BRATISLAVA - Dôsledky globálnej pandémie už dobehli aj ceny nehnuteľností, ktoré v týchto dňoch stúpajú astronomickou rýchlosťou. Nárast je väčší ako za posledné desaťročie a kúpa bytu sa stáva hlavne v Bratislavskom kraji čoraz väčším a väčším luxusom a výnimkou nie je ani Košický kraj. Konštatovať sa to dá na základe údajov Národnej banky Slovenska (NBS), ktorá v týchto dňoch zverejnila cenový rast za posledný štvrťrok.
Medziročný rekord
Kým v období rokov 2013 až 2015 bolo možné zaznamenať len slabší rast priemernej ceny nehnuhnuteľností na bývanie (cca 1230 eur na meter štvorcový), začiatkom roka 2016 prišiel nárast, ktorý stále pokračuje a v poslednom období možno hovoriť o najprudšom raste. Momentálny stav hovorí o priemernej sume 1 731 eur za meter štvorcový. Ide tak o enormný 11,2-percentný medziročný nárast, ktorý je najväčším až od roku 2008.
Najviac vzrástli byty
"Priemerná cena bytov sa v 2. štvrťroku 2020 zvýšila o 18 EUR/m2 na 2024 EUR/m2. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom rástla o 0,9 %, medziročné tempo rastu však dosahuje hodnotu 9,5 %. Najvyšší rast medzi štvrťrokmi dosiahli menšie byty (1-izbové a 2-izbové), 4-izbové byty zaznamenali dokonca mierny pokles," popisuje NBS.
Priemerná cena domov totiž vzrástla o 32 eur na celkových 1296 eur za meter štvorcový. Oproti 1. štvrťroku 2020 sa zvýšila o 2,6 % (rovnako ako v predchádzajúcom štvrťroku), čo podľa NBS predstavuje v medziročnom porovnaní rast o 7,3 %. Zvýšila sa najmä priemerná cena štandardných rodinných domov, zatiaľ čo priemerné ceny rodinných víl naopak medzikvartálne klesali. Pre vily je v posledných rokoch typické striedanie období výrazného rastu a poklesu.
Najrýchlejší rast v Košiciach
Štatistiky prezrádzajú aj to, že za posledné dva kvartály najrýchlejšie rástli ceny v oblasti Košíc. "Rast zaznamenali priemerné ceny bytov, ako aj priemerné ceny domov. Jednoznačne najvyšší rast bol pozorovaný v Košickom kraji, na medziročnej báze sa však ceny bývania zvýšili v každom kraji. Zároveň pre druhý štvrťrok predpokladáme z dôvodu krízy výrazný pokles makroekonomických ukazovateľov ako HDP, mzdy či disponibilný príjem," pokračuje NBS.
