BRATISLAVA - Zoznam pamätných dní a štátnych sviatkov by sa mohol zmeniť. Poslanci Národnej rady SR v utorok posunuli do druhého čítania dve novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z dielne OĽANO a ďalšiu z dielne všetkých štyroch koaličných klubov.
Pribudnúť by mohli tri pamätné dni, medzi nimi napríklad 24. jún ako Deň pamiatky obetí komunistického režimu. Jeden z pamätných dní by sa mohol preradiť medzi štátne sviatky, a to 28. október ako Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu. Poslanci OĽANO navrhujú rozšíriť zoznam pamätných dní o 24. jún ako Deň pamiatky obetí komunistického režimu. Pripomínať má dátum 24. jún 1954, keď na súde v Trenčíne počas procesu so Silvestrom Krčmérym zazneli jeho slová: "Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu!".
Silvester Krčméry si podľa poslancov OĽANO zaslúži, aby sa stal symbolom boja za slobodu v novovekej slovenskej histórii. "Išiel neochvejne za svojím presvedčením a dokázal, že vnútorne silný jednotlivec dokáže podkopať stabilitu zdanlivo pevného totalistického režimu," uviedli v predloženom návrhu. Zároveň navrhujú doterajší Deň zahraničných Slovákov premenovať na Deň Slovákov žijúcich v zahraničí. Chcú tak zosúladiť názov pamätného dňa venovaného Slovákom žijúcim v zahraničí s formuláciou uvedenou v Ústave SR a v zákone o Slovákoch žijúcich v zahraničí.
Ďalšou novelou chcú doplniť do zoznamu pamätných dní 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991 a 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968. "Týmito dvomi dňami je vymedzených 23 rokov okupácie Česko-Slovenska," poznamenali.
Koaliční poslanci spoločne zároveň navrhujú, aby sa Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu 28. októbra opäť zaradil k štátnym sviatkom. V súčasnosti si na Slovensku pripomíname päť štátnych sviatkov, schválením novely v druhom čítaní by ich bolo šesť.
Navrhovatelia argumentujú, že vznik samostatného česko-slovenského štátu patrí k jedným z najvýznamnejších dní v novodobej histórii Slovenska. Pripomenuli, že počas trvania česko-slovenského štátu bol tento deň štátnym sviatkom, no po vzniku samostatného Slovenska sa nedostal ani do zoznamu pamätných dní. Zaradili ho tam až v roku 1999.
Politická reklama sa bude môcť vysielať i pred voľbami do orgánov samospráv
Politická reklama sa bude môcť vysielať aj počas kampane volieb do orgánov územnej samosprávy. Vyplýva to z novely zákona o volebnej kampani, ktorú v utorok schválili poslanci Národnej rady SR. Vysielací čas by mohli získať kandidáti na predsedu samosprávneho kraja, primátora mesta, starostu obce či mestskej časti a politická strana, ktorá v týchto voľbách podá kandidátnu listinu. Novelou by sa umožnilo aj vysielanie reklamy kandidátov na poslancov zastupiteľstiev.
Predkladatelia tvrdia, že regionálne a lokálne médiá nemôžu vysielať politickú reklamu, ktorá býva zhrnutím volebných programov a zámerov kandidátov. Navrhujú preto, aby RTVS a iný vysielateľ s licenciou mohli vyhradiť najviac 20 hodín času na politickú reklamu v rozhlasovom vysielaní a najviac 20 hodín v televíznom vysielaní. "Pomerne veľký časový rozsah hodín je navrhnutý z dôvodu, že v komunálnych voľbách kandiduje vzhľadom na veľký počet obcí a miest aj veľký počet kandidátov," vysvetlili koaliční poslanci v dôvodovej správe.
Kandidáti na poslancov, ktorí zároveň kandidujú aj na predsedov samosprávnych krajov, primátorov či starostov, budú mať podľa schválenej úpravy nárok len na dĺžku vysielacieho času, ktorú im pridelili ako kandidátom na predsedu samosprávneho kraja, primátora či starostu.
Vysielateľ by tiež podľa navrhovanej legislatívy mohol vyhradiť vysielací čas na diskusné programy pre jednotlivých kandidátov vo voľbách do orgánov územnej samosprávy. V takom prípade by mal povinnosť predložiť Rade pre vysielanie a retransmisiu projekt programu. Poslanci pripomínajú, že podobné princípy platia pri voľbách do NR SR, Európskeho parlamentu či pri voľbe prezidenta SR. Zákon má byť účinný od 1. januára 2021.
