BRATISLAVA - Hokejový Slovan by mal zajtra (vo štvrtok) oficiálne predstaviť nových majiteľov. Viceprimátor hlavného mesta chce zmluvu s hokejovým Slovanom bez ohľadu na vlastnícku štruktúru otvoriť a dostať štadión opäť pod kontrolu mesta. Do akých športovísk Bratislava investovala peniaze? Nevadí kompetentným, že majstrovstvá Slovenska v plávaní sa konali v Maďarsku aj napriek tomu, že najväčší plavecký štadión je v Bratislave? Aké sú vzťahy dvoch najmocnejších mužov hlavného mesta? Odchádza viceprimátor zo svojho postu? Viac v rozhovore s Jurajom Káčerom.
V máji sa objavili informácie, že hokejový klub Slovan je na predaj a hľadá investora. O mesiac neskôr sa už písalo, že Slovan kupuje Rudolf Hrubý z ESETu. Takže predaj je spečatený?
Áno, mal by byť. S pánom Hrubým sme sa stretli a rozprávali o spoločnej vízií Slovana na štadióne. Prvou našou požiadavkou po začatí rokovaní o novej zmluve je však vyplatenie dlhov.
Aké sú dnes dlhy Slovana voči mestu?
Je to vyše 700 tisíc eur. Na ich vyplatení trváme, aby sme ďalej mohli rozvíjať spoluprácu. Veríme, že peniaze vyplatia a hokej v Bratislave pod novou vlastníckou štruktúrou pôjde hore.
Čo ste riešili na tom stretnutí?
Predstavili nám koncept práce s mládežou, ktorý sa nám veľmi páči. Aj preto dúfame, že sa im to podarí.
Budete s nimi rokovať ďalej až vtedy, keď vyplatia všetky záväzky voči mestu?
Mesto bude rokovať s každým, kto chce pôsobiť na štadióne Ondreja Nepelu. Stále však nemáme oficiálnu informáciu, že by vlastníkom hokejové klubu bol niekto iný. Máme záujem otvoriť zmluvu. Uvedomujeme si, že zmluva mesta Bratislavy so Slovanom je jedenásť rokov stará. Určite chceme, aby bola viac orientovaná na šport, menej k pánskym huncútstvam ako sú skyboxy a bufety, ktoré má v súčasnosti Slovan v nájme. Robí nám to veľké problémy pri organizácií rôznych iných medzinárodných športových podujatí. Príkladom boli Majstrovstvá Európy vo volejbale, kde sa tento problém ukázal naplno.
Keď pred rokom Slovan vyplatil všetky dlhy voči mestu, vtedy namietali, že 800 tisíc je enormná suma a chcú platiť mestu menej. Mali za ten rok záujem rokovať s magistrátom o novej zmluve?
Áno. Pred koronou boli rokovania veľmi intenzívne a zmluva sa mala otvárať. Len pre vašu predstavu, dnes Slovan má na štadióne prenajaté kancelárie, niekoľko šatní a všetky skyboxy a bufety. Som presvedčený, že zmluva by sa určite mala otvoriť. Toto nie sú veci, ktoré súvisia so športom, ale hlavne s biznisom. Mesto je pripravené a ochotné o týchto veciach rokovať. Ak v zmluve tieto služby nebudú, zmluva môže ísť o niekoľko stotisíc eur ročne smerom nadol. Častokrát sa napríklad zabúda aj na to, že mesto má podpísanú dohodu so Slovenským zväzom ľadového hokeja, kde mesto poskytuje zväzu tisíc hodín zdarma. Tie sa použijú na reprezentáciu, ale najväčší balík z toho berú hokejové kluby pôsobiace v mestských zariadeniach. Keď si to dáme do čísiel, tak tisíc hodín má určite hodnotu v trhových podmienkach 180 tisíc eur. To je ďalší príspevok mesta smerom nielen k bratislavskému, ale k slovenskému hokeju. Je to jedna z našich významných pomocí pre šport.
Pochopila som to správne, že mesto chce na svojom štadióne mať všetky skyboxy a bufety a nechcete, aby ich mal Slovan?
No ak má ísť zmluva výrazne s nájmom dole, je tu naozaj dosť veľký priestor na zníženie ceny. Cieľom je, aby mesto malo štadión pod kontrolou. Aby sa nám nestávalo, že počas podujatí, alebo počas zápasov iných klubov nebudú otvorené bufety a potom skyboxy, lebo sa nedohodli so Slovanom. To je podľa mňa absurdné. Mesto musí určite zmluvu postaviť tak, aby malo štadión pri medzinárodných alebo veľkých podujatiach plne k dispozícií. Nemôžu pri takýchto podujatiach vstupovať do toho tri strany. Skúsenosť ukázala, že toto nie je dobrý spôsob. Samozrejme, musíme sa o tom so Slovanom rozprávať. Je čas baviť sa, akým spôsobom budú prenajímané skyboxy alebo bufety. Po mojej takmer dvojročnej skúsenosti vo funkcii si myslím, že tieto sporné veci mali byť v rukách mesta.
