BRATISLAVA - Sviatky posledných dní sú k sebe časovo blízko, avšak cesta od vzoprenia sa partizánov v Slovenskom národnom povstaní (SNP) k našej štátnosti krátka a ani jednoduchá nebola.
Vyhlásil to na sociálnej sieti premiér SR Igor Matovič (OĽANO). Túto cestu podľa jeho slov skrížili komunisti a okupanti,"ktorí si mysleli, že ak nám raz slobodu ako osloboditelia dali, môžu nám ju aj vziať".
Vládne OĽANO ku Dňu ústavy SR uviedlo, že tento sviatok je príležitosťou začať diskusiu o reforme najvyššieho zákona štátu. Ústava je podľa hnutia vyjadrením spoločenskej zmluvy všetkých občanov Slovenska o tom, že si chcú vytvoriť vlastný zvrchovaný demokratický právny štát a že sa chcú riadiť jej pravidlami. "Tento štátny sviatok bezprostredne súvisí so vznikom SR, ale nie je duplicitou iného štátneho sviatku – Dňa vzniku Slovenskej republiky. Je namieste, aby sme si pripomínali oba štátne sviatky, pretože každý z nich nám pripomína inú, pre slovenský národ dôležitú, udalosť," uviedlo OĽANO.
Dôveru v spravodlivosť musíme obnoviť, tvrdí Remišová
Ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová (Za ľudí) tvrdí, že je potrebné obnoviť dôveru v spravodlivosť. Bez skutočnej spravodlivosti totiž podľa nej Slovensko nikdy nebude ani slobodné a ani demokratické. "Spravodlivosť a vláda zákona sú pilierom prosperity a budúcnosti Slovenska," uviedla pri príležitosti Dňa ústavy SR.
Remišová avizuje, že jednou z najvýznamnejších ústavných zmien súčasného volebného obdobia bude zmena vedúca k očiste justície, za ktorú je zodpovedná strana Za ľudí a jej ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. "Táto zmena musí byť rázna a musí byť systémová. Ak to nespravíme, nedôvera v spravodlivosť a právny štát bude pretrvávať a zvetrávať základné demokratické princípy nášho štátu," uviedla Remišová.
Ministerka Kolíková ku Dňu ústavy SR na sociálnej sieti zverejnila citát z ústavy, a to že "ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné". Kolíková novelu ústavy predstavila ako kľúčový zákon, ktorý otvára veľa "bolestivých tém" justície a ponúka k nim riešenia.
Jej návrh zahŕňa reformu zloženia Súdnej rady SR v podobe zavedenia regionálneho princípu pri voľbe jej členov sudcami tak, aby sa zvýšila jej reprezentatívnosť. Taktiež previerky majetkových pomerov všetkých sudcov a previerky sudcovskej spôsobilosti. Ministerka avizuje reformu zloženia Ústavného súdu SR s brzdami proti pasivite parlamentu pri nezvolení kandidátov na ústavných sudcov, ako aj s brzdou proti koncentrácii moci v rukách jednej politickej reprezentácie. V rámci návrhu je aj zavedenie vekového cenzu 65 rokov pre zánik funkcie sudcu všeobecného súdu a sudcov Ústavného súdu SR či zriadenie Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý bude plniť aj funkciu disciplinárneho súdu pre sudcov a ďalšie právnické profesie.
Ku Dňu ústavy SR sa vyjadril aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO). Ten zaraďuje prijatie ústavy medzi významné míľniky novodobých dejín Slovenska. "Je základným fundamentom štátu, pretože obsah ústavy predurčuje jeho demokratický charakter, slobodu prejavu a možnosti jeho občanov. Aj dnes, v časoch dezinformácií či formovaní rôznych skupín, ktoré chcú pošliapať demokratické zriadenie nášho štátu, je dôležité hovoriť o Ústave SR ako o základnom kameni budovania a uchovávania našej suverenity a našich pravých, nemenných hodnotách," napísal na sociálnej sieti minister.
Prijatie Ústavy bol nepochybne zlomový okamih slovenských dejín, tvrdí Kollár
Prijatie Ústavy SR bol nepochybne zlomový okamih moderných slovenských dejín. Pri príležitosti Dňa ústavy SR to uviedol predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina). Originál základného zákona štátu chcel v tento sviatočný deň vystaviť pre návštevníkov dňa otvorených dverí v parlamente. Pre hrozbu šírenia ochorenia COVID-19 sa však toto podujatie podľa Kollára nemohlo uskutočniť.
"Som presvedčený, že budúci rok sa náš život vráti do normálnych koľají a vy si na vlastné oči vychutnáte pohľad nielen na originálnu ústavu, ale aj na ďalšie vzácne dokumenty, cenné listiny či pozoruhodné historické exponáty, ktoré sa za parlamentnými múrmi ukrývajú," avizuje verejnosti šéf parlamentu.
Slovensko si v utorok podľa neho pripomína veľký sviatok štátnosti. Ústava SR má totiž 28 rokov a jej prijatím v sále historickej budovy Slovenskej národnej rady na Župnom námestí v centre Bratislavy sa podľa Kollára 1. septembra 1992 písala história. Predseda NR SR priblížil, že originál Ústavy SR má mohutný obal z drevených dosiek, ktoré sú potiahnuté hnedou kožou. Na prednej doske je štátny znak Slovenskej republiky a pod ním nadpis Ústava Slovenskej republiky s masívnymi písmenami z mosadzného kovu. "Vnútrajšok je chránený pečaťou Slovenskej národnej rady a slovenskou trikolórou. Prvopis ústavy je vyhotovený na ručne robenom papieri. Text je kolektívnym dielom. Umelecká knižná väzba je však prácou jediného človeka - reštaurátora Ivana Galamboša," napísal na sociálnej sieti Kollár.
