BRATISLAVA - Prekvapivé rozhodnutia súdu môžu byť súčasťou každodenného života v demokratickej krajine, tu je skôr problém, aby verejnosť porozumela rozhodnutiam, aby ich uznala za rozumné a relevantné.
V súvislosti s verdiktom súdu v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej to počas verejného vypočúvania povedal kandidát na ústavného sudcu Miloslav Babják. Problém dôvery verejnosti v justíciu nesúvisí podľa neho len s touto kauzou, je to proces, na ktorom musí pracovať justícia.
Pripomenul, že prípad ešte nie je uzavretý. "Napriek tomu, že rozhodnutie vzbudilo silnú emóciu, stále prípad nie je ukončený. Najvyšší súd sa pozrie na rozhodnutie prvostupňového súdu, posúdi skutkové zistenia, argumentáciu. Vôbec nie je vylúčená možnosť, že vráti prípad súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie, napríklad na doplnenie dokazovania," skonštatoval Babják.
V kľúčových kauzách je podľa Babjáka vhodné, aby sudca vysvetlil zrozumiteľným jazykom svoje rozhodnutie, prečo tak postupoval, z čoho vychádzal. Súd by sa však podľa neho nemal vtiahnuť do debaty, ktorá by naberala expresívny tón. "Politici, prípadne médiá, môžu artikulovať silné emócie, expresívne vyjadrenia," vyhlásil s tým, že súd by nemal ísť na hranicu, aby si "pingpongoval" expresívne vyjadrenia s verejnosťou. Rozhodnutie má vysvetliť racionálne, vecne.
Idea vypustenia sudcovskej imunity sa mu zdala ako odvážny až kontroverzný krok. Pripúšťa, že ide o opatrenie, ktoré sleduje legitímny cieľ, a to zvyšovanie dôvery verejnosti v justíciu. Babjáka do funkcie navrhol predseda Ústavného súdu (ÚS) SR Ivan Fiačan. Babják pôsobí takmer 20 rokov na ÚS ako súdny poradca, zároveň je riaditeľom odboru súdnych a analytických činností Kancelárie ÚS.
Za významný prípad, ktorý riešil, považuje prípad sterilizácií občianok rómskeho etnika. Ústavný súd posudzoval to, že mohlo dôjsť k závažnému porušeniu ľudských práv, a teda skúmal aj vyšetrovanie, pričom prikázal prokuratúre sa prípadom opäť zaoberať.
Babják tiež odpovedal na otázku, do akej miery je možné sa zaujímať o súkromný život politicky činných osôb, napríklad o ich súkromnú komunikáciu či partnerský život. Pokiaľ nie je jediným účelom škandalizovať, môže to podľa Babjáka priniesť pohľad na to, ako politik žije hodnoty, ktoré vyznáva.
To, že sa napríklad zverejní pomer politika, je podľa neho ústavne udržateľné. Väčší dôraz na ochranu by prikladal partnerom politikov, do ktorých súkromia bolo tiež zasiahnuté, hoci s týmto zásahom majú rátať.