Dôvody na odvolanie komisára pre deti by sa mohli upraviť
Podmienky na odvolanie komisára pre deti, a tiež komisára pre osoby so zdravotným postihnutím by sa mohli upraviť. Poslanci Národnej rady SR v utorok posunuli do druhého čítania novelu zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Koaliční poslanci Ondrej Dostál (SaS) a Vladimíra Marcinková (Za ľudí) v nej navrhujú, aby bolo možné odvolať komisárov napríklad aj v prípade porušovania zákona. Argumentujú nedostatočným znením zákona v tejto oblasti.
"Cieľom návrhu zákona je zavedenie nových dôvodov pre odvolanie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, pretože platná právna úprava neumožňuje jeho odvolanie, napríklad v prípade porušovania zákonov, alebo takého konania, ktoré vyvoláva dôvodné pochybnosti o celkovej spôsobilosti vykonávať verejnú funkciu," píše sa v dôvodovej správe.
Predkladatelia tvrdia, že v súčasnosti legislatíva neumožňuje odolať komisárov v prípade, ak porušujú zákon. Súčasná legislatíva podľa predkladateľov umožňuje, aby verejné funkcie zastávali osoby, ktoré napríklad flagrantne porušujú alebo nerešpektujú platné právo, uzatvárajú pre štát nevýhodné zmluvy, presadzujú personálnu politiku založenú na rodinkárstve, alebo ktoré vykonávajú svoju pôsobnosť nekompetentným spôsobom.
Od 1. novembra bude platiť ďalšia zbraňová amnestia
Od 1. novembra tohto roka do konca apríla 2021 bude platiť ďalšia zbraňová amnestia. Jej zavedenie v utorok odsúhlasili poslanci Národnej rady SR. Novela zákona o strelných zbraniach a strelive z dielne poslancov opozičného Smeru-SD má za cieľ zníženie počtu nelegálne držaných zbraní, ako aj prípadnú identifikáciu zbraní, ktoré mohli byť použité v súvislosti s trestnou činnosťou. Za schválenie novely hlasovali takmer všetci prítomní poslanci.
Právnou úpravou sa vytvorí časovo obmedzené obdobie, počas ktorého bude možné na ktoromkoľvek policajnom útvare odovzdať dobrovoľne zbraň kategórie A, B alebo C, ako aj strelivo do nej, za podmienky zániku trestnosti nedovoleného ozbrojovania. Predkladatelia vysvetlili, že by tak mala zaniknúť trestnosť nedovoleného ozbrojovania tým osobám, ktoré bez povolenia držia zbrane alebo strelivo a v stanovenej lehote ich odovzdajú do úschovy Policajnému zboru.
Doteraz boli vyhlásené tri zbraňové amnestie. Počas nich sa celkovo odovzdalo 10.865 zbraní a 82.010 kusov streliva, medzi nimi aj zbrane z 19. storočia, ale aj z prvej a druhej svetovej vojny.
Pohyb verejných listín v EÚ by sa mal uľahčiť úpravou poplatkov
Pohyb verejných listín v rámci Európskej únie by sa mal uľahčiť tak, aby poplatok za získanie viacjazyčného štandardného formulára, ktorý sa pripája k niektorým verejným listinám, nepresiahol výrobné náklady formulára. Vyplýva to z novely zákona o správnych poplatkoch, ktorú poslanci Národnej rady SR v utorok posunuli do druhého čítania.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, respektíve zastupiteľský úrad SR v zahraničí by mohol mať právomoc znížiť správny poplatok, alebo upustiť od jeho vybratia, ak ide o osobu, ktorá je osobou bez štátnej príslušnosti, alebo ktorá má postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, a významne sa zaslúžila o prínos pre SR, alebo sa napríklad dlhodobo angažuje v prospech komunity Slovákov žijúcich v zahraničí.
Novela by tiež mala umožniť osobitne určiť výšku správneho poplatku osobe, ktorá má vydané platné osvedčenie preukazujúce postavenie Slováka žijúceho v zahraničí. Zákon by mal byť účinný od 1. januára 2021.
Politické strany by už nemuseli viesť osobitný účet v Štátnej pokladnici
Politické strany a hnutia by už viac nemuseli viesť osobitný účet v Štátnej pokladnici. Vyplýva to z novely zákona o politických stranách a politických hnutiach, ktorou sa mení aj zákon o Štátnej pokladnici. Poslanci Národnej rady SR ju v utorok posunuli do druhého čítania. Predkladateľ úpravy a predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽANO) v dôvodovej správe poznamenal, že pre strany a hnutia takáto povinnosť znamená nadmernú administratívnu záťaž bez akejkoľvek pridanej hodnoty.
