BRATISLAVA – Ústavný súd (ÚS) SR spojil konania v prípade podania opozičných poslancov aj Generálnej prokuratúry (GP) SR vo veci protiústavnosti vyhlásenia núdzového stavu do jedného a podľa publicistu Juraja Hrabka môže rozhodnúť aj tak, že síce identifikuje nedostatky, ale dá vláde čas na ich odstránenie.
„Pravidlá nie sú úplne presné, vznikajú viaceré možnosti výkladu a súdy vrátane ústavného sú na to, aby rozhodovali. Bude iba dobre, ak vysvetlí, ako má vyhlásenie núdzového stavu vyzerať a čo všetko má obsahovať,“ povedal Hrabko v diskusii na Tablet.TV. Napríklad v Českej republike podľa neho súd zrušil opatrenia úradu verejného zdravotníctva s tým, že také môže vydať len ministerstvo zdravotníctva, ale zároveň ministerstvu nechal priestor niekoľko dní, aby to mohlo napraviť.
„Ústavný súd by mal rozhodnúť do desiatich dní. Uvidíme ako. Mňa bude zaujímať aj to, či môžu paralelne bežať dva svety, teda mimoriadna situácia aj núdzový stav,“ upozornil Hrabko, že aktuálne platia obidva režimy súčasne.
Hrabko zároveň pripomenul, že GP SR podala ešte jedno dôležité podanie na Ústavný súd. „Napadla novelu zákona o prokuratúre a požiadala tam aj o pozastavenie jej účinnosti. Uvidíme, či to nejako poznačí voľbu generálneho prokurátora, ktorá je naplánovaná na budúci mesiac,“ upozornil Hrabko. Od rozhodnutia ÚS SR teda závisí, či voľba prebehne podľa novelizovaného zákona alebo ešte podľa starej legislatívy.
Materiál ministra financií je slohová práca
Minister financií Eduard Heger (OĽANO) predstavil zásobník reforiem formulovaný v dokumente Moderné a úspešné Slovensko. Zároveň k týmto reformám otvoril verejnú diskusiu. Minister informoval, že práve z tohto zásobníka sa bude čerpať pri tvorbe plánu obnovy, na základe ktorého má Slovensko čerpať viac ako šesť miliárd eur z európskych zdrojov.
„Po prvé, materiál, ktorý pripravil minister financií, po ňom nikto nežiadal, a po druhé, ide iba o slohovú prácu. To vôbec nijako nesúvisí s tým, čo na verejnú diskusiu odovzdať mal a čo bude musieť odovzdať Európskej komisii,“ reagoval Hrabko. „Jednoducho nesplnil to, čo splniť mal. Rozumiem, že z toho chce vyjsť aspoň s tým, že toto je nejaký zásobník, z ktorého budeme teraz vyberať, čo predložíme Európskej komisii v rámci plánu obnovy,“ dodal.
Aj keď definitívny termín na predloženie plánu je až koncom apríla budúceho roka, podľa Hrabka by už mala byť rozbehnutá práca na konkrétnych projektoch, nie iba víziách štrukturálnych reforiem. „Treba si uvedomiť, k čomu slúži plán obnovy, teda na odstránenie dôsledkov epidémie nového koronavírusu. Na všetko ostatné je možné čerpať zdroje z normálneho európskeho rozpočtového rámca,“ povedal.
Mimoriadna schôdza Národnej rady SR, týkajúca sa riešenia dôsledkov koronakrízy, ktorú iniciovala opozícia, sa nekonala, koaliční poslanci neschválili jej program, čo sa dalo očakávať. Na otázku, prečo sa opozičné strany snažili iniciovať schôdzu, o ktorej vedeli, že napokon nebude, Hrabko odpovedal, že pre medializáciu.
„K politickej abecede patrí, že čo neodznie v médiách, to ako keby sa nestalo. Smer-SD tak isto neschvaľoval programy schôdzí, keď mal moc. Takže sa mu stalo to isté, čo kedysi robil sám,“ povedal. „To, čo požadoval Smer, to bol jednoducho výsluch ministrov, ktorí mali ísť na koberec. To žiadna vládna koalícia nedopustí,“ dodal Hrabko.
