BRATISLAVA - Správa o dosiahnutých výsledkoch v národných prioritách implementácie Agendy 2030 pripomína v kapitole Vzdelanie pre dôstojný život potrebu zvýšenia kvality vzdelávania a posilnenia spoločenského statusu učiteľa v kontexte medzinárodného porovnávania a globálnych megatrendov. Vyplýva to zo správy o implementácii agendy 2030, ktorú predložil do medzirezortného pripomienkového konania Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII).
Výsledky šiesteho cyklu medzinárodného testovania OECD PISA zverejnené v decembri 2019 v porovnaní s predchádzajúcim cyklom naznačujú mierne zlepšenie slovenských žiakov. "Štatisticky najvýznamnejšie bolo zaznamenané v matematickej gramotnosti, v rámci ktorej žiaci na Slovensku oproti priemeru OECD zaostávajú len o tri body. V prípade čitateľskej a prírodovednej gramotnosti sa výsledky síce v porovnaní s predchádzajúcim cyklom mierne zlepšili, avšak nedosiahli úroveň výsledkov zverejnených v roku 2012 a výsledky slovenských žiakov stále významne zaostávajú za priemerom OECD," uvádzajú predkladatelia správy z ÚPVII.
V správe sa konštatuje, že v súvislosti so zmenou vzdelávacieho systému smerom k odbúraniu rigidnosti a posilneniu schopnosti flexibilne reagovať na prítomnosť a vývoj globálnych megatrendov nedošlo k zásadným zmenám. "Príležitosť pre významné prehodnotenie obsahu a formy vzdelávania môže priniesť skúsenosť s výnimočnou situáciou v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19. Historicky prvá podobná skúsenosť jasne poukázala na neschopnosť zabezpečiť vzdelávanie aj inou ako prezenčnou formou," píše sa v materiáli.
Kríza ukázala to najdôležitejšie
Kríza poukázala aj na neschopnosť zabezpečiť vzdelávanie pre všetky deti, pretože deti zo sociálne znevýhodneného prostredia vzhľadom na ich nedostatočný prístup k informačno-komunikačným technológiám a slabú podporu domáceho prostredia zostali mimo vzdelávacích aktivít.
V súvislosti s posilnením spoločenského statusu učiteľa počas sledovaného obdobia došlo k zvýšeniu platovej tarify pedagogických a odborných zamestnancov a zvýšeniu finančného ohodnotenia učiteľov na začiatku ich kariéry. Napriek tomu, že zvýšenie platu pedagogických a odborných zamestnancov patrilo medzi záväzky vlády SR voči štrajkovému výboru učiteľov z roku 2016 a plat učiteľov na Slovensku dlhodobo zaostáva za priemerom OECD, forma zvýšenia z 1. januára bola zo strany Slovenskej komory učiteľov (SKU) kritizovaná, pretože bola sprevádzaná deformáciou tarifných tabuliek. V konečnom dôsledku sa to podľa predkladateľov negatívne prejavilo na nižšom raste mzdy učiteľa počas odpracovaných rokov.
Nepomohlo ani veto
Zo strany SKU a veľkej časti odbornej verejnosti bolo kritizované i prijatie zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. "Podľa nich predstavoval šancu na prijatie systémovej zmeny, tá však zostala nevyužitá a jeho konečné znenie významne zhoršuje pracovné podmienky učiteľov," uvádza sa v materiáli. Zákon bol vetovaný i zo strany prezidentky, napriek tomu parlament veto prelomil a zákon prijal s platnosťou od 1. septembra 2019.
Podľa kritikov zavedenie zákona tiež sprevádzala absencia vykonávacích dokumentov a nízka miera pripravenosti zo strany jednotlivých zodpovedných inštitúcií. Návrh Správy o dosiahnutých výsledkoch v národných prioritách implementácie Agendy 2030 prináša analýzu obdobia od júla 2018 do apríla 2020, to znamená od schválenia národných priorít Agendy 2030 do súčasnosti.
