BRATISLAVA - Ľudia po celom svete slávia 12. mája Medzinárodný deň sestier. Je isté, že v čase, keď náš život ohrozuje koronavírus, si dôležitosť tejto profesie verejnosť uvedomuje ešte o čosi viac. Dôkazom je aj potlesk na balkónoch na znak vďaky a podpory. Ako však všetko, čo sa deje, vnímajú samotné sestry?
Pandémia, ktorá nám nečakane vstúpila do životov, ukázala mnohé povolania v úplne inom svetle. Aj Slováci si uvedomili, že tých, ktorí pracujú v prvej línii, si treba viac vážiť. Reč je rozhodne aj o zdravotných sestrách, ktoré sa starajú o naše zdravie aj vtedy, keď sa o nákazách a úrazoch dennodenne nehovorí v médiách.
Zdravotná sestra Hana s manželom Tomášom chytili KORONAVÍRUS: Rodina čelila odporným útokom
Na mieste je teda otázka, či sestry v súvislosti s koronavírusom nadobúdajú pocit, že ľudia si ich vážia omnoho viac. Iveta Lazorová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek otvorene priznala, že na jednej strane ich teší, že ich práca sa dostáva do povedomia verejnosti. No zároveň sa vynárajú aj obavy, že s ústupom pandémie sa ľudia prestanú zaujímať o to, čo všetko sestry a pôrodné asistentky robia.
"Slová vďaky a uznania za obetavosť a nasadenie, s akým sa venujeme pacientom, tlieskanie na balkónoch, či koncerty na podporu zdravotníkov, vrátane sestier a pôrodných asistentiek, sú veľmi povzbudzujúce a vážime si ich, no nenahradia nám nedostatočné ohodnotenie, ani slušné správanie lekárov a pacientov," uviedla Lazorová.
Povolanie, ktoré nemôže vykonávať hocikto
Medzinárodný deň sestier je pripomienkou dňa narodenia zakladateľky moderného ošetrovateľstva Florence Nightingaleovej. Zahynula v roku 1910, v zdravotníctve sa odvtedy mnoho zmenilo. No isté je, že práca sestier je aj dnes mimoriadne ťažká, a to fyzicky, ale najmä psychicky.
Lazorová však opísala, že výnimočnosť sestier a pôrodných asistentiek nie je v tom, že pracujú 365 dní v roku, sedem dní v týždni, 24 hodín denne aj v noci, cez sviatky či cez víkendy, a že táto práca ovplyvňuje ich súkromný život. "Takto pracuje mnoho iných povolaní napríklad v doprave a v iných službách," podotkla. Podľa nej však neexistuje iné zamestnanie, v ktorom človek vidí toľko utrpenia a bolesti, pozoruje odchod detí, mladých a starých ľudí z tohto sveta.
"Povolanie sestry a pôrodnej asistentky je náročné, no zároveň krásne, ale hlavne vyčerpávajúce, ako väčšina pomáhajúcich profesií. Preto ho nemôže vykonávať hocikto. Je potrebné mať nielen patričné vzdelanie, ale aj osobnostné predpoklady, ako je obetavosť, empatia, snaha pomáhať, často aj na úkor osobného a rodinného života," opísala Lazorová.
Podľa jej slov sú sestry a pôrodné asistentky často vystavené psychickému tlaku z neustálej snahy byť s pacientom v jeho ťažkých chvíľach, dodávať mu nádej či dávať rady. A ku všetkému sa neraz pridáva nevľúdne a ubližujúce správanie pacientov a členov ich rodín, časový stres z povinností, ktoré táto práca prináša...
"Aj popri tejto záťaži musia vedieť zachovať pokoj a rozvahu a byť k ľuďom empatické. To nemusí nikto v žiadnom inom povolaní. Sme to my, ktoré sme s pacientom a jeho utrpením tvárou v tvár celú svoju pracovnú dobu," dodala Lazorová s tým, že napriek tomu na Slovensku sestry nepožívajú rovnakú vážnosť a úctu zo strany verejnosti, ako je tomu v zahraničí.
"Pravda je taká, že veľmi málo ľudí rozumie šírke rolí a zodpovednosti moderných sestier, a to znamená, že skutočne neocenia vynikajúcu hodnotu ošetrovateľstva pre každého človeka, pretože sa nezaujímajú, čo všetko práca sestier obnáša," myslí si Lazorová.
