BRATISLAVA - Len pol miliardy Eur bolo vyplateným podnikateľom, ktorých postihla korona kríza. Podľa šéfa výboru pre financie a rozpočet Mariána Viskupiča môže za to „hlavne naša vlastná slovenská byrokracia.“ Je presvedčený, že by boli vhodné ešte ďalšie úpravy smerom ku efektívnejšiemu čerpaniu. Čo si myslí o vyrokovaných peniazoch na poslednom samite? A kto by mal mať eurofondy vo svojej kompetencií? Viac Marián Viskupič.
Hrozí, že ak štát nenavýši pomoc, v priemysle o prácu koncom leta príde viac ako 60 tisíc ľudí. Upozorňuje na to klub 500. Je pomoc vlády pre podnikateľov dostatočná?
Situácia na pracovnom trhu je náročná. V marci, na začiatku koronakrízy bola nezamestnanosť 6,1 percent. Na konci júna sme sa dostali na 8,2 percent. Prírastok uchádzačov bol 107 000, z nich si novú prácu v danom období našlo 51 000 občanov. Teda za obdobie marec až jún pribudlo 56 000 nezamestnaných. Pričom dôležité je, že v danom období si takmer polovica prepustených ľudí dokázala nájsť novú prácu. Nepredpokladám že v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov pribudne 60 000 nezamestnaných. Ale je nesporné, že situácia v priemysle je veľmi ťažká. Medziročný pokles priemyselnej produkcie po jednotlivých mesiacoch predstavuje cca 30 percent a táto situácia trvá už viacero mesiacov. Preto slová Klubu 500, že hrozí prepúšťanie, vnímam veľmi citlivo. Aj napriek snahe, ktorú našej vláde nemožno uspieť, si myslím že pomoc pre podnikateľov nie je dostatočná. Nálada v európskych ekonomikách sa však zlepšuje, čo je aj pre Slovensko pozitívnym signálom.
Koľko peňazí bolo určených na pomoc podnikateľom? Akou sumou sa podnikateľom doteraz už pomohlo?
EÚ nám umožnila presunúť do sociálneho fondu neminuté eurofondy z iných oblastí v sume viac ako 2,5mld eur. Práve tieto peniaze slúžia na záchranu pracovných miest. Z tejto sumy máme schválenú schému, kde je 1,4 miliardy eur v dispozícii na prvú pomoc. Po jej vyčerpaní je možné pokračovať v čerpaní až do celkovej sumy. Od začiatku koronakrízy bolo vyplatených približne 500 mil eur. Porovnaním so sumou v dispozícii je jasné, že pomoc pre firmy nejde tak, ako by sme si predstavovali. Zároveň sú však v dispozícii pre podnikateľov aj programy úverov s antikorona štátnou zárukou, či možnosť preplatenia nájmov za obdobie zatvorených prevádzok. Dovolím si aj takto apelovať na podnikateľov, aby tieto možnosti využívali.
V čom je problém, že len 500 miliónov eur bolo vyplatených? V zle nastavených pravidlách?
Aj tentokrát nás brzdí hlavne naša vlastná slovenská byrokracia. EÚ stanovila, že je možné uhradiť 80 percent nákladov práce. My sme si stanovili dodatočnú podmienku - len do 80 percent hrubej mzdy. EÚ stanovila výrazne vysoký maximálny limit maxima pomoci, my sme si stanovili vlastný limit 1 100 eur, z čoho 80 percent je 880 eur. Táto suma dostatočne nepokrýva práve povolania s vyššou pridanou hodnotou, teda s vyššou odbornosťou. Takisto zákaz súbehu poskytovania rôznych foriem pomoci vyradil časť podnikateľov z možnosti čerpania. Určité zmeny k lepšiemu už nastali - poskytovanie pomoci bolo predĺžené a boli umožnené určité súbehy poskytovania, čo je veľmi pozitívne. Myslím však, že by boli vhodné ešte ďalšie úpravy smerom ku efektívnejšiemu čerpaniu.
Podnikatelia opakovane žiadajú vládu, aby zdvojnásobila kompenzáciu na maximálnu výšku 1 100 eur na zamestnanca a spätne doplatila príspevok za mesiace od začiatku vypuknutia koronakrízy. Je to reálne a hlavne opodstatnená požiadavka?
Predpokladám, že Vaša otázka sa týka opatrenia 3B, kde maximálna suma pomoci na jedno pracovné miesto je 540 eur. Navýšenie tejto sumy (i spätne) by dávalo zmysel. Tento návrh bol prezentovaný aj ekonomickým krízovým štábom. V tejto súvislosti doplním, že sa pracuje na vytvorení trvalého systému Kurzarbeit, teda systému, keď štát prispieva firmám, aby neprepúšťali zamestnancov, pre ktorých práve nemajú prácu.
Zo samitu v Bruseli Igor Matovič odchádzal s tým, že Slovensko bude mať z eurofondov k dispozícií každý rok 6 mld. Eur. Skúste vysvetliť, na čo sa tieto peniaze dajú použiť? Na aké projekty?