"Cieľom návrhu zákona je zrušiť povinnosť pre politické strany a hnutia viesť si tzv. osobitný účet v Štátnej pokladnici a s tým súvisiace povinnosti a obmedzenia týkajúce sa napríklad prevodov medzi jednotlivými účtami politických strán a hnutí ku dňu účinnosti návrhu zákona, ako aj upraviť pravidlá na vyrovnanie zostatkov medzi takto zrušeným osobitným účtom a bežným platobným účtom politických strán a hnutí do konca tohto roka," píše sa v dôvodovej správe.
Politické strany musia v súčasnosti viesť tri účty v rôznych finančných inštitúciách. Novelou by sa mohla zrušiť povinnosť viesť osobitný účet v Štátnej pokladnici, ktorá im pribudla až po predchádzajúcej novelizácii z roku 2018. "Hoci cieľom bolo zvýšenie transparentnosti, tento účet transparentným nie je, pretože Štátna pokladnica takýto typ účtu neponúka. Navyše samotná Štátna pokladnica je menej flexibilným miestom pre vedenie bankového účtu a vykonávanie finančných transakcií v porovnaní s komerčnými bankami," tvrdí predkladateľ.
Účinnosť sa v prípade schválenia a podpísania prezidentkou Zuzanou Čaputovou navrhuje od 15. novembra 2020, týmto dňom sa teda stranám zruší povinnosť viesť takýto účet. Do konca roka 2020 by si ešte mohli doriešiť zostatky na týchto účtoch.
Zaviesť by sa mohli nové skutkové podstaty dopingu
Do zákona o športe by sa mohli doplniť nové skutkové podstaty dopingu súvisiace s ochranou informátorov, tzv. whistleblowerov. Ide napríklad o odrádzanie od oznámenia dopingu príslušnému orgánu alebo pomstu za oznámenie dopingu zo strany športovca alebo inej osoby. Vyplýva to z novely zákona o športe, ktorú poslanci Národnej rady SR v utorok posunuli do druhého čítania.
Zmeny by sa mali zaviesť na základe požiadaviek nového Svetového antidopingového programu, a to najmä v podobe návrhu Svetového antidopingového kódexu 2021, čiže Kódexu 2021. Požiadavky by mali byť implementované najneskôr do 1. januára 2021. V opačnom prípade by Slovensko podľa predkladateľov návrhu novely nadobudlo status nesúladu, ktorého dôsledkom by mohlo byť aj vyradenie našich športovcov z medzinárodných súťaží.
Súčasný zákon o športe by mal teda obsahovať len nevyhnutné zásahy v oblasti antidopingu. "Vzhľadom na neustály vývoj pravidiel Svetového antidopingového programu navrhujeme zúženie úpravy antidopingu v zákone o športe v takom rozsahu, aby všetky relevantné skutočnosti vo vzťahu k plneniu požiadaviek Svetového antidopingového programu a boja proti dopingu vyplývali najmä z platných predpisov Svetového antidopingového programu," uviedli predkladatelia.
Zriadiť by sa tiež mohli nové komisie na konanie vo veci dopingu na prvom stupni a na druhom stupni, ktoré majú byť nezávislé finančne aj inštitucionálne od národných športových zväzov aj od národnej antidopingovej agentúry.
Na rokovaní zastupiteľstva by mohol vystúpiť i hlavný kontrolór
Na rokovaniach obecného zastupiteľstva a zastupiteľstva samosprávneho kraja by mohol požiadať o slovo aj hlavný kontrolór obce či samosprávneho kraja. Vyplýva to z novely zákona o obecnom zriadení, ktorou sa mení aj zákon o samosprávnych krajoch. Poslanci legislatívu v utorok posunuli do 2. čítania. Novelu predložil poslanec Juraj Gyimesi (OĽANO), navrhuje v nej tiež, aby po novom uznesenie o odvolaní hlavného kontrolóra muselo obsahovať explicitné dôvody.
Ak v súčasnosti požiada o slovo na rokovaní zastupiteľstva napríklad poslanec Národnej rady SR, europoslanec, zástupca vlády či iného štátneho orgánu, slovo sa mu udelí. Po novom by to mohlo byť umožnené aj hlavnému kontrolórovi. Mala by sa tak posilniť transparentnosť a otvorenosť rokovania samosprávy.
Hlavný kontrolór má podľa návrhu z titulu svojej funkcie k dispozícii množstvo informácií o živote v obci, ktoré majú súvislosť s prerokovávanými bodmi na obecnom zastupiteľstve a môžu ovplyvniť rozhodovanie poslancov pri hlasovaní.
