BRATISLAVA - Miliardy, ktoré Slovensko dostane po dohode lídrov členských štátov od Európskej únie (EÚ), neprídu na striebornej tácke. Uviedol to v stredu podpredseda vlády a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) na spoločnej tlačovej konferencii s expertom na eurofondy Jánom Rudolfom. Peniaze bude podľa Sulíka sprevádzať množstvo úloh a pravidiel.
Rezort hospodárstva upozorňuje, že v národnom pláne obnovy, ktorý musí vláda vypracovať do 15. októbra, by mali byť len veľké projekty, do ktorých sa zapojí celá krajina. Financované z fondu obnovy by mohli byť napríklad výstavba optickej siete či kanalizácie v obciach. Ako upriamil pozornosť Rudolf, jedným z veľkých projektov by mohlo byť aj zhodnocovanie odpadu. „Európska komisia nám vyčíta, že máme nízku mieru separácie, recyklácie a zhodnocovania odpadu, tak Slovenská republika si povie, že ideme investovať miliardy eur do riešenia otázky zhodnocovania odpadu. V každej obci, v každom meste na Slovensku bude rovnaký kontajner na plasty, papier, sklo, na rôzny iný odpad a v každom kraji sa vybuduje nový závod na zhodnocovanie odpadov,“ ilustroval Rudolf.
Peniaze si podľa Sulíkových slov pýta aj cestná a železničná infraštruktúra alebo reforma verejnej správy. Financovaný z dodatočného balíka európskych peňazí by mohol byť aj prechod na bezuhlíkovú ekonomiku a dôležitá je tiež zásadná reforma odvodov a sociálnych dávok.
Ako odpovedal Sulík na otázku, medzi projektmi, ktoré budú financované z fondu obnovy, môže byť aj výstavba nájomných bytov, avšak musí to byť rozumne nastavené. „Treba veľmi rozumne stanoviť selekciu podľa nárokovateľných veličín preto, lebo keď povieme, že budú rozhodovať úradníci, podporujeme korupciu. Čert je schovaný v detailoch,“ myslí si minister.
Ako upozornil Rudolf, aj táto vláda si môže „vylámať zuby“ na slabom čerpaní eurofondov, práve preto zdôrazňuje, že Slovensko musí z fondu obnovy realizovať len veľké projekty. „Rozumné je najskôr vyčerpať peniaze, ktoré máme k dispozícii,“ uviedol Sulík s tým, že z programového obdobia, ktoré sa končí tento rok, má Slovensko ešte takmer 10 miliárd eur. Ako ďalej vyčíslil Rudolf, Slovensko dostane dva balíky európskych peňazí. V prvom je 18,6 miliardy eur na programové obdobie 2021 - 2027 a druhým sú prostriedky z fondu obnovy vo výške 7,5 miliardy eur.
Ako ďalej vysvetlil minister, postup bude taký, že každý rezort bude nahlasovať svoje projekty do centrálneho zásobníka. „Potom si sadneme na vláde a možno predtým ešte Útvar hodnoty za peniaze posúdi jednotlivé projekty,“ dodal Sulík. Následne sa vyberú projekty, ktoré budú zrealizované.
Na toľko peňazí nie sme pripravení
„Dostaneme historicky najviac peňazí. Budeme mať možnosť investovať viac ako šesť miliárd ročne,“ upozornil Kollár. „Pred touto vládou budú dve veľmi ťažké skúšky. Jedna je koronakríza, ktorú zatiaľ vláda zvládla, ale ešte nás čaká druhá vlna. A druhá výzva je, či sa nám podarí zmysluplne a efektívne preinvestovať šesť miliárd ročne po dobu siedmich rokov. Ak sa to podarí, ľudia to budú cítiť na svojich peňaženkách, na životnom prostredí, na tom, ako sa bude hýbať ekonomika, služby a kam sa posunie verejná správa,“ tvrdí.
Na efektívne využitie takýchto súm bude podľa neho nevyhnuté upraviť legislatívu tak, aby bolo možné pripravovať veľké projekty omnoho rýchlejšie, ako doteraz. „Aby sa veci neťahali dva, tri, štyri, päť rokov, lebo potom nič neobstaráme a nič nepreinvestujeme,“ povedal. „Určite musíme zmeniť zákon o verejnom obstarávaní, musíme zmeniť stavebný zákon,“ dodal Kollár.
Práve schopnosť investovať do ekonomiky veľké peniaze z európskych fondov môže podľa neho pomôcť aj trvalej udržateľnosti sociálnych opatrení v hodnote pol miliardy eur, na ktorých sa koalícia dohodla. „Viedenský ekonomický inštitút vypočítal, že z každej jednej miliardy, ktorú dáte do infraštruktúrnych projektov, sa štátu vráti pol miliardy na daniach, poplatkoch, DPH atď.,“ povedal Kollár. Šesť miliárd z eurofondov ročne by preto mohlo znamenať pre štát príjem dve až tri miliardy.
