BRATISLAVA - Vzhľadom na celkový stav slovenského vysokého školstva je pravdepodobné, že ministrom školstva Branislavom Gröhlingom (SaS) sa výpočet politických osobností, ktoré novinári alebo nejaká časť akademickej obce obvinia z napísania nekvalitnej študentskej práce, nekončí. V diskusii na Tablet TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
"Posudzovať kvalitu práce urobenej pred rokmi z hľadiska dnešného uhla pohľadu nemôže skončiť inak ako katastrofou. Nejde tu o kvalitu prác, za tú nesú zodpovednosť tí, ktorí prácu prijali. Ale opäť, v politike sú dôležité spôsoby," tvrdí Hrabko. Pripomína, že niektorí politici, ktorí v minulosti tvrdo kritizovali študentské práce svojich kolegov, ich sami nemali v poriadku.
Napriek tomu Hrabko nesúhlasí s tvrdením, že najzraniteľnejšími parlamentnými stranami z hľadiska možnosti "grilovania" ich členov za chyby v roky starých prácach sú strany Za ľudí a SaS, ktoré vo svojej kritike parlamentných kolegov zašli najďalej. Pripomenul, že svojich "plagiátorov" mal v minulosti aj Smer-SD.
Absurdnosť roka
Spôsob, akým problém vyriešil Boris Kollár (Sme rodina), bol síce podľa Hrabka politicky úspešný, pravidlom by sa však stať nemal. "To, čo sa udialo v prípade Borisa Kollára, môžem s čistým svedomím označiť za politickú absurdnosť roka," poznamenal na margo Kollárovho návrhu na odvolanie seba samého, za ktorý napokon v NR SR hlasovalo len päť poslancov.
Dlhodobým riešením problému podľa Hrabka môže byť len tlak na zvýšenie kvality vysokých škôl. "Fakt, že s kvalitou vysokých škôl je treba niečo robiť, je známy už veľmi dlho. Pamätáme si všetky tie príbehy lietajúcich profesorov. Samozrejme, že kvalita išla dole. Je otázka, či tento minister a vláda má na to, aby s tým niečo robila, lebo vieme, že tá predchádzajúca na to nemala," povedal.
Koronavírus a opatrenia
Hrabko hovoril aj o novom koronavíruse a vládnych opatreniach. Aktuálnu novelu zákona o elektronických komunikáciách, ktorá umožňuje mobilným operátorom poskytovať Úradu verejného zdravotníctva dáta o príchodoch ľudí z krajín označených za nebezpečné aj bez súhlasu týchto ľudí, považuje Hrabko za problematickú.
"Aj ľudské práva je možné za určitých podmienok obmedziť, ale toto ich nespĺňa. V podobnom prípade už ústavný súd pozastavil účinnosť zákona," povedal. Podľa Hrabka existujú aj iné prostriedky, ktorými štát môže dosiahnuť svoj cieľ čím skôr identifikovať nakazené osoby.
