BRATISLAVA - Neraz sa stretávame s názorom, že my Slováci nemáme vzťah k umeniu. Nevieme oceniť krásne sochy v mestách, galérie sú poloprázdne, do divadla mnohí nevkročia za celý život… Naozaj je to tak? Nuž, skúste si niekedy na poslednú chvíľu rezervovať lístky do divadla, a pochopíte, že mnohé z týchto výrokov sú len predsudky. Realita totiž hovorí niečo iné.
Slovenské obrazy v cene drahých bytov
Keby vám teraz niekto ponúkol dvojizbový byt v bratislavskej novostavbe, alebo zarámovaný obraz slovenského klasika, pre čo by ste sa rozhodli? Aj keď pre väčšinu by bola voľba jasná, sú medzi nami aj ľudia, ktorí sú ochotní uprednostniť umenie.
Za najdrahšie vydražené obrazy slovenských umelcov zaplatili zberatelia takmer 200-tisíc eur. Rekordérom podľa aukčného domu SOGA je maliar Martin Benka. Jeho dva obrazy – Po žatve a Nad hĺbkou doliny – sa každý predali za 180-tisíc eur. Nejde pritom o obrie plátna – prvé má veľkosť 76 x 51 cm, druhé 86 x 64 cm. Obraz Cypriána Majerníka Utečenci sa predal za 170-tisíc, Blumentál v zime od Ľudovíta Fullu za 160-tisíc. Takto by sme mohli pokračovať ďalej, až by sme obrazmi vyvážili celú veľkú bytovku. Aj za diela súčasných autorov sa pritom platia tisícky eur. Keby sme nemilovali umenie, toľko do obrazov neinvestujeme.
Hodiny v rade na grafiky
Za socializmu sa u nás v radoch čakalo na nedostatkový tovar, akým bolo aj exotické ovocie – pomaranče, banány či mandarínky. V zahraničí zase ľudia vydržia stáť aj dlhé hodiny v rade na premiéru filmového hitu alebo na nový iPhone. Na čo sú ochotní čakať ľudia na Slovensku v súčasnosti? Napríklad aj na umenie.
Nadšenci zo združenia Čierne diery už roky mapujú zabudnuté technické pamiatky Slovenska a na svoje aktivity si zarábajú aj predajom grafík talentovaných slovenských ilustrátorov. Z nich sa v poslednom čase stal taký hit, že na rôznych trhoch, kde ich predávali, sa vytvárali niekoľkohodinové rady. Napriek tomu, že na trh priniesli aj niekoľko sérií po 200 kusoch, za pár hodín bolo vždy vypredané.
Na kultúru nás chodí 1,8 milióna
Počas koronakrízy trpeli aj umelci, keďže nemohli vystupovať pred publikom. Inštitút kultúrnej politiky si dal tú námahu, že vypočítal, o koľko kultúrnych podujatí Slovensko za mesiac karantény prišlo – celkovo ich bolo viac ako 28-tisíc a patrili sem premietania kín, predstavenia divadiel, koncerty, akcie v galériách, múzeách a podobne.
Ešte šokujúcejšie je, koľko divákov majú umelecké akcie každý mesiac. Podľa odhadu inštitútu je to až 1,8 milióna ľudí, čo predstavuje tretinu populácie Slovenska. Do kín sa mesačne vyberie viac ako pol milióna ľudí, do divadiel 156-tisíc, na koncerty 117-tisíc návštevníkov a aj na podujatia galérií takmer 50-tisíc ľudí. Ak vám niekto nabudúce bude tvrdiť, že Slováci ignorujú umenie, spomeňte mu tieto čísla!
Umenie máme radi aj v bežnom živote
Presvedčenie, že Slováci majú zmysel pre umenie, potvrdzuje aj prístup veľkých firiem, ktoré chcú práve takýmto spôsobom oslovovať svojich klientov. Pekným príkladom je Manifest Tatra banky a jej nové dizajny platobných kariet, na ktorých sú vyobrazené diela súčasných významných slovenských umelcov. Kreditné karty zdobí tvorba Miloty Havránkovej, Miroslava Cipára, Ašota Haasa, Lukáša Krnáča či Márie Švarbovej.
Na debetných kartách je možné mať v peňaženke diela od Erika Šilleho, Lucie Tallovej, Mikiny Dimunovej, ale aj dizajnové okuliare od crafting plastics! studio. Do sveta umenia môžete zasvätiť aj deti prostredníctvom detskej karty s dielom módnej návrhárky Lenky Sršňovej a grafika Ondreja Jóba. Skvelou správou je, že netreba ani čakať, kým vám vyprší stará debetná karta. Až do konca augusta si klienti Tatra banky môžu vymeniť svoju debetnú kartu za novú s umeleckým dizajnom, a to bez poplatku.
OBJAVTE NOVÉ KARTY OD TATRA BANKY
Advertoriál pripravený v spolupráci s Tatra bankou.
