BRATISLAVA - O zatvorení obchodov v nedeľu nastálo, nielen počas koronakrízy, sa stále len diskutuje. Uviedol to minister práce Milan Krajniak v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Podľa neho však pre túto otázku nie je problém v koalícii. Poslanec opozičného Smeru Ján Richter zatvorenie obchodov v nedeľu podporuje.
„Ja to vnímam tak, že sú tu takéto návrhy, vidím, že názory sú rôzne, budeme o tom debatovať,“ povedal Krajniak. Koaličná SaS je totiž zásadne proti zatváraniu obchodov v nedeľu. „Rešpektujem, že pán Richard Sulík má iný názor. Keby som bol poslancom parlamentu, hlasoval by som podľa svojho vedomia a svedomia,“ uviedol Krajniak.
Otázka zatvárania obchodov v nedeľu nie je predmetom hádok v koalícii
Nepovažuje to za takú otázku, pre ktorú by sa museli v koalícii hádať. „Povieme si každý svoj názor a uvidíme, či vznikne nejaká dohoda v koalícii, aká bude väčšinová vôľa,“ priblížil Krajniak. Čo sa týka príplatkov za víkendovú prácu, ak by sa v nedeľu obchody zatvorili, podľa Krajniaka by sa mohli presunúť na sobotu. „Uvidíme, ako sa diskusia vyvinie,“ podotkol Krajniak.
V tejto otázke podľa jeho slov zatiaľ nemá byť ani aká dohoda. „Vzniklo to len preto, že pre krízu sme vyhlásili na nedeľu sanitárny deň, aby sa mohli všetky predajne vydezinfikovať. Na mňa sa obrátili viaceré obchodné reťazce, že by privítali, keby v nedeľu mohlo byť zatvorené aj naďalej. Čiže to nie je len požiadavka zamestnancov, ale aj zamestnávateľov. Takže sú tu takéto názory,“ vysvetlil Krajniak.
Richter iniciatívu podporuje
Podpredseda parlamentného sociálneho výboru Ján Richter podporuje iniciatívu svojich straníckych kolegov, ktorí by chceli do parlamentu prísť s návrhom na zatvorenie obchodov počas nedieľ. „Ja túto iniciatívu podporujem, poznám stanoviská odborárov v obchodoch, aká je potreba, aby rodina bola aspoň v nedeľu pohromade. Treba sa tým vážne zaoberať,“ povedal Richter. Podľa neho by sa touto problematikou ako prví mali zaoberať sociálni partneri. „Osobne si myslím, že dozrel čas, vôbec nie je problém v tom, že je teraz nejaká kríza. Otázka je otvorená, je na mieste, treba o nej diskutovať,“ myslí si Richter.
Krajniak však upozornil, že diskusia nie je o tom, že úplne všetky prevádzky by boli v nedeľu zatvorené. „Ide o princíp, ktorý je bežný napríklad v Rakúsku, v Nemecku, že tie obchody, ktoré predávajú tovary by boli zatvorené, ale služby by boli otvorené. Rovnako by mohli mať otvorené aj malé rodinné obchodíky. To nie je niečo, čo v okolitých krajinách v strednej Európe je niečo výnimočné,“ priblížil Krajniak.
Tiež by podľa neho mohlo byť umožnené, že ak štátny sviatok pripadne na deň v pracovnom týždni, tak by mohli byť prevádzky otvorené. Aj Richter súhlasí s tým, aby služby v nedeľu fungovali naďalej. „To sú voľnočasové aktivity, ktoré je potrebné, aby mali ľudia zabezpečené,“ povedal Richter.
Zamestnávateľom chceme pomáhať aj po otvorení ekonomiky
V záujme štátu je pomáhať zamestnávateľom a samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) aj po otvorení ekonomiky, uviedol Krajniak s tým, že v hre je aj nástroj kurzarbeit, ktorý by mohol na Slovensku fungovať natrvalo ako v západnej Európe. „Prostriedky, ktoré sa nám podarilo z eurofondov posťahovať, chceme vyplácať nielen teraz počas troch mesiacov, keď je kríza najväčšia, chceme pomáhať SZČO a zamestnávateľom, aby udržali pracovné miesta aj po otváraní ekonomiky. Budeme v pomoci pokračovať aj ďalej,“ vyhlásil Krajniak.
