BRATISLAVA - Napriek tomu, že na Slovensku plynie do kultúry podobné množstvo verejných financií ako v iných krajinách, stále sú oblasti, v ktorých krajina zaostáva. Kultúrne inštitúcie pracujú často neefektívne a približne štvrtina pamiatkového fondu je v narušenom alebo dezolátnom stave. Na margo výsledkov revízie výdavkov na kultúru, ktorú schválila vláda, to na štvrtkovej tlačovej konferencii uviedol minister financií Eduard Heger (OĽaNO). Šéfka rezortu kultúry Natália Milanová (OĽaNO) považuje dokument za reštart pre kultúru.
"Sú to, žiaľ, smutné zistenia. Kultúrnej politike chýbali jasné ciele a merateľné ukazovatele. Kultúra potrebuje lepšie plánovanie, riadenie a zber dát. Taktiež potrebuje priestor pre priority a tie si vieme vytvoriť aj lepšími výdavkami,“ skonštatoval Heger. Na kultúru nepozerá ako na príťaž, podotkol však, že "rozumne" minuté peniaze v tejto oblasti sa krajine niekoľkonásobne vrátia.
Ministerka kultúry považuje historicky prvú revíziu výdavkov na pôde rezortu za nový začiatok, respektíve reštart kultúry. "Revízia odhalila vnútorné rezervy oblastí, v ktorých dokážeme ušetriť, respektíve, kde by sme vedeli vynakladať financie efektívnejšie," poznamenala Milanová. Identifikované úspory nepovažuje za financie navyše, ale za peniaze, ktoré treba investovať späť do kultúry, avšak rozumnejšie, efektívnejšie a cielenejšie.
Podľa revízie by sa dalo ušetriť napríklad v oblasti digitalizácie. Identifikuje tiež potenciál zvyšovania vlastných príjmov zriaďovaných organizácií a inštitúcií, napríklad zreálnením cien vstupeniek, ktoré sú v niektorých prípadoch "smiešne", ale nie na úkor dostupnosti. Spomína sa tiež zvýšenie efektivity tzv. koncesionárskych poplatkov či zriadenie centrálnej servisnej organizácie pre poskytovanie prierezových podporných služieb pre organizácie spadajúce pod rezort kultúry. Oblasti, do ktorých je potrebné investovať, ministerka špecifikovať nechcela, poznamenala, že ich je dosť a oblasť kultúry potrebuje viac peňazí. Ubezpečila tiež, že rekonštrukcia hradu Krásna Hôrka ohrozená nie je.
Revízia výdavkov na kultúru identifikovala úsporné opatrenia vo výške do 19,2 milióna eur ročne. Možné sú však aj ďalšie úspory bežných výdavkov. Opatrenia sa majú realizovať do konca roka 2025. Vyžadovať si budú aj jednorazovú investíciu v odhadovanej výške do 22,3 milióna eur a ročné výdavky vo výške do 2,2 milióna eur. Podrobný plán vypracuje a vládnemu kabinetu na schválenie predloží ministerka kultúry do konca tohtoročného októbra v spolupráci s predsedom vlády a ministrom financií.
Milanová však upozorňuje, že spomínaná suma 19,2 milióna eur, nie sú financie, ktoré sú k dispozícii okamžite. Podľa nej je to ideálny stav, do ktorého by sa rezort chcel opatreniami časom dostať. Na margo pomoci a sanácie výpadkov zriadených inštitúcií v oblasti kultúry pre koronakrízu skonštatovala, že problém nevidí, citlivejšie vníma podporu nezriadenej kultúry, pri ktorej chýbajú ministerstvu potrebné nástroje.
Revízia výdavkov na kultúru posudzovala výdavky v rámci jednotlivých kultúrnych politík vo výške 623 miliónov eur (0,66 percenta HDP v roku 2019) vrátane výdavkov pridružených organizácií rezortu. Revízia je súčasťou vládneho projektu Hodnota za peniaze. S niektorými opatreniami sa už začalo, k niektorým by sa malo pristúpiť v blízkom období.
