preplatí zamestnávateľovi aj časť odvodov za zamestnávateľa, aby mohol udržať každé pracovné miesto, ktoré sa bude dať. "V opatrení 3A – tzv. kurzarbeit – zvyšujeme limit mesačného čerpania na 1100 eur a znovu to bude vypočítavané z celkovej ceny práce," dodal Krajniak.
V rámci pomoci pri poklese tržieb sa všetko vynásobilo koeficientom 1,5. To znamená, že podnikatelia pri poklese tržieb od 20 % dostanú namiesto 180 eur z jari 270 eur na zamestnanca. Pri poklese tržieb od 40 % sa pomoc zvyšuje z 300 eur na 450 eur, pri poklese od 60 % z pôvodných 420 eur na 630 eur a pri poklese tržieb od 80 % a viac bude pomoc vo výške 810 eur na zamestnanca, namiesto 540 eur.
Je to definitívne! Vláda rozhodla o rekordnom zadlžovaní: Rozpočet sa rodil v ťažkých časoch, priznal Heger
Ako ilustroval Krajniak na konkrétnom príklade, maloobchodná sieť so 100 zamestnancami podľa opatrenia kurzarbeit môže dostať namiesto 88.000 eur 110.000 eur (výpočet na základe priemernej mzdy, pozn. red.). "Čo sa týka poklesu tržieb o 85 %, ideme z 54.000 eur na 81.000 eur," dodal minister. Rovnaké pravidlo platí aj pre SZČO, pri poklese tržieb bude maximálna pomoc 810 eur.
Žiadosti o pomoc zverejní ministerstvo na stránke pomahameludom.sk a ľudia ich budú môcť posielať od začiatku novembra. "Rovnako by som chcel oznámiť, že to účinné obdobie, od ktorého budeme posudzovať, či niekto zamestnanca má, alebo či niekto má živnostenský list, meníme v tejto schéme na 2. septembra," poznamenal minister. Ako doplnil, tí, ktorí už doteraz pomoc dostávali, podpíšu dodatok a na základe neho budú dostávať vyššiu sumu. Ak niekto bude žiadať prvýkrát, tak to bude potrebné urobiť cez elektronickú schránku.
"Ak by teraz pre podnikateľov prišla druhá rana bez pomoci, nemuseli by to zvládnuť, tak sme sľúbili, že rovno začneme pracovať na kompenzačných opatreniach,“ uviedol premiér. Upozornil aj na nový covidový príplatok. Zamestnanci, ktorí sa novým koronavírusom nakazia v práci, dostanú preplatenú PN približne vo výške plnej čistej mzdy. Štát má podľa slov premiéra poskytnúť pomocnú ruku postihnutým sektorom, pričom mesačné čerpanie pomoci má byť vo výške približne 200 miliónov eur. Pomoc sa teda oproti jari zvyšuje o 50 %.
Zvláštnu pomoc odprezentoval aj rezort dopravy
Štátna pomoc pre cestovný ruch by mala byť v objeme 100 miliónov eur. Uviedol to v stredu po rokovaní vlády minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina). Požiadať o ňu podľa neho môže každý, komu v porovnaní s rokom 2019 klesnú tržby o viac ako 40 %. Podľa poklesu tržieb následne žiadateľ dostane od 4 do 10 % tržieb roku 2019. O pomoc bude možné žiadať spätne.
Cestovný ruch je podľa Doležala možno najviac zasiahnuté odvetvie koronakrízou. Pomoc by mala smerovať najmä hotelom, reštauráciám, akvaparkom, lanovkám, vlekom či cestovným sprievodcom. "Každý z týchto segmentov bude v rámci schémy štátnej pomoci mať svoju vlastnú zverejnenú výzvu a každá výzva bude mať svoje špecifiká," priblížil.