Zrekapitulujme si výsledky bruselského samitu. V najbližších rokoch budeme mať k dispozícii z doterajšieho programového obdobia nevyčerpaných osem miliárd eur. Z balíka fondu obnovy 7,5 miliardy eur a zo sedemročného rozpočtu EÚ na roky 2021 - 2027 dostaneme 18,6 miliardy eur. Z fondu obnovy tiež môže Slovensko čerpať pôžičky do výšky 6,8 miliárd. Treba však na rovinu povedať, že od týchto súm treba odpočítať príspevky Slovenska do rozpočtu EU. Musíme tiež vnímať, že financie neprídu automaticky. Prídu vtedy, predstavíme zmysluplné reformy a projekty čerpania, a ak budeme schopní ich aj zrealizovať a teda reálne vyčerpať. Príkladom zmysluplného čerpania je napríklad preplatenie štartovacích nákladov tých najzložitejších a najbolestivejších reforiem – reforma daňovo-odvodového systému alebo reforma dôchodkového systému. Prípadne pomoc v zásadnom prechode na bezuhlíkovú ekonomiku, na projekty ochrany životného prostredia a podobne.
Sú v tomto balíku aj peniaze, ktoré nie sú pôžičkou a nemusíme ich vrátiť?
Peniaze z EÚ majú dve formy – základnou formou sú fondy a granty, teda financie ktoré sú pri korektnom vyčerpaní nevratné. Zároveň z novoschváleného programu fondu obnovy je možné čerpať aj pôžičky, teda financie ktoré bude potrebné vrátiť. Slovensko v prípade potreby môže čerpať návratné zdroje do výšky 6,8mld€. Na rovinu však treba povedať, že ideálne riešenie je, ak by Slovensko pôžičky nemuselo čerpať. Hlavnou úlohou musí byť efektívne vyčerpať dostupné fondové a grantové schémy, teda peniaze ktoré nie je potrebné vrátiť.
Mnohí ekonómovia upozorňujú, že pri prerozdeľovaní tohto balíka bude obrovský priestor na byrokraciu a korupciu. Čo si o tom myslíte?
EÚ sa práve dohodla, že sa historicky zadlží. Ku stovkám miliárd existujúceho zadlženia EÚ krajín sa pridá ďalších 750 mld eur, ktoré si tentokrát požičia priamo EÚ. Ako už bolo spomenuté, pri využití všetkých dostupných euro možnosti bude mať Slovensko v dispozícii približne 6mld eur ročne. Nikto z nás si ani len nevie predstaviť, akú hodnotu predstavujú tie obrovské sumy. Na porovnanie: „V roku 2014 NASA pridelila kontrakty pre komerčné vesmírne lety s posádkou dvom spoločnostiam – Boeingu, ktorý s NASA spolupracuje už od 60. rokov minulého storočia a SpaceX. Zmluvy majú celkovú hodnotu 6,8 miliardy dolárov (cca 6mld eur). „ Takže za 6 mld a 6 rokov dokázali dve špičkové firmy vyvinúť 2 rôzne vesmírne lode (jedna už vozí ľudí na ISS a druhá bude o pár mesiacov). Na Slovensku potrebujeme zmysluplne minúť 6mld Eur ročne. Toto bude v našich podmienkach veľmi náročné. Doteraz Slovensko dokázalo minúť priemerne 1mld eur ročne, pričom čerpanie aktuálneho programového obdobia je 32 percent. I táto suma však je postihnutá silnou netransparentnosťou a korupciou. O byrokracii ani nehovorme. Zabezpečiť maximálnu transparentnosť, minimálnu byrokraciu a zabrániť korupcii, sú 3 základné úlohy. Veľmi chcem, aby bol tento celoeurópsky experiment úspešný a urobili sa skutočné reformy, ale zároveň sa veľmi obávam.
Ministerka Veronika Remišová má vo svojej kompetencii „bežné“ eurofondy a chce mať aj pod palcom aj nových 6 mld. Eur ročne. Strana Sme rodina je proti tomu. Aký je postoj SaS?
Jeden z dôvodov, prečo bolo čerpanie eurofondov neskutočne byrokratické a neefektívne, bola rozdrobenosť celého procesu do viacerých ministerstiev, a do viacerých riadiacich a sprostredkovateľských orgánov. Koncentrácia celého procesu na jedno ministerstvo, pomôže zvýšiť efektívnosť celého procesu.
Smer – SD vyčíta Igorovi Matovičovi, že mal vyrokovať na samite viac...
Áno, Róbert Fico rozpráva o tom, koľko Slovensko vyrokovalo na samite v Bruseli. Už však nespomenul, že peniaze nechodia do krajiny rokovaním, ale čerpaním. A aká je vizitka Smeru? Čerpanie v období 2014 - 2020 je aktuálne na úrovni 32%. Je tristné ako sa šermuje miliardami eur. Bez toho, aby sme vnímali hodnotu, ktorú tieto sumy predstavujú. Zatiaľ vždy bolo k dispozícii z EÚ viac peňazí, ako Slovensko dokázalo reálne vyčerpať. Navyše aj to málo, čo sa podarilo vyčerpať bolo spojené s netransparentnosťou a korupciou. Toto však pán Fico tiež zabudol spomenúť. Aj pre našu vládu bude najväčšou a najťažšou výzvou transparentné a zmysluplné využitie dostupných EÚ financií. Tak aby sme z ich pomocou dokázali realizovať skutočné reformy, tak aby boli pre Slovensko požehnaním a nie prekliatím.