Vláda len uvažuje nad mechanizmom, ako sa bude táto pomoc poskytovať s postupným otváraním ekonomiky. Minister práce hovorí, že Slovensko je na tom z hľadiska vyplácania pomoci počas koronakrízy lepšie ako okolité štáty, akými sú napríklad Maďarsko či Česká republika. Verí, že vyplácanie pomoci v máji bude rýchlejšie, lebo zamestnávatelia, ktorí o pomoc požiadali, nebudú musieť nanovo podávať žiadosti, ale už len výkazy. „Všetci tí, ktorí už podpísali dohodu, keď už budú žiadať o pomoc za apríl, tak dostanú peniaze počas niekoľkých dní, lebo už budú posielať iba výkaz. Celá administratíva je už za nami,“ povedal Krajniak.
Kurzarbeit aj po koronakríze?
Vláda diskutuje o trvalom zavedení nástroja kurzarbeit, ktorý sa využíva aj počas súčasnej koronakrízy. „My by sme radi tento nástroj adaptovali na slovenské pomery. V západnej Európe je systém urobený tak, že zamestnávateľ aj zamestnanec prispievajú akoby časť svojich odvodov na kurzarbeit a keď príde kríza, tak zamestnanec nie je prepustený, ale je to akoby špeciálna dávka, ktorú dostáva. Debatujeme už týždne so zamestnávateľmi aj s odborármi, akým spôsobom takýto alebo veľmi podobný systém zaviesť,“ povedal Krajniak.
Na zavedenie kurzarbeitu nastálo však podľa neho treba diskusiu so zástupcami zamestnancov aj zamestnávateľov. „Ide o to, aby sme nastavili taký model, ktorý bude vyhovovať všetkým. Štát takýto model krízového riešenia určite podporí,“ uviedol Krajniak.
Čísla sú varovné
Richter označil kurzarbeit za krízový nástroj, v minulosti tiež štát podľa jeho slov prispieval firmám na udržanie miest. Tiež uviedol, že bývalá vláda odovzdala tej novej čistý stôl. „Sociálne veci boli poriešené, mali sme najnižšiu nezamestnanosť,“ povedal Richter. Podľa neho sú viacerí zamestnávatelia v súčasnosti zneistení, aby sa nestalo, že nedostanú pomoc a budú musieť prepúšťať. „Čísla sú varovné, neprepúšťajú veľké firmy, ale tí menší, živnostníci, 'eseročky' budú reagovať týmto spôsobom. Bola základná chyba, že sa na začiatku až príliš optimisticky ponúkli riešenia,“ myslí si Richter.
Exminister práce upozorňoval najmä na to, že realokovať zdroje v rámci jednotlivých operačných projektov nie je jednoduché. „Podarilo sa tieto veci vyriešiť, ale trvalo to dlho. Prvé žiadosti, ktoré zamestnávatelia, prípade živnostníci dávali, tak sa im vrátili. Možno vtedy sa mali na ministerstve práce a na ústredí práce viac zamerať na túto oblasť,“ tvrdí Richter.
Krajniak vyčíslil, že doteraz bola vyplatená pomoc v objeme 106 miliónov eur a štát pomohol zhruba pol miliónu ľudí. „Museli sme peniaze nájsť z nevyplatených eurofondov, vybaviť v Bruseli ich použitie. V Česku majú 80 % chybovosť žiadostí, na Slovensku je to hlboko pod 50 %,“ upozornil Krajniak s tým, že aj žiadosti mali menej strán ako v iných krajinách. „Naša pomoc je primeraná v rámci stredoeurópskeho meradla aj primerane rýchlo vyplácaná. Aj keď chápem, že každý podnikateľ by bol v tejto situácii radšej, keby mu prišli peniaze na účet skôr. Viem však, že teraz v máji to bude minimálne o týždeň kratšia lehota, ako to bolo doteraz,“ povedal Krajniak.
