BRATISLAVA - Zástupcovia koalície počas týždňa rokovali o spôsobe výberu najpodstatnejších oblastí a reforiem, ktoré zaradia do finálneho plánu obnovy a na ktoré budú žiadať príspevok z fondu obnovy. Zástupcovia OĽANO, SaS a Za ľudí hovoria o rôznych modeloch. V otázke priorít sa zhodujú napríklad na zlepšení konkurencieschopnosti, vzdelávania a tiež na daňovoodvodovej reforme.
Šéf klubu OĽANO Michal Šipoš poukázal na potrebu zvážiť, čo je nevyhnutne potrebné a čo môže pomôcť z dlhodobého hľadiska. Predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Tomáš Valášek (Za ľudí) sa prikláňa k potrebe sústrediť sa na reformy, ktoré Slovensko niekam posunú. Predsedníčka klubu SaS Anna Zemanová zas hovorí o dôležitosti určiť si priority, ktoré sa aj podarí zrealizovať.
"Závery ešte nie sú, pretože minister v podstate predstavil dokument, respektíve priority, ktoré ministerstvo chystá. Bola celkom otvorená debata," povedal po rokovaní koalície Šipoš s tým, že diskusia ešte bude pokračovať. Následne by mal podľa neho minister financií Eduard Heger (OĽANO) oboznámiť s plánmi poslancov aj verejnosť.
Pri výbere najpotrebnejších reforiem bude podľa Šipoša potrebné dôsledne zvážiť, čo Slovensko nevyhnutne potrebuje a čo môže pomôcť z dlhodobého hľadiska. "Aby to neboli len premárnené peniaze," podotkol. Za prioritu považuje oblasti, ktoré posunú Slovensko dopredu a v ktorých zaostávame. Napríklad veda, výskum, odpadové hospodárstvo, vzdelávanie, zdravotníctvo, rómska reforma. "Musíme si určiť priority, v ktorých sa Slovensko dlhodobo potáca a zlyháva," uviedol.
Ak má mať balík reforiem transformačný zmysel, musí byť podľa Valáška kombináciou vzdelanostnej reformy, reformy verejnej správy, a teda aj menšej byrokratickej záťaže s rozumnejšou alokáciou verejných zdrojov, ďalej investícií do transformácie infraštruktúry a tiež určitej motivačnej reformy. Podčiarkol i potrebu daňovej reformy. Pri posudzovaní reforiem pre čerpanie z fondu obnovy hovorí o dvoch filozofiách. Prvou je využitie fondu na veci, ktoré by sa mali za normálnych okolností financovať z eurofondov, ale byrokracia by ich mohla brzdiť či znemožniť. Prikláňa sa však k druhej variante, a tou je sústrediť sa na reformy, ktoré krajinu posunú "od zvárania, lakovania, montovania áut k tomu, čo nás bude živiť o 20 či 30 rokov". V praxi to podľa neho znamená najmä reformu školstva. Dodal, že v súčasnosti je na ťahu opäť ministerstvo financií (MF), aby z postrehov partnerov vyvodilo závery. Skonštatoval, že po expertnej debate a diskusii v koalícii napokon vzíde užší dokument, ku ktorému už očakáva aj sľubovanú diskusiu. To, že sa prvotné diskusie konali za zatvorenými dverami, považuje za dobré.
Dodal, že Európsky komisia (EK) napokon spolu s MF zrejme zadefinuje aj nejaké povinné oblasti. "Určite budú v balíku aj opatrenia, ktoré sú akousi povinnou jazdou. Nemyslím to pejoratívne. Nemáme však šancu urobiť skok kamkoľvek vo vzdelanostnej ekonomike, pokiaľ máme nastavený dôchodkový systém tak, že štát zbankrotuje o desať rokov," podotkol.
Podľa Zemanovej treba pri príprave finálneho dokumentu ešte veľa dorábať. "Je dôležité, že sme si zadefinovali základné osnovy ako konkurencieschopnosť spoločnosti, vzdelávanie a daňovoodvodová reforma," povedala s tým, že navrhuje premietnutie zelenej ekonomiky do každej oblasti reforiem. Celkovo hovorí o silnej názorovej zhode partnerov. Podotkla, že pri výbere priorít tak, aby sa ich podarilo aj realizovať, je potrebné i nastavenie procesov. Napríklad zjednodušenie verejného obstarávania alebo zjednotenie viacerých podobných infraštrukturálnych projektov pod jeden štátny orgán. Ako príklad uviedla vybudovanie kanalizácie v menších obciach. "Aj to by mohol byť jeden z modelov, o ktorých uvažujeme, nehovorím, že to tak bude," poznamenala. Odhaduje, že do konca septembra bude diskusia ešte prebiehať interne.
