BRATISLAVA – Deti patria k najzraniteľnejším skupinám vo všetkých krajinách. Slovensko nie je výnimkou. Mnohí z nás mali to šťastie vyrastať v spokojných rodinách. Existujú však tisíce detí, ktoré žijú detských domovoch či centrách pre deti a nemajú to ľahké. Prekonali rôzne traumy a potrebujú pomoc. No nedostatok odborníkov či pracovníkov i ďalšie faktory mohli spôsobiť, že miesto pomoci ich len utlmia obrovským množstvom liekov.
Práve na túto tému upozornil poslanec Ján Herák, ktorý sa s problémom stretol už ako dieťa a rieši ho roky z pozície odborníka a momentálne aj poslanca. Problém sa týka takmer 1 200 detí z centier. Chýba personál i detskí psychiatri, na čo v konečnom dôsledku podľa poslanca doplatí dieťa. Namiesto diagnostiky sú totiž utlmované niekoľkými druhmi liekov. V tejto veci sa pripravuje viacero zmien.
Už ako malému sa mi to nepáčilo
Aj Herák vyrastal v detskom domove a s týmto problémom sa stretol už ako dieťa. „Už tam som prichádzal do kontaktu s tým, že iné deti užívajú psychiatrické lieky a to sa mi veľmi nepáčilo,“ povedal pre Topky. Sám však osobnú skúsenosť s braním utlmovacích liekov nemal. „Ja som nemusel užívať lieky, no moji kamaráti, spolužiaci alebo rovesníci lieky užívali,“ opísal.
Už ako dieťa sa pýtal, kde je problém, prečo ich užívajú. „Za mojich detských čias, keď som mal osem alebo desať rokov, toľko liekov absolútne nebolo. Ten časový úsek, dávkovanie aj množstvo liekov je úplne niekde inde. Je to ďaleko horšie.“ Tejto problematike sa venuje už niekoľko rokov. Intenzívne to začal vnímať v rámci jeho občianskeho združenia, kde pracuje s deťmi z domovov cez semináre, vzdelávacie aktivity či detské tábory.
Riadnu diagnostiku často nahradia lieky
Prvýkrát sa s týmto problémom stretol pred štrnástimi rokmi. „Vtedy nám vychovávatelia doniesli veľa liekov, samozrejme, my sme to nemohli odmietnuť, nie sme lekári ani psychiatri. Ale tam som na to prvýkrát upozornil a začal som sa pýtať, prečo musia deti užívať psychiatrické lieky,“ uviedol poslanec, ktorý sa na užívanie liekov pýtal už ako dieťa. „Ako dieťa ma nebrali vážne, ale to je prirodzené. Nehovorím, že som mal s nimi zlé vzťahy, ale dali ma bokom a neriešili to.“
Otázky neprestali ani po rokoch. Herák sa na užívanie liekov pýtal svojich vychovávateľov, riaditeľov centier a domovov, ale aj detí. „Poviem vám jednoduchú odpoveď, a to je tá, že sa odvolávajú na psychiatrov. Dnes máme ani nie desať pedopsychiatrov, čo je obrovský problém. Oni takto ako keby hasili problémy.“ Deti pritom pochádzajú z rôznych patologických prostredí a namiesto riadnej diagnostiky dostanú lieky na utlmenie, vysvetľuje poslanec.
Lieky užíva takmer 1 200 detí
„Samozrejme, závisí to od človeka, všetko je individuálne. No zo svojej dlhoročnej praxe mi je jasné, že často ich utlmujú liekmi. Som o tom presvedčený,“ myslí si Herák. Problém s nadmerným užívaním liekov je celoslovenský, týka sa zariadení od východu až po západné Slovensko. „Podľa štatistiky, ktorú som si vyžiadal od generálneho riaditeľa Ústredia práce, je v detských domovoch a centrách 5 036 detí. Z toho 1 188 detí užíva psychiatrické lieky. Je to enormné číslo. Na Slovensku máme okolo sto zariadení,“ uviedol.
Údaje sa k tejto štatistike ešte zbierajú, aj na základe iniciatívy poslanca Heráka. „Chcel by som sa opýtať riaditeľov aj psychiatrov, či naozaj každé dieťa prešlo riadnou diagnostikou, aby muselo, resp. nemuselo užívať lieky,“ pýta sa Herák.
17 liekov za deň...
Deti, ktoré podľa Heráka vyšli z detských domovov, prestali užívať lieky a mnohé z nich pochopili, že dokážu fungovať bez nich. „Mali sme však aj iné prípady. V auguste som mal štyri turnusy. V jednom prípade dieťa užívalo 17 liekov za jeden deň. To je alarmujúci stav. Takéto deti, ktoré po dovŕšení dospelosti a samostatnosti opustia domovy, sú natoľko zasiahnuté, že nevedia fungovať samy,“ opísal šokujúci zážitok poslanec.
