BRATISLAVA – Keď sa povie medveď, viacerým naskakujú zimomriavky. Najväčšia európska šelma vzbudzuje rešpekt a predstavuje nočnú moru najmä pre turistov, hubárov či obyvateľov tatranských obcí. Marián Hletko zo Zásahového tímu pre medveďa hnedého zo Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR pre Topky.sk prezradil mnoho zaujímavých vecí o medveďoch na Slovensku, medzi nimi aj číslo tohtoročných útokoch šelmy na človeka.
Slovenské lesy a turistické chodníky zaplnili turisti. Sú však v lese miesta, ktorým by sa mal človek počas turistiky alebo prechádzky radšej vyhýbať? „Turistom odporúčam, aby svoj pohyb v území s výskytom medveďa obmedzili výhradne na turistické chodníky. Riziko stretu s medveďom hrozí najmä v hustých lesných porastoch (mladinách), kde medvede často oddychujú,“ upozornil Hletko.
Ako však na druhej strane podotkol, medvede prispôsobili svoj denný rytmus tak, aby sa vyhli človeku. Ich aktivita začína narastať za súmraku a klesať za úsvitu. „Po východe slnka sa medvede začínajú presúvať do hlbokých lesov, kde hľadajú nerušené miesta na oddych. V územiach s vyššou frekvenciou pohybu turistov, alebo v dôsledku iných rušivých vplyvov, sa medvede počas dňa správajú zväčša stacionárne, čo zmenšuje ich šance na stretnutie s človekom,“ vysvetlil ochranár.
Tento rok pribudlo päť útokov medveďa na človeka
Útoky medveďa na človeka sú zriedkavé v porovnaní s inými zraneniami. Podľa Hletka došlo na území Slovenska v rokoch 2000 až 2016 k 54 útokom medveďa na človeka. „Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že na Slovensku nebol doposiaľ zaznamenaný prípad usmrtenia človeka medveďom. Za identické obdobie prišlo vo Vysokých Tatrách k úmrtiu 199 osôb na následky pádu, podchladenia, zlyhania srdca a pod.,“ priblížil.
Tento rok už došlo k piatim útokom medveďa na človeka. Odohrali sa v lokalitách Môlča, Komornícka dolina, Ludrovská dolina a Liptovská Kokava. „Posledný útok sa odohral v auguste tohto roku v lokalite Horná Štubňa,“ doplnil Hletko.
Najčastejšou príčinou takýchto útokov je stretnutie s vodiacou medvedicou (medvedica s mláďatami). Ľudia prichádzajú do konfliktného stretu s medveďom často aj vtedy, keď šelmu prekvapia. Takéto stretnutia môžu nastať v prípade, že medveď o prítomnosti človeka nevie (nevidí ho, nepočuje, nevie zachytiť jeho pach) a človek na svoju prítomnosť medveďa neupozorní. Väčšinou ide o prípady, keď sa človek po lese pohybuje sám.
Čo robiť, ak príde k stretu medveďa s človekom?
Hoci to znie skoro až nemožne, najdôležitejšie je zachovať pokoj. „Pri väčšine prípadov ide o stretnutie medzi človekom a medveďom na väčšiu vzdialenosť, pričom stačí lokalitu pomaly opustiť v smere, odkiaľ človek prišiel. V ešte väčšom počte prípadov človek o prítomnosti medveďa ani len nevie a všetko sa zaobíde bez konfliktu,“ objasnil Hletko.
Problém podľa neho nastáva zväčša v prípade, keď medveďa prekvapíte na krátku vzdialenosť. „V tomto prípade môže dôjsť k útoku, ktorý je však defenzívnou reakciou medveďa na prekonanie jeho únikovej zóny. Hoci pri medveďovi čiernom, ktorého výskyt je značný v Severnej Amerike, sú evidované predačné útoky na človeka, pre nášho medveďa hnedého nie je človek korisťou, a preto človeka neprenasleduje s úmyslom ho zabiť,“ doložil.
Sprej proti medveďom je účinnejší ako zbraň
Ochranár považuje sprej proti medveďom za veľmi účinný odplašujúci prostriedok, ktorý je pri správnom použití účinnejší ako strelná zbraň. „Medvedí sprej odvrátil útok medveďa až v 92 % stretov, ktoré sa stali v rokoch 1985 až 2006 na Aljaške. Až 98 % všetkých osôb, ktoré mali medvedí sprej, nebolo pri stretnutí s medveďom na blízku vzdialenosť vôbec zranených,“ uviedol Hletko odvolávajúc sa na odbornú literatúru.
