BRATISLAVA - Európsky zatýkací rozkaz (EZR) možno vydať na účely trestného stíhania, ako aj na účely výkonu už uloženého trestu odňatia slobody. Uviedol to docent Libor Klimek z Katedry trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorý prednáša aj na Právnickej fakulte Lipskej univerzity. Reagoval tak na nový EZR, ktorý vydal vo štvrtok (30. 7.) Najvyšší súd (NS) SR na právoplatne odsúdeného podnikateľa Jozefa Majského.
"Ak ide o druhú uvedenú možnosť, podmienkou je, aby trest odňatia slobody bol v trvaní najmenej štyroch mesiacov. S týmto cieľom vydaný EZR prichádza do úvahy aj v prípade, ak osoba nebola prítomná na súde, keď ju súd uznal za vinnú a bol jej uložený trest odňatia slobody. Takto koncipovaný EZR môže vydať jednak súd, ktorý trest uložil, ale taktiež súd, ktorý ako posledný v konkrétnej veci rozhodoval, napríklad v prípade podania odvolania odsúdenej osoby voči odsudzujúcemu rozsudku. Slovenské orgány postupujú podľa zákona č. 154/2010 Z. z. o EZR," vysvetlil Klimek.
Podľa neho ak NS SR odoslal EZR do Českej republiky, príslušné české orgány postupujú na základe zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci vo veciach trestných. "Uznanie EZR je síce očakávané, ale nie je automatické. Právna úprava obsahuje dôvody (napríklad, ak vyžiadaná osoba sa nezdržiava na území České republiky alebo ak miesto jej pobytu nie je známe), z ktorých ak nastane čo i len jeden, české orgány rozhodnú, že osoba nebude odovzdaná do iného štátu. Obdobne je tomu tak aj v slovenskej právnej úprave," povedal Klimek.
Situácia sa podľa neho komplikuje, ak na tú istú osobu by bol vydaný taktiež EZR z ďalšieho štátu. Vtedy by bolo na uvážení príslušného orgánu Českej republiky, ktorý zatykač uprednostní. V prípade Majského však takýto scenár je málo pravdepodobný, keďže doposiaľ nie je známy ďalší EZR, ktorý by na neho vydal ešte ďalší štát.
"Inou alternatívou je požiadanie iného štátu o uznanie a následný výkon rozhodnutia, ktorým bol uložený trest odňatia slobody. Musí ísť však o už právoplatné rozhodnutie. Teda osoba by nevykonala trest odňatia slobody na Slovensku, ale v inom členskom štáte EÚ. Ktorá alternatíva je uprednostnená, je na uvážení súdov. Prirodzene, súd môže konkrétny prípad prediskutovať s prokurátorom a následne sa rozhodnúť," dodal Klimek.