Strach z neznámeho
Napriek tomu, že zdravotnícky personál prežíva v práci stres na dennom poriadku, koronavírus je niečo iné, nové, čo tu ešte nebolo. Práve to sa nesie v ruka v ruke so strachom z neznámeho.
Lazorová ocenila tvrdé opatrenia, ktoré na Slovensku začala realizovať vláda. Podľa nej sme k nim pristúpili včas a boli pochopiteľné. Ak by sme podľa šéfky komory sestier podcenili izoláciu, testovanie či obmedzenie pohybu ľudí, náš zdravotný systém by to nezvládol a následky by boli katastrofálne.
"Nápor na manažérske zvládnutie chodu nemocníc, vytvorenie červených zón si vyžadovalo veľké úsilie zo strany zdravotníkov, pokyny, príkazy a zmeny prichádzali denne, takmer v niekoľkohodinových intervaloch, budovali sa kompletné nové tímy, stanovoval sa časový rozpis pre zamestnancov a pokyny s častými zmenami podľa situácie, ako sa vyvíjala, informácií nebolo vždy dostatok," opísala.
Mnoho sestier navyše muselo zostať doma s deťmi, ktoré ešte ani nechodia do školy, prípadne sa dostali do karantény, a vypadli tak z už pripravených rozpisov. "Strach z neznámeho ohrozenia a obava o vlastné zdravie spôsobovali neistotu a konflikty. K tomu treba pripomenúť nedostatok ochranných pomôcok, rúšok, štítov, respirátorov, oblekov, rukavíc. Keď sme sa ich konečne dočkali, museli sme sa naučiť postup pri obliekaní, pohybe po oddeleniach, aby sme nemiešali čistých a podozrivých, či nakazených pacientov," povedala Lazorová.
Michal zdokumentoval 24-hodinovú šichtu sestier z trnavskej nemocnice: FOTO Ony sú hrdinky!
Sestry sa na komoru neraz obracali s otázkami, ktoré sa týkali krokov vlády - napríklad, čo pre nich znamená núdzový stav, aké majú práva a povinnosti, ale aj kde majú hľadať pomoc. "Dochádzalo ku stigmatizácii. Sestry, ktoré boli zaradené do červených, tzv. covidzón, napríklad odmietli ošetriť na ambulanciách s rôznymi ťažkosťami, či napríklad na gynekologických ambulanciách. Nie všetci si uvedomovali, že pacienti, vrátane sestier, potrebujú neustálu starostlivosť bez ohľadu na pandémiu," pripomenula Lazorová.
Dodala, že obmedzenie výkonov bude mať pravdepodobne aj svoje následky. A to nielen tie ekonomické pre nemocnice. Ale aj zdravotné pre pacientov. "Ale to už sestry a pôrodné asistentky nevedeli ovplyvniť. Verím, že sa z toho poučíme."
Odkaz Slovensku
Aký má Slovenská komora sestier odkaz pre Slovensko? Na pandémiu sme podľa Lazorovej neboli pripravení. Nielen my, ale aj celá Európa. Len čas prinesie presné čísla, koľko zdravotníkov sa nakazilo, a pri svojom poslaní podľahlo koronavírusu.
"Napriek tomu si dovoľujem povedať, že vďaka disciplinovanosti našich občanov a obetavosti zdravotníkov patríme medzi krajiny, ktoré v pomere na počet obyvateľov udávajú štatisticky málo obetí koronavírusu," vyslovila s tým, že si treba vážiť všetkých, ktorí sa zapríčinili aj o zásobovanie jedlom, či fungovanie nevyhnutných služieb.
"Vážme si jeden druhého a pomáhajme si navzájom, vážme si zdravotníkov, vážme si sestry a pôrodné asistentky, lebo sú tu pre ľudí napriek epidémiám, vojnám, politickému a hospodárskemu chaosu a rasovým a náboženské konfliktom," vymenovala Lazorová.
"Pri pandémii boli zdravotné sestry v prvej línii právom uznané za hrdinov, ale je potrebné myslieť na ich ochranu ako obyčajných matiek a otcov, a ich rodín. Zaslúžia si, aby mohli pracovať bez strachu, či už kvôli nedostatku ochranných prostriedkov, alebo kvôli obťažovaniu a útokom. Verím, že na to nezabudneme ani po odznení pandémie," uzavrela.