Sprej proti medveďom tak odporúča nosiť všetkým ľudom, ktorí sa pohybujú v medveďom území. „Okrem priameho účinku pri odvracaní útoku má sprej tiež psychologický efekt, pri ktorom sa jeho majiteľ cíti v bezpečí a môže si tak pobyt v prírode viac vychutnať,“ zdôvodnil.
Zásady, ktoré pravdepodobnosť stretnutia s medveďom minimalizujú
Čuch je najvyvinutejším a najdôležitejším zmyslom medveďa. Je vraj o 2100-krát lepší ako čuch človeka. Hoci jestvujú rôzne prípravky slúžiace na kamuflovanie ľudského pachu, Hletko ich pri turistike alebo inej voľnočasovej aktivite rozhodne neodporúča používať. „Ak chceme predísť stretu s medveďom, musíme robiť všetko preto, aby nás medveď zaregistroval z dostatočnej vzdialenosti. Kamuflovanie nášho pachu je preto v takýto situáciách nežiadúce,“ zdôraznil ochranár.
Pri pohybe v oblastiach s výskytom medveďa je potrebné dodržiavať určité zásady, ktoré pravdepodobnosť stretnutia s medveďom minimalizujú. Ktoré to sú?
- Snažte sa obmedziť svoj pohyb v horskom prostredí pred svitaním a po súmraku
- Pohybujte sa výlučne po turistických chodníkoch
- Ak ste na prechádzke s partnerom, partnerkou alebo vo väčšej skupine, upozornite medveďa na svoju prítomnosť rozhovorom (minimalizujete tak možnosť, že medveďa prekvapíte)
- Ak sa v lesnom prostredí pohybujete sám/sama upozornite medveďa na svoju prítomnosť akýmkoľvek akustickým prejavom (pískajte si, spievajte, zatlieskajte...)
- Vyhýbajte sa miestam s obmedzeným rozhľadom a hustou vegetáciou (mladiny, húštiny, a pod.), kde medvede často oddychujú
- V prípade, že sa prechodu cez húštinu nemôžete z akéhokoľvek dôvodu vyhnúť, zastaňte a upozornite na svoju prítomnosť (pískaním, tlieskaním, spevom a pod.) skôr, ako sa do hustého porastu dostanete, počkajte pár minút a dožičte tak medveďovi čas na jeho pokojný odchod
- Na svoju prítomnosť medveďa upozornite aj v prípade zhoršenej viditeľnosti v dôsledku hmly, rovnako tak aj v prípade silného dažďa či pri pohybe v okolí vodného toku, ktorý „kamufluje“ vašu prítomnosť tak, že medveď nemusí počuť váš príchod
- Snažte sa vyhýbať miestam s aktívnymi poľovníckymi krmoviskami, ktoré medvede často vyhľadávajú pre dostatok atraktívnej a ľahko dostupnej potravy
- K medveďovi sa nikdy nepribližujte a to aj v prípade, že sa zdá byť pokojný
- Pred medveďom nikdy neutekajte, mohlo by ho to vyprovokovať k prenasledovaniu a s vysokou pravdepodobnosťou by vás dobehol
(Zdroj: TASR – František Iván)
Sú medvede na Slovensku premnožené?
Potomstvo medveďov je podľa Hletka zamerané na kvalitu, nie na kvantitu ako v prípade hmyzu či hlodavcov. „Premnožiť sa môžu kobylky. Tak ako ich populácia rýchlo narastie, rovnako rýchlo začne aj klesať, pretože spotrebujú všetky zdroje potravy. Medveďov je na Slovensku toľko, koľko sa ich uživí,“ skonštatoval.
Škody spôsobené medveďom nemajú stúpajúci trend
Na Slovensku dochádza k prípadom, keď medveď skántri ovce či iné domáce zvieratá, prípadne spôsobí ďalšie škody na majetku. Hletko však tvrdí, že škody v rastlinnej výrobe sú v súčasnej dobe značne vyššie ako v tej živočíšnej. „Zmeny v krajine spôsobené rozšírením pestovania poľnohospodárskych plodín atraktívnych pre medveďa (najmä kukurice), viedli v ostatných dvoch desaťročiach aj k zmenám vo výške škôd na jednotlivých komoditách. Pokiaľ v minulosti prevažovali škody v živočíšnej výrobe (ovce, kozy) a na poľnohospodárskych plodinách boli nižšie, dnes je situácia opačná,“ uviedol s tým, že škody zapríčinené medveďom v niektorých rokoch rastú, v iných klesajú, no nemajú stúpajúci trend.