Žiadať o túto pomoc môžu tí, ktorí mali pokles tržieb o viac ako 40 % v porovnaní s minulým rokom. Doležal ako príklad uviedol, že reštaurácia, ktorá bola zavretá v apríli tohto roku a mala 100-percentný prepad tržieb oproti aprílu 2019, bude mať nárok na kompenzáciu vo výške 10 % tržieb v mesiaci apríl 2019. "Ak tržby klesli o 60 %, dostane 6 % tržieb roku 2019," vyčíslil minister dopravy. O pomoc bude možné žiadať aj spätne, pričom ide o obdobie od 1. apríla 2020.
Postup je podľa Doležala taký, že žiadateľ si vyberie výzvu, ktorá sa ho týka a vyplní príslušný formulár na stránke Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR. "Chceme to spraviť elektronicky, chceme znížiť administráciu, respektíve byrokraciu a, samozrejme, dáta, ktoré máme k dispozícii v rámci štátnej správy, od žiadateľov nebudeme pýtať. Následne žiadosť posúdime a vyplatíme," priblížil.
Ak schému na najbližšom rokovaní schváli vláda, následne by mala byť v Národnej rade (NR) SR prerokúvaná v skrátenom legislatívnom konaní. Doležal skonštatoval, že paralelne už teraz rokuje s predstaviteľmi Európskej komisie (EK), respektíve Protimonopolného úradu (PMÚ) SR. "Som presvedčený, že príslušné schválenie zo strany EK bude nasledovať veľmi rýchlo, ihneď po zverejnení tejto pomoci v zbierke zákonov," myslí si.
Premiér Igor Matovič (OĽANO) poznamenal, že hľadali formu, ako peniaze použiť najmä na pomoc tým, ktorí mali najväčšie škody. "V prvom rade nám išlo o adresnosť," zdôraznil predseda vlády. V prípade, ak by sa išlo cestou rekreačných poukazov, je podľa neho možné, že by sa dostali tam, kde bolo vcelku plno a prepad tržieb nebol taký výrazný.
Pomoc pre kultúru
Vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19 a dedičstvo z minulosti neboli očakávania príliš veľké. Ministerka kultúry SR Natália Milanová (OĽANO) to uviedla v súvislosti s návrhom rozpočtu rezortu kultúry na rok 2021.
„Z môjho pohľadu je dôležité napríklad to, že máme zabezpečené financovanie dôležitých investičných projektov," uviedla ministerka po stredajšom rokovaní vlády, ktorá schválila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021-2023. Milanová predpokladá využitie aj externých eurofondových zdrojov prostredníctvom iniciatívy REACT-EÚ, verí tiež, že sa podarí aj optimalizovať výdavky prostredníctvom odporúčaní zo schválenej revízie výdavkov na kultúru. "Verím, že týmto spôsobom dokážeme pekne prežiť aj ten ďalší náročný rok," povedala ministerka.
Ministerstvo kultúry (MK) SR by malo mať na výdavky v roku 2021 k dispozícii 392.149.000 eur, v medziročnom porovnaní s rozpočtom na rok 2020 je to približne o 2,5 milióna eur menej. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce roky, ktorý v stredu schválila vláda.
Viac ako tretinu z rozpočtu tvoria prostriedky určené na inštitucionálnu podporu organizácií rezortu, v tejto kapitole sú zahrnuté aj výdavky na najväčšie investičné projekty. V prípade rekonštrukcie Krásnej Hôrky je alokovaných na budúci rok 5.130.000 eur, na pokračovanie obnovy Slovenskej národnej galérie 5 miliónov eur a na sanáciu Spišského hradu sa v budúcom roku ráta s prostriedkami vo výške 1.935.000 eur, pri Štátnej opere v Banskej Bystrici so sumou 330.000 eur.
V rámci dotačného systému rezortu kultúry je alokácia vo výške 16.996.000 eur, o milión vyššia suma ako v rozpočte na rok 2020. Pri financovaní cirkví a náboženských spoločností ráta rozpočet MK so sumou 51.977.000 eur, v roku 2020 to bolo 51.698.000 eur. Výdavky verejnoprávnych inštitúcií – médií i fondov - sú rozpočtované na úrovni 162.405.000 eur, o tri milióny viac ako v roku 2020.
Celú prezentáciu vládnej prvej pomoci plus nájdete v našej galérii uvedenej vyššie.