Novým vlastníkom má byť Rudolf Hrubý z ESETu. Práve táto spoločnosť podporovala primátora počas predvolebnej kampane. Má teda rovnaký názor aj primátor Vallo?
Nepredpokladám, že by mal iný názor, keďže sú to racionálne opatrenia v mojej kompetencii.
Na štadióne Ondreja Nepelu hrá aj ďalší hokejový klub Capitals. Majú vyrovnané všetky dlhy?
Pokiaľ mám správne informácie, tak Capitals by mal mať všetky záväzky uhradené. Viem, že majú záujem pôsobiť v EBEL lige. Opäť je tu problém starej zmluvy so Slovanom. Potrebujeme nastaviť pôsobenie dvoch klubov na jednom štadióne. Ak nám Capitals potvrdí, že ide hrať spomínanú medzinárodnú ligu, budeme to musieť zladiť. Ak by boli obe mužstvá otvorené, bolo by to na prospech oboch a bude to atraktívne pre hokejového fanúšika v Bratislave.
Pred rokom ste spomínali, že si viete predstaviť, že Slovan by bol mestským klubom s kontrolou a riadením mesta. Je táto myšlienka definitívne pochovaná?
Mali sme pripravených niekoľko alternatív. Jednou z nich bolo aj to, že Slovan môže skrachovať. V záujme mesta bolo, aby značka Slovan, ktorá v hlavnom meste má vyše 100 ročnú tradíciu, neskončila v konkurze. Ten nápad bol skôr spojený s tým, že nebolo jasné, či po všetkých dlhoch Slovan skončí. Mesto uvažovalo, že nejakým spôsobom do klubu vstúpi a zachráni ho. V prvom rade nám však išlo o mládež.
A nedá sa to oddeliť, že by mládež patrila pod mesto?
Myslím, že by sa to aj dalo. Predpokladám, že noví vlastníci nebudú ale takto premýšľať. Predmetom ďalších rokovaní by malo byť aj to, či mesto by nemalo mať nejakú kontrolu nad hokejovým Slovanom. Viem si to predstaviť. A to napríklad formou dozornej rady. Ale to nie je dnes priorita číslo jeden. Vieme, v akom stave je dnes šport a financie mesta. Dnes debata určite nebude jednoduchšia, ako pred rokom.
Objavili sa už aj špekulácie, či mesto nepredá aj štadión Ondreja Nepelu...
V najbližších rokoch sú tieto úvahy absolútne nereálne. Mesto má podpísanú zmluvu s ministerstvom školstva o tom, že nesmie ani dlhodobo prenajať a už vôbec nie predať štadión, keďže štát sa podieľal na financovaní štadiónu. Muselo by sa zmeniť rozhodnutie štátu.
Ako sa podľa vás posunul šport v meste, odkedy ste viceprimátorom a máte aj túto oblasť v kompetencii?
Myslím, že Bratislava sa v športe posunula. Snažíme sa byť férovým partnerom všetkých športujúcich v meste. Rozbehli sme fond, z ktorého podporujeme športoviská, kam ide vybratá daň z nehnuteľností. To je to, čo mám rád. Ak za niečo vyberáte peniaze, na druhej strane ich vrátite do rovnakého odvetvia. Takto by podľa mňa mali vyzerať systémové riešenia. V minulom roku sa nám podarilo rozdeliť 400 tisíc eur a tento rok 850 tisíc eur. Tento vklad mesta je investičným stimulom pre partnera, ktorý žiada o dotáciu a chce vybudovať nejaké športovisko. Sumou 850 tisíc sa nám podarilo získať ďalších 850 tisíc eur od mestských častí, od občianskych združení či súkromných investorov a vlastníkov športovísk. Myslím si, že takýmto systémom za pár rokov uvidíme, že sa športoviskám bude dariť lepšie a budú voľne dostupné.
O aké športoviská je najväčší záujem v Bratislave?
Podľa prieskumu zameraného na športovanie v Bratislave to boli plavárne a multifunkčné haly. Podľa mňa veľmi dôležitým športoviskom je stále školská telocvičňa, kde cvičia naše deti a často získavajú svoje prvé pohybové zručnosti. Je dôležité, či sú polámané parkety, zatekajúci strop alebo toaleta, kde sa človek bojí sadnúť. Aj preto jednou z hlavných priorít Fondu na rozvoj športovej infraštruktúry sú práve telocvične. Vďaka fondu sa podarilo zrekonštruovať mnohé telocvične v hlavnom meste. Veľmi dôležité je aj zvyšovanie počtu športovísk pri dome, aby ľudia nemuseli cestovať a mali športovisko dostupné. Novinkou, ktorá je veľmi obľúbená sú rôzne fitparky, kde sú posilňovacie zariadenia a ľudia cvičia so svojou váhou. Populárne je stále behanie. Snažíme sa aktívne spolupracovať s rôznymi organizátormi amatérskych alebo profesionálnych behov. Bratislava v otázke športu ide určite smerom hore.
