BRATISLAVA - Rezort zdravotníctva hlása, že je na prípadnú druhú vlnu pandémie COVID-19 pripravený. Malo by sa jej Slovensko obávať? V tom sa odborníci nezhodujú. Ak by však našu krajinu predsa len ochromila nákaza, na stole je návrh nového pandemického plánu. Tentokrát by nemal rátať len s chrípkou.
Cieľom nového pandemického plánu je podľa ministerstva zdravotníctva zabezpečenie pripravenosti Slovenska na pandémiu akútnych respiračných ochorení, eliminácia zdravotnej a ekonomickej záťaže obyvateľstva, stanovenie úloh orgánov štátnej správy, samosprávy a odborných orgánov, ktoré riadia, zaisťujú a plnia činnosti v spojitosti so zabezpečovaním ochrany verejného zdravia. Informovali o tom na svojej webovej stránke.
Marek Krajči, minister zdravotníctva SR: „Verím, že zdravotníctvo je na prípadnú druhú vlnu pandémie pripravené. Musím povedať, že tú prvú sme úspešne zvládli. "
Ako vyzerá návrh pandemického plánu?
Portál Aktuality priniesol znenie pôvodného návrhu pandemického plánu, ktorý ministerstvo zaslalo členom pandemickej komisie na pripomienkovanie.
Na poslednom zasadnutí Pandemickej komisie vlády SR síce tento návrh neprešiel, pričom dôvodom mali byť početné pripomienky, no komisia má znova zasadať už 11. augusta. Prvotný 72-stranový dokument by sa dal označiť aj ako návod, ako postupovať v prípade rôznych pandemických vírusov, nielen v prípade nového koronavírusu. Priebeh pandémie rozdeľuje do piatich fáz. Pozrite sa s nami na stručný prehľad.
Fáza 0 a 1
Čo sa stane, ak sa situácia zhorší a Svetová zdravotnícka organizácia vyhlási pandémiu? Nasledoval by návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie a započala by fáza 0. Nemocniciam, ktoré majú infekčné kliniky, by rezort vydal usmernenia. Tie by smerovali aj k ambulatným lekárom a záchrankám. Ak by sa však stav nelepšil, prešlo by sa do fázy 1.
V pätnástich nemocniciach v jednotlivých regiónoch po celom Slovensku by mali začať s prípravami opatrení, mal by sa vyčleniť priestor pre takzvaných "COVID pacientov". Ostatné nemocnice by mali naďalej fungovať v štandardnom režime.
Regionálni hygienici by v tejto fáze zriaďovali odberové miesta, kde by testovali pacientov. Odborníci by začali s vyčísľovaním počtu potrebných vakcín.
Fáza 2 a 3
Ak by počet chorých naďalej narastal, vznikali by nové ohniská nákazy a infekčné oddelenia a kliniky by boli naplnené na viac ako 50 percent, nastupuje reprofilizácia lôžok pre nakazených v spomínaných 15 nemocniciach. Lôžka by teda prispôsobovali infikovaným pacientom.
Môže sa stať, že nemocnice budú počas druhej fázy vykonávať menej zákrokov, sprísnia sa aj bezpečnostné opatrenia pre verejnosť.
Tretia fáza by začala v prípade, že by sa kapacity vybraných oddelení naplnili na 75 percent. Zároveň by ubudlo zdravotníckych pracovníkov, keďže sa infikovali od pacientov. Ohniská nákazy by v tomto bode uzavreli do karantény a vyhlásil by sa núdzový stav. To znamená, že zdravotníkom môžu nariadiť pracovnú povinnosť.
Reprofilizácia by sa dotkla aj ďalších 31 vybraných nemocníc. Ďalšie nemocnice či poliklinity by sa určili ako subjekty hospodárskej mobilizácie. Pripravovali by sa tiež opatrenia na vykonanie vakcinácie obyvateľstva.
Rezorty obrany a vnútra by zabezpečovali ubytovacie kapacity na karanténu, ministerstvo zahraničia by sa postaralo o uzatváranie hraníc s okolitými štátmi na základe diplomatickej dohody.
Povinnosti by však podľa dokumentu neobišli ani občanov a firmy. Počas núdzového stavu by sa od nich mohlo vyžadovať napríklad poskytnutie ubytovania pre zdravotníkov či vojakov.
Fáza 4 a 5
Nekontrolovateľné šírenie vírusu, obrovský nárast počtu infikovaných, nemocnice vyťažené na maximum, počet ohnísk nákazy stúpol. Aj takto by sa dala opísať možná štvrtá fáza.
Policajný zbor a armáda by už nestačili zabezpečovať všeobecný verejný poriadok. Situácia by ohrozovala bezpečnosť štátu, keďže by hrozili nepokoje v uliciach zo strany občanov. Bezpečnostná rada štátu by preto navrhla vláde, aby predložila prezidentke návrh na vyhlásenie výnimočného stavu.
Fáza 5, a teda posledná fáza, by znamenala postupný návrat do medzipandemického obdobia.
Plán má nedostatky
Ako už bolo spomenuté, do návrhu pandemického plánu odborníci stále zapracovávajú pripomienky. Podľa Aktualít v ňom chýbajú napríklad konkrétne dáta či termíny jednotlivých úloh, ktoré sú predostrené len vo všeobecnej rovine. Nie je vyčíslené ani to, aký počet rúšok, liekov či respirátorov budeme v jednotlivých fázach potrebovať.
Definitívnu podobu pandemického plánu musí schváliť Pandemická komisia vlády SR, ktorú tvoria ministri, župani či medicínsky odborníci.
Štyri pracovné skupiny
Aj keď pandemický plán zatiaľ nie je definitívne schválený, na piatkovom zasadnutí komisia rozhodla o vytvorení štyroch pracovných skupín.
Úlohou prvej z nich bude zabezpečenie ambulantnej zdravotnej starostlivosti, aj prostredníctvom okresných úradov v sídle krajov, v spolupráci s vyššími územnými celkami. Táto pracovná skupina bude rozhodovať o tom, ktorí lekári by mohli v čase pandémie poskytovať zdravotnú starostlivosť v tzv. epidemiologických ambulanciách.
Druhá pracovná skupina bude mať na starosti prípavu realizácie imunizácie na Slovensku. Bude sa teda venovať zabezpečeniu očkovacej látky proti COVID-19.
Tretia pracovná skupina vytvorí tímy rýchlej intervencie, ktoré by mohli zasahovať priamo v teréne a boli by regionálne rozmiestnené. Pôjde o tímy, ktoré v prípade vzniku ohniska nákazy budú schopné okamžite vycestovať a situáciu stabilizovať.
Štvrtá pracovná skupina vytvorí takzvané semafory pre zariadenia sociálnych služieb, pre zariadenia primárnej zdravotnej starostlivosti a nemocnice. Podľa týchto semaforov sa budú reprofilizovať zdravotnícke zariadenia počas ďalšieho nástupu pandémie.