Herák pritom nechce degradovať všetkých psychiatrov. „To v žiadnom prípade. Samozrejme, že sú deti, ktoré lieky potrebujú, ale my navrhujeme alternatívne riešenie. Zdvojnásobiť pracovníkov v detských domov a ponúknuť najprv terapeuta ako nástroj na zlepšenie jeho kvality život, a keď to nejde, až potom nasadiť lieky, ale nie že prvým krokom budú lieky bez diagnostiky. Toto je rastúci problém,“ konštatuje.
Novela zákona, ktorá má pomôcť
Tomuto problému má sčasti pomôcť aj novela zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, ktorú poslanec predložil do parlamentu na aktuálnej schôdzi. „Chystám sa prevetrať vychovávateľov, pedopsychiatrov a chcem otvoriť diskusiu. Toto je problém A, ale my ponúkame riešenie B. Chceme, aby boli posilnení pracovníci v detských domovoch, a to vychovávatelia v detských domovoch, samotní terapeuti, ktorí by úzko komunikovali s psychológmi,“ pokračuje Herák s tým, že detských psychológov je síce dostatok, no v domovoch nemajú svoje zázemie.
„Ako keby boli degradovaní. Obzvlášť u tejto rizikovej skupiny. Potrebujeme posilniť pracovníkov v detských domovoch, vychovávateľov. Dnes je to jeden vychovávateľ na desať detí za deň. Je to neúnosné, aby dokázal vychovávateľ pracovať individuálne s každým jedným dieťaťom,“ opisuje poslanec.
Kľúčové body
Ide len o návrh zmeny zákona, ktorá ponúka čiastočné riešenie problému. „My upozorňujeme na mladých dospelých v rámci novely, ktorí opúšťajú domovy a končia na ulici. Téma detí, ktoré užívajú lieky, je však horšie.“ V novele predkladá niekoľko kľúčových bodov, ktoré zahŕňajú aj posilnenie pracovníkov v domovoch, o ktorých už reč bola.
Návrhy sa týkajú hlavne skupiny mladých dospelých, ktorí opúšťajú detské domovy. „Chceme, aby sa mladí dospelí mohli vrátiť do centier pre deti a rodiny, pokiaľ sa ocitnú v nepriaznivej životnej situácii. Môžu tam byť maximálne 90 dní počas dvoch rokov, teda dvakrát po 90 dní. Detský domov ich musí prijať, pokiaľ tam nebude iný problém,“ objasnil Herák jeden z bodov.
Ďalšia zmena sa týka mladých dospelých, ktorí sú zdravotne znevýhodnení. „Všetky procesné úkony sa budú riešiť v 17. roku života, teda rok pred plnoletosťou. Domov musí intenzívne komunikovať s VÚC, s obcou a konkrétnym špecializovaným zariadením a mladý dospelý kontinuálne, hneď ako dovŕši plnoletosť, prejde do špecializovaného zariadenia, keďže čakacie doby sú dlhé a ide o rizikovú skupinu,“ opísal. Ďalšou časťou, ktorú plánuje v novele zmeniť je výživné. „Výživné, ktoré platia rodičia týchto detí umiestnených v centrách, sa im bude ukladať na účet. Všetky tieto finančné zdroje neskôr dostane na účet. Všetku byrokraciu dáme bokom, ale výživné pôjde rovno na účet daného dieťaťa,“ dodal.
Návrh zákona predložil v parlamente na 12. schôdzi minulý týždeň v piatok. Novela je momentálne v prvom čítaní a predseda parlamentu nariadil prideliť návrh poslancov parlamentu Jána Heráka a Lucie Drábikovej na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru parlamentu pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru parlamentu pre sociálne veci a parlamentnému výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Výbory majú mesiac na prerokovanie.
Rozsiahle zmeny v oblasti duševného vlastníctva
S otázkami sme oslovili aj rezort práce. "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR nie je zriaďovateľom centier pre deti a rodinu (CDR). Primárne je zriaďovateľom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, niektoré CDR sú neštátne subjekty a 2 CDR sú obecné. Zodpovednosť za zdravotný stav a liečbu nesie ošetrujúci lekár. MPSVR SR nevedie žiadne štatistiky, ktoré by súviseli so zdravotným stavom detí," uviedol pre Topky rezort.
Centrá pre deti a rodiny (CDR) nie sú poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a nezamestnávajú lekárov. Z celého rozsahu zdravotnej starostlivosti poskytujú CDR len ošetrovateľskú starostlivosť a to v rozsahu a za zákonom stanovených podmienok. "Zamestnanci CDR nerozhodujú o podávaní liekov, o predpísaní psychiatrického lieku dieťaťu rozhoduje príslušný lekár – pedopsychiater. Žiadna inštitúcia v pôsobnosti rezortu nie je oprávnená regulovať, resp. kontrolovať podávanie psychiatrických liekov deťom v CDR," vysvetľuje ďalej rezort. "MZ SR aktuálne pripravuje rozsiahle zmeny v oblasti duševného zdravia, MPSVR SR na nich aktívne spolupracuje, o. i. aj v časti pedopsychiarickej starostlivosti," dodalo ministerstvo s tým, že gestorom zákona je rezort zdravotníctva.