Na otázku, prečo sa koalícia rozhodla naliať peniaze do sociálnych opatrení v čase historicky najväčšieho rozpočtového schodku, Kollár odpovedal, že takéto opatrenia sú najpotrebnejšie práve v krízových časoch. „Treba pomáhať tým najzraniteľnejším. A treba im pomáhať vtedy, keď to potrebujú oni, a nie krátko pred voľbami, keď to potrebujú politici,“ tvrdí. Európske peniaze podľa neho môžu pomôcť aj pri realizácii plánu strany Sme rodina na výstavbu nájomných bytov. „V tomto máme zelenú. Tak, ako som to ľuďom sľúbil, tak to dodržím,“ konštatuje Kollár.
„Keď som ľuďom sľuboval, že bude exekučná amnestia, tak ju na jeseň prinesiem. Keď som ľuďom sľuboval, že zruším doplatky za lieky pre dôchodcov, matky s deťmi do šiestich rokov a zdravotne ťažko postihnutých, teraz to ide do parlamentu,“ tvrdí.
Hoci nová vládna koalícia neschválila 13. dôchodky v tej výške, ako boli krátko pred voľbami uzákonené, aj tak budú približne raz také vysoké, ako boli po minulé roky vyplácané vianočné príspevky. „Robert Fico robil kampaň na trinásty dôchodok už v roku 2010. A dodnes ho nedal, táto vláda ho dá prvýkrát a na úrovni 300 miliónov. Vianočný príspevok mali dôchodcovia doteraz na úrovni 154 miliónov, 13. dôchodok nemali,“ upozornil Kollár.
Kompromisy musel robiť každý
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS) víta dohodu o európskom rozpočte a pláne obnovy. Podotkol, že v záujme dohody musel na samite v Bruseli každý robiť kompromisy a premiér Igor Matovič (OĽaNO) doniesol domov maximum možného. Nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR Peter Kmec považuje výsledok samitu za pozitívny pre Slovensko aj napriek "slaboduchému výkonu" premiéra. Hovorí o bezprecedentnom balíku 6,25 miliardy ročne, čo je podľa neho zo všetkých členských krajín EÚ tretí najlepší výsledok v prepočte na jedného obyvateľa.
Korčok nečakal, že k dohode dôjde na prvý pokus. "To, že k nej vôbec došlo, má dva dôvody - vážnosť ekonomickej situácie v dôsledku pandémie a to, že každý štát urobil kompromis. Nikto nedostal všetko čo chcel, ale na konci dňa s dohodou vie žiť každý. Premiér Matovič doniesol domov maximum možného," zdôraznil.
Teší ho, že popri financiách sa diskutovalo aj o právnom štáte. "Ak je právny štát základom doma v členských štátoch, potom nie je dôvod, aby táto otázka bola tabu v Európskej únii," podotkol s tým, že práve na takýchto princípoch je postavená celá EÚ. Dodal, že bez právneho štátu nepríde do Bruselu ani cent, netreba sa teda báť, ak sa naň dbá aj pri posielaní financií z Bruselu do členských štátov. Myslí si, že Matovič aj v tejto diskusii konal správne. Označil za dobré pre občanov Slovenska, ak sa k právnemu štátu hlásime, aj keď ide o peniaze.
Kmec vyčíta premiérovi neúprimnosť k verejnosti. Zamlčal podľa neho viacero ústupkov, ktoré Slovensko v záujme dohody muselo urobiť. Hovorí najmä o znížení grantového mechanizmu zo záchranného balíka z 500 na 390 miliárd, pričom Slovensko stratilo 500 miliónov eur, ako aj o znížení fondu spravodlivej obnovy zo 40 na 10 miliárd, kde prišlo o ďalších 500 miliónov. Tvrdí, že Matovič sa navyše chválil cudzím perím, pretože pravidlo spolufinancovania vo výške 85 percent presadzovala už vláda Petra Pellegriniho.
Vláda podľa neho robí obrovské chyby pri záchrane ekonomiky a nemá víziu o záchrane krajiny počas krízy. Hovorí o pomalom tempe čerpania európskych financií, krachujúcej ekonomike, rastúcej nezamestnanosti a absencii plánu na obnovu po kríze. "Nestačí len dobré PR, ale výkon. Videli sme, ako zlyhali, keď neboli schopní ľuďom doručiť na Slovensku avizovanú pomoc vo výške troch miliárd počas troch mesiacov," uviedol s tým, že voľných je stále osem miliárd zo súčasného rozpočtu EÚ.