Bratislavčania by privítali aj novú plaváreň. Pasienky už dosluhujú, ak už nepresluhujú...
Áno. Pasienky sú naozaj veľmi ťažko opotrebovaným štadiónom. Príkladom boli aj majstrovstvá Slovenska v plávaní, ktoré sa konali v Maďarsku. Myslím si, že pre nové vedenie ministerstva školstva by to mohla byť zaujímavá príležitosť, keďže peniaze mesta na túto rekonštrukciu nepostačujú.
Je Bratislava pripravená na druhú vlnu korona vírusu?
Myslím si, že v rámci svojich možností sa mesto snaží pripraviť na potenciálnu dlhú vlnu COVIDU 19, ktorá nás čaká. Mesto pripravilo formát semafóru. Sleduje a pravidelne vyhodnocuje počet nakazených v meste. Snažíme sa zameriavať na domovy sociálnych služieb. Našich klientov – seniorov v našich zariadeniach vnímame ako najrizikovejšiu a najzraniteľnejšiu skupinu.
Opäť sa na pláne a opatreniach druhej vlny bude externe podieľať Miroslav Beblavý a fakturovať si od mesta vyše 5000 eur?
Priznám sa, že toto nie je v mojom portfóliu. Neviem povedať, ako sa bude ďalej robiť príprava dokumentov súvisiacich s druhou vlnou. Otázka by mala smerovať na niekoho iného.
Nemali by ísť aj takéto zákazky štandardnou formou verejného obstarávania?
Áno, mali. Voči všetkým by sa malo pristupovať rovnakým metrom.
Počas prvej vlny všetky mestá deklarovali málo peňazí a na všetkých opatreniach súvisiacich s koronou využívali interné ľudské zdroje. Dokonca si znižovali výplaty a niektoré mestá aj prepúšťali. Len Bratislava na opatrenia siahla po externej spolupráci. Je normálne, aby Bratislava, ktorá tiež nemá peniaze si mohla dovoliť takýto luxus?
Nikto nebol úplne pripravený na takúto situáciu, čo nás poučilo do budúcnosti. A to nielen mesto, ale aj štát, celú Európsku úniu a svet. Preto dnes vyhodnocovať, čo bolo a čo nebolo správne a malo sa urobiť inak je dnes asi zbytočné. Mesto by už dnes malo byť pripravené na to, aby väčšinu vecí súvisiacich s koronou zvládlo vlastnými zamestnancami. Určite spoluprácu s epidemiológom nebudeme vedieť zabezpečovať interne, ale rôzne analýzy a štatistiky by sme mali byť schopní zvládnuť sami.
Bratislava počas korony žiadala ministerstvo financií o finančnú pomoc. Všimla som si, že stále prijímate nových zamestnancov a stavy sa zvyšujú, kým iné mestá Slovenska prepúšťali. Je to v poriadku?
Skôr to vidím tak, že dochádza aj k prirodzenej obmene ľudí na magistráte. Máme dosť zamestnancov, tak je prirodzené, že ľudia sa menia. Ale áno. Asi je čas neporovnávať sa s Prahou a niektoré nové oddelenia a projekty, ktoré by boli určite fajn, treba odložiť na dobu, kedy bude financovanie miest a obcí jasnejšie. V súčasnosti nemáme od rezortu financií, pokiaľ mám dobré informácie, prisľúbené žiadne špeciálne dotácie. Mesto určite nečakajú v tejto oblasti dobré roky. Musíme sa na to zodpovedne pripraviť. Aj čo sa týka personálnej politiky.
Pražská lavička je dnes témou číslo jedna. Čo hovoríte na najnovší počin mesta a primátora?
Bola veľmi dlhá diskusia o bratislavskej lavičke. Ukázalo sa, že projektovať a vyberať vlastnú lavičku by bolo veľmi finančne a aj časovo náročné.
Mnohí Bratislavčania vyčítajú mestu, že nevie nič vlastné vymyslieť pri verejnom priestore a stále len kopírujeme iné mestá.
Nevnímam nič zlé na tom, ak mesto kopíruje veci, ktoré vo svete fungujú a sú odskúšané. Nie však všetko, čo funguje vo svete je uskutočniteľné a aplikovateľné aj u nás.