Uznesenie o odvolaní hlavného kontrolóra by po novom malo explicitne obsahovať dôvody odvolania. "V doterajšej právnej úprave tento dodatok absentoval, čo spôsobovalo nejednotný postup obcí a aplikáciu v praxi, keď niektoré samosprávy odôvodňovali uznesenie o odvolaní hlavného kontrolóra, iné nie," skonštatoval poslanec v návrhu novely.
Rovnaké zmeny by sa mali týkať aj hlavného kontrolóra samosprávneho kraja. Nová legislatíva by mohla byť účinná od 1. januára 2021.
Kandidáti na členov RVR by mohli prejsť aj verejným vypočutím vo výbore
Kandidáti na členov Rady pre vysielanie a retransmisiu by mohli prejsť aj verejným vypočutím v Národnej rade SR. Poslanci NR SR posunuli v utorok do druhého čítania novelu zákona o vysielaní a retransmisii z dielne predsedu mediálneho výboru NR SR Kristiána Čekovského a predsedu ústavnoprávneho výboru Milana Vetráka (obaja OĽANO).
"Vzhľadom na mimoriadnu dôležitosť funkcie člena rady sa navrhuje podrobiť kandidátov na členov rady verejnému vypočutiu," uviedli predkladatelia s tým, že vypočutie by sa malo konať na príslušnom Výbore NR SR pre kultúru a médiá.
Argumentujú tým, že verejné vypočutie predstavuje silný nástroj na zvýšenie úrovne výberového procesu. "Odpovede kandidáta na doplňujúce otázky členov výboru môžu takisto prispieť k utvoreniu si komplexného obrazu o vhodnosti toho-ktorého kandidáta na funkciu člena rady," skonštatovali. Novelou by sa malo zároveň stanoviť, aby sa vypočúvanie vysielalo aj online na webe NR SR.
Predkladatelia podčiarkli dôležitosť úlohy členov RVR. Pripomenuli, že v zmysle zákona je poslaním RVR presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Dodali, že rada tiež dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov.
Daňové priznania majú byť podané do 31. októbra tohto roka
Daňové priznania sa majú podávať k 31. októbru tohto roka. Ku koncu septembra majú totiž skončiť lex korona opatrenia v oblasti daní. Počíta s tým vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nového koronavírusu, ktorý posunul parlament v utorok do druhého čítania. Rokuje o ňom v skrátenom legislatívnom konaní.
Opatrenia vlády v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 v oblasti daní a účtovníctva sa rušia ku koncu septembra. Ide najmä o podanie daňových priznaní a zaplatenie daní, ktoré zákon ukladá firmám podať a zaplatiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, ale aj ďalšie opatrenia v oblasti daní a účtovníctva.
"Cieľom návrhu zákona je aj počas trvania mimoriadnej situácie vytvoriť fikciu o jej ukončení a umožniť daňovým a iným orgánom pokračovať v konaniach prerušených počas obdobia pandémie. Fikcia skončenia obdobia pandémie pre konkrétne opatrenia podľa zákona lex korona je 30. september 2020, pretože opatrenia sú nastavené v zákone tak, aby plnenia z nich vyplývajúce boli ukončené a realizované najneskôr tri mesiace po skončení obdobia pandémie,“ uviedol rezort financií v návrhu zákona.
Minister financií Eduard Heger (OĽANO) v pléne priblížil, že lehoty, ktoré boli pozastavené, sa tak dajú opäť do chodu. Vláda pri prijímaní opatrení predpokladala, že by pandémia mohla trvať tri mesiace, preto vyhlásila mimoriadnu situáciu a posunuli sa aj dátumy na splnenie niektorých povinností. "Vrátime sa do normálu. Mimoriadnu situáciu nemôžeme ešte ukončiť, ale pre účely štatistických dát vidíme, že niektoré veci sa aj v rámci ekonomiky dali do pohybu," zdôvodnil potrebu prijatia návrhu Heger.
V prípade podávania daňových priznaní bude stanovený fixný dátum, a teda 30. september, keď skončí opatrenie týkajúce sa ich odkladu. "Odvtedy začne plynúť lehota jeden mesiac od skončenia mimoriadnej situácie. Od 30. septembra do jedného mesiaca je potrebné podať daňové priznanie a zaplatiť daň, teda bude to 31. október 2020," priblížil Heger.
Okrem toho sa návrh zákona dotýka aj ďalších oblastí, v ktorých boli posunuté termíny na splnenie daných povinností, ale po 30. septembri sa odklady rušia. Týkajú sa napríklad oblasti správy daní, dane z pridanej hodnoty, ale aj colnej oblasti či oblasti rozpočtových pravidiel. "Najneskôr do 31. decembra začnú mať termíny platnosť takú, ako mali pred pandémiou," doplnil Heger.
