BRATISLAVA - Boris Kollár ako predseda parlamentu aj dnes otvoril šiesty rokovací deň národnej rady. Počas dnešného dňa sa bude pokračovať v rozprave o Programovom vyhlásení rády (PVV). V pléne su dva nové návrhy vládnych zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Parlament sa bude zaoberať aj odvolaním predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov Sone Pőtheovej.
NAŽIVO Rokovanie parlamentu
Plénum bude o novele o Súdnej rade SR rokovať v zrýchlenom režime
Plénum bude o novele zákona o Súdnej rade SR rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Rozhodli o tom poslanci v stredajšom hlasovaní. Rokovania Súdnej rady SR by sa po prípadnom prijatí novely mohli viesť online v prípade neprítomnosti niektorého z členov a v prípade absencie vedenia povedie súdnu radu jej najstarší člen.
Pőtheová končí vo funkcii predsedníčky ÚOOÚ
Soňa Pőtheová končí vo funkcii predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ) SR. Rozhodli o tom poslanci Národnej rady (NR) SR štvrtkovým hlasovaním. Plénum súhlasilo s návrhom na jej odvolanie, ktorý predložila vláda.
Poslanci ukončili diskusiu o PVV
Poslanci Národnej rady SR v stredu po piatich dňoch ukončili diskusiu k programovému vyhláseniu vlády (PVV). Do diskusie sa prihlásilo viac ako 70 rečníkov, niektorí napokon nevystúpili. Okrem poslancov v pléne rečnili aj niektorí ministri a vedenie parlamentu. Hlasovať o PVV a zároveň o dôvere vláde majú zákonodarcovia vo štvrtok o 11.00 h.
Smer hovorí o ignorácii súčasného stavu ekonomiky v PVV
Programové vyhlásenie vlády (PVV) ignoruje súčasný stav v ekonomike, ktorú zasiahla pandémia nového koronavírusu. Vláda možno nemá plán, ako bude túto situáciu riešiť. Myslí si to opozičný poslanec Peter Žiga (Smer-SD). Ku kritike sa pripojil aj jeho stranícky kolega Richard Raši. Podľa neho PVV neprináša opatrenia, ako chce konkrétne vláda pomôcť ekonomike. Zaujíma ho aj to, kde chce na ekonomické zámery a investičné aktivity zobrať peniaze. "Predložené PVV nie je ani žiadny ucelený a logicky previazaný dokument. Každý si napíše, čo chce," povedal Žiga.
Kvantita v počte 120 strán podľa Žigu ešte neznamená kvalitu. "PVV ignoruje dnešný stav, toto PVV sa tvári, že 'vonku je pekné počasie'. Pozeráme sa na najkrízovejšie obdobie SR a program vlády to neodráža. Vláda nemá žiadnu predstavu a plán a nevie, ako bude túto situáciu riešiť," tvrdí Žiga.
Vláda chce menovať transparentne zástupcov v štátnych podnikoch. "Aj dnes sa koná takéto jedno 'transparentné' konanie, keďže vieme, že do čela MH Manažmentu príde Ľuboš Lopatka, bývalý šéf Penty. Vyvoláva to podozrenie," povedal Žiga. Chýba mu aj zmienka o tom, ako chce vláda pristupovať k automobilovému priemyslu, k hutníctvu, ktoré zamestnávajú veľa ľudí. "Ako chcete riešiť problematiku veľkých hút? Nič sa nedozvieme. Vláda rezignovala na oblasť inovácií, odbila ich štyrmi vetami," podotkol Žiga s tým, že inovácie by mali byť ťahúňom hospodárstva. "Čo bude s ropovodom Schwechat? Bude pokračovať?", pýtal sa Žiga. Tiež je podľa neho nedôstojné, že sa v pléne nenachádza viac zástupcov vlády.
Kriticky sa k PVV stavia aj Raši. PVV vytvára finančné nároky na opatrenia, ktoré podľa neho nie sú kryté. "Z PVV sa množstvo opatrení, predsavzatí, deklarácií nenaplní. To ukáže čas," povedal Raši. Vyjadroval sa aj k oblasti zdravotníctva, napríklad k možnosti zavedenia unitárneho zdravotného systému, ak súkromné zdravotné poisťovne nebudú vedieť plniť požiadavky štátu. Mala by byť jedna zdravotná poisťovňa, ktorá by mala spravovať odvody a peniaze, ktoré platí štát napríklad za dôchodcov a deti. "Sme za to, aby z povinného zdravotného poistenia si súkromné poisťovne nevytvárali zisk. To sa inak ako týmto systémom urobiť nedá. Sme za to," doplnil Raši.
Obrovský problém môže byť aj s operáciami onkologických pacientov. "Tretím problémom je rozdelenie zdravotnej starostlivosti na štandardnú a neštandardnú. Náš systém je solidárny. Vznikli prvé otázky, čo je štandard a čo nadštandard. Prvýkrát je historicky v PVV napísané, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti bude iné pre tých, ktorí na to majú, čo považujem za zásadný problém," dodal Raši.
Výbor chceli len sfunkčniť
Radovan Sloboda (SaS) odstúpil z funkcie predsedu Výboru Národnej rady (NR) SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva (VOS). Parlament ho na tento post zvolil v utorok (28. 4.). Sloboda vopred avizoval, že funkcie sa vzdá a svojou kandidatúrou chcel výbor len sfunkčniť.
Sloboda povedal, že členovia výboru si na svojom stredajšom zasadnutí zvolili podpredsedov, sú nimi Peter Vons (OĽaNO) a Zuzana Šebová (Sme rodina). Šebová má viesť výbor, kým nebude mať opäť predsedu. Podľa dohody o prerozdelení parlamentných výborov má funkcia šéfa výboru na kontrolu činnosti VOS patriť opozícii. Na pozíciu kandidoval opätovne aj predseda ĽSNS Marian Kotleba, vo voľbe nezískal dostatok hlasov. Koaliční poslanci viackrát deklarovali, že Kotlebu nepodporia.