Z trezoru vyberajú zamestnanci parlamentu originál Ústavy SR len vo výnimočných situáciách. Už takmer tri desiatky rokov naň v rokovacej sále skladajú sľub poslanci a parlamentné priestory opúšťa iba počas prezidentských inaugurácií.
Ústava je podľa prezidentky základný zákon, treba rešpektovať a chrániť si ju
Ústava predstavuje základy právneho poriadku, právnej istoty všetkých a upravuje práva i slobody. Pri príležitosti Dňa ústavy SR to na sociálnej sieti vyhlásila prezidentka Zuzana Čaputová s tým, že je dôležité tento základný zákon rešpektovať a chrániť si ho. "Presne pred 28 rokmi Slovenská národná rada schválila text základného zákona SR. Keď som sa ujímala funkcie prezidentky, prisahala som, tak ako aj moji predchodcovia, na túto ústavu," uviedla hlava štátu.
Upozornila, že všetky štátne orgány, keď konajú, i všetky zákony musia byť v súlade s Ústavou SR. "Je to dôležité preto, aby sme my občania, ako pôvodcovia moci, mali istotu, že nikto neoprávnene nemôže zasiahnuť do našich práv," skonštatovala Čaputová.
Opodstatnené zmeny Ústavy sú nutné
Spoločnosť sa neustále mení a na tieto zmeny musí nevyhnutne reagovať aj právny poriadok vrátane Ústavy SR. "Opodstatnené zmeny ústavy vyvolané objektívnymi okolnosťami sú preto nutné pre zachovanie jej životaschopnosti," uviedol predseda Ústavného súdu (ÚS) SR Ivan Fiačan pri príležitosti Dňa ústavy. Poznamenal, že ústava prispieva k stabilite právneho poriadku a jej časté zmeny k tomu neprispievajú. Vyzdvihol preto potrebu dôkladne posúdiť opodstatnenosť zmien.
Ústava SR je podľa jeho slov obsahovo veľmi bohatý právny dokument, ktorý vo svojich ustanoveniach zakotvuje univerzálne hodnoty a princípy. O ich rešpektovanie žiada všetkých, tak orgány verejnej moci, ako aj jednotlivých členov spoločnosti.
"Ústava prispieva k stabilite nášho právneho poriadku. Časté zmeny ústavy však neprispievajú k napĺňaniu tejto jej funkcie. Je preto veľmi dôležité, aby ústavodarný orgán vždy vopred dôkladne posúdil opodstatnenosť prípadnej zmeny ústavy," podčiarkol s tým, že ÚS víta také zmeny ústavy, ktoré posilnia právny štát a zvýšia dôveryhodnosť justície.
"Ústava SR ako základný zákon štátu je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky už 28 rokov, počas ktorých bola devätnásťkrát novelizovaná. Primeranosť frekvencie, s akou sa mení ústava, je potrebné posudzovať nielen podľa samotného počtu jej noviel, ale aj podľa okolností, za ktorých bola tá-ktorá novela prijímaná," skonštatoval Fiačan.
Ako príklad uviedol novelizáciu ústavy z roku 2001, ktorou sa precizoval vzťah vnútroštátneho a medzinárodného práva, čím sa vytvorili ústavné predpoklady pre vstup Slovenska do Európskej únie. "Posilnila právne postavenie územnej samosprávy a významné zmeny sa týkali aj Ústavného súdu SR," dodal.
Ústava SR sa má viac používať, než novelizovať, uvažovať možno podľa Mazáka o novej
Ústava sa má viac používať, než novelizovať. Pri príležitosti Dňa ústavy to uviedol predseda Súdnej rady SR a bývalý šéf Ústavného súdu SR Ján Mazák. Nie je nadšený, že sa Ústava SR ako základný zákon štátu mení takmer na každej schôdzi Národnej rady (NR) SR. Vzhľadom na to, že sa blížime k viac ako 20 zásahom do základného zákona štátu, sa nazdáva, že by sa už malo uvažovať nad prijatím novej ústavy.
"Do základného zákona štátu sa vstupuje alebo malo by sa vstupovať len vtedy, ak už platné znenie neposkytuje absolútne žiadnu oporu na riešenie zásadného, ústavného problému fungovania štátu a spoločnosti. Ústava sa má viac používať, než novelizovať," uviedol Mazák.
Na otázku, čo by malo byť prioritami vládnej väčšiny pri ústavných zmenách, odpovedal, že to zrejme budú oblasti z programového vyhlásenia vlády, ku ktorým patrí aj justícia. Iniciatívu koalície zaoberať sa zmenami v justícii hodnotí kladne, poukázal na nedôveru v súdnictvo. "Napriek tomu, že existujú určité pochybnosti o spôsobe, akým sa vládnuca väčšina chce vyrovnať s morálne a odborne rozkolísaným prostredím na súdoch, medzi sudcami a pri výkone súdnej moci," povedal. Za lepšie považuje váhanie o navrhovaných ústavných a zákonných opatreniach než ničnerobenie alebo "platonické, kozmetické úpravy, ktoré nikdy nič neriešia".