Poďme k druhej téme, ktorá trápi Bratislavčanov. A tou sú komáre.
Jedni sú za striekanie, druhí proti striekaniu. Nie som zrovna odborník na hmyz a rozmnožovanie hmyzu. Ani mne nie je príjemný zvýšený počet komárov. No snažím sa nehovoriť do vecí, ktorým nerozumiem. Radšej počúvam odborné názory a častokrát mám pocit, že téma komárov nie je oodborných názoroch, ale o emóciách.
Aj si niekedy večer zanadávate?
Určite áno. Často chodím aj na Záhorie, kde situácia je ešte horšia ako v Bratislave. Viem, že aj v mojej mestskej časti v Dúbravke, kde žijem, majú ľudia žijúci pod lesom obrovské problémy. Naozaj netuším, aké riešenie je v tomto prípade vhodné, ekologické a zároveň účinné proti komárom.
Nie ste z rovnakého zoskupenia ako primátor a ste jeho viceprimátorom. Ako spolu vychádzate?
Myslím si, že s primátorom máme korektný vzťah. Nie vo všetkom sa zhodneme, ale ani v manželstve sa dvaja nie vždy vo všetkom zhodnú.
Hovorí sa, že odchádzate z postu viceprimátora a idete šéfovať envirofondu. Preto sa pýtam na vzťahy s primátorom. Čo je teda dôvodom?
Faktom je, že som sa rozprával s ľuďmi z rôznych ministerstiev a dostal aj niekoľko ponúk. Mám 35 rokov a určite mojou poslednou cestou nie je post viceprimátora na magistráte. Nevylučujem svoju budúcnosť v nejakej štátnej inštitúcii. No dnes vašu otázkou považujem za predčasnú. Môj prípadný odchod určite nemá nič spoločné so vzťahom s primátorom. Mám ambíciu posunúť sa ďalej.
Ministrom životného prostredia je Ján Budaj a jedným z dôležitých ľudí okolo ministra aj riaditeľ Branislav Kaliský.
Nie je žiadnym tajomstvom, že s Jánom Budajom sme spolu na bratislavskom zastupiteľstve boli v jednom klube. On bol podpredseda klubu a ja jeho predsedom. S pánom Kaliským sa rovnako poznám z minulého volebného obdobia, keď sme spolu pôsobili v klube.
Ste s Branislavom Kaliským kamaráti?
Áno. Máme kamarátsky vzťah. Keď sa rozhodujete o nejakom novom zamestnaní, tak vás určite zaujíma aj to, akí ľudia tam pracujú. Moje definitívne rozhodnutie však nebude stáť a padať na tom, či s pánom Kaliským mám alebo nemám kamarátsky vzťah. Na konci dňa aj na túto funkciu musí byť vyhlásené výberové konanie.
Prihlásite sa?
Určite to neurobím spôsobom, že odídem z magistrátu a zanechám nedokončenú agendu. Ak by som aj skončil na pozícií viceprimátora, ostanem predsedom druhého najsilnejšieho klubu v mestskom zastupiteľstve. A budem dbať na to, aby sa začaté projekty, ktoré mám v súčasnosti v gescii dokončili. S primátorom Matúšom Vallom som sa korektne porozprával, že ak sa naskytne nejaká väčšia príležitosť môcť pracovať pre Slovensko, tak ma to bude zaujímať. Akceptoval to.
Ako viceprimátor máte na starosti šport, bezpečnosť. Ako to súvisí so životným prostredím?
V komunálnej politike sa pohybujem takmer desať rokov. Do kontaktu som prišiel so všetkými komunálnymi témami, ktoré sa týkajú miest a obcí. Bol som župným, miestnym a aj mestským poslancom. Som v rôznych komisiách. Narazil som na množstvo problémov aj z hľadiska životného prostredia. Predkladal som napríklad úspešne zrušenie súkromného poľovania v mestských lesoch v Bratislave. Rovnako som na začiatku presadil peniaze na štúdiu, ktorá bola podkladom na realizáciu zonácie v mestských lesoch. Ak sa bavíme teda o envirofonde, tak som presvedčený, že napríklad pozícia jeho šéfa nie je len o životnom prostredí, že by to mal robiť iba odborník na enviromentalistku. V súčasnosti som členom Rady envirofondu. A myslím si, že hlavnou úlohou šéfa tejto inštitúcie je dohliadať na to, aby sa rozdeľovali peniaze tam, kam patria. Teda aby systém bol flexibilný a znižovala sa administratívna náročnosť. Samotné vízie ma na starosti ministerstvo životného prostredia, kde sú odborníci na konkrétne oblasti enviromentálnej politiky štátu. Envirofond procesuje žiadosti hlavne miest a obcí a vyhlasuje výzvy v súlade s enviromentálnou politikou Slovenska.