Vládne noviny sa u koaličného partnera nestretli s pochopením
Poslanec Miroslav Kollár (Za ľudí) ocenil, že programové vyhlásenie vlády (PVV) vytvára priestor na štrukturálnu reformu fungovania verejnej správy, špeciálne územnej samosprávy. Víta ambíciu podpory silných a nezávislých verejnoprávnych médií. Na druhej strane kritizuje nápad vydávať vládne noviny, nepovažuje to za moderný nástroj demokracie. V pléne Národnej rady (NR) SR deklaroval podporu vládnemu programu. Poukázal aj na potrebu spoločenskej súdržnosti a apeloval na predstaviteľov vládnej moci, aby sa vyvarovali jej rozbíjaniu svojimi vyjadreniami.
Súčasná kríza podľa Kollára ukázala, že predstavitelia samospráv sa vedia o svojich ľudí postarať, no potrebujú viac kompetencií, právomocí a financií. Poukázal na zlyhávanie krízového riadenia na úrovni niektorých okresov. Dodal, že víta ambíciu vytvoriť ministerstvo, ktoré sa bude zaoberať aj regionálnym rozvojom. Verí, že nová regionálna politika prispeje k rozvoju vnútorného potenciálu regiónov.
V súvislosti s PVV vyzdvihol oblasť kultúry a médií. Ocenil, že si vláda uvedomuje, že je čas pre vybudovanie silných a rešpektovaných médií verejnej služby. Dúfa, že sa nájdu financie na ich podporu. Podotkol, že v minulosti sa objavili podobné ambície, no nebol k nim poskytnutý primeraný balík financií. Zdôraznil úlohu Rozhlasu a televízie Slovenska aj v boji s dezinformáciami a upozornil na riziká informačnej či hybridnej vojny. Zároveň apeloval na vládu, aby upustila od ambície vydávať vládne noviny do každej rodiny.
Poslankyňa Jana Žitňanská (Za ľudí) súhlasí s tým, že vládne noviny nie sú dobrý nápad. Ocenila, že v oblasti kultúry sa vládny program zaoberá problematikou ľudí so zdravotným znevýhodnením a má snahu im priblížiť kultúrne pamiatky. Ondrej Dostál (SaS) súhlasí s Kollárom. V súvislosti s vládnymi novinami skonštatoval, že je potrebné sa porozprávať, či je to dobrý nápad. Nevidí za tým zlý úmysel, nemyslí si však, že tento spôsob zvyšovania informovanosti verejnosti je dobrý.
Kritika z opozície
Programové vyhlásenie vlády nereflektuje na digitalizáciu a robotizáciu priemyslu, nevenuje sa dostatočne vede a výskumu, ktoré sú aj pre túto oblasť potrebné, a zároveň opomína negatívne dosahy na ekonomiku. V pléne Národnej rady (NR) SR počas diskusie k vládnemu programu to skonštatoval poslanec Matúš Šutaj Eštok (Smer-SD). Podotkol, že vláda opomína aj dialóg so sociálnymi partnermi. Dodal, že vláda sa zaväzuje len zvážiť či prehodnotiť viaceré oblasti, pričom sa nezaväzuje ku konkrétnym zlepšeniam.
Šutaj Eštok uviedol, že PVV obchádza to najdôležitejšie, a to boj s pandémiou nového koronavírusu a postupné zapínanie ekonomiky, ako aj dôsledky krízy. Vláda podľa neho nereflektuje na zmeny v štruktúre priemyslu. Zdôraznil potrebu podpory vedy a výskumu v súvislosti s nástupom moderných technológií. "Vo vašom vládnom vyhlásení sa nedozvieme o vede nič," poznamenal.
Mrzí ho, že sa málo dozvedá o sociálnom dialógu a spolupráci so sociálnymi partnermi. "Mesiac tejto vlády dokazuje, že názory sociálnych partnerov sú pre vládu nepodstatné," tvrdí. Poukázal na to, že každú koaličnú stranu vedie bohatý podnikateľ a upozornil, že by bolo nešťastné, keby do vládnutia preniesli len svoje pravicové vnímanie sveta.
Podľa Smeru ide o brak
Vláda podľa jeho slov presviedča, že chce menej štátu. Nepovažuje to však za logické, vzhľadom na vytváranie nového ministerstva a ďalších viac ako 15 inštitúcií a centrálnych orgánov. Doplnil, že v PVV nevidí ani víziu v oblasti podpory mladých rodín a mladých ľudí. Pripomenul predvolebné vyjadrenia novej vlády, že chcú dať nádej mladým ľuďom, aby ostávali na Slovensku alebo sa sem vracali zo zahraničia.
Poukázal na rozsah PVV. "Lepšie by bolo desať strán jasných merateľných záväzkov, podľa ktorých vás môžeme na konci volebného obdobia zhodnotiť," podotkol s tým, že miesto toho priniesla vláda do pléna "brak". Tvrdí, že PVV nie je prelomové a nedá sa odpočtovať. Skonštatoval, že keby sa vláda napríklad zaviazala znížiť odvrátiteľné úmrtia do konca volebného obdobia, po štyroch rokoch by sa to dalo zhodnotiť.
Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová reagovala tým, že je prácou opozície kritizovať PVV. "Je vašou prácou venovať sa PVV ako opozičný politik, aby ste ho podrobili podrobnej kritike," povedala a poukázala na vládne programy predchádzajúcej garnitúry, ktoré podľa nej rozsahom ani obsahom "nesiahali súčasnému ani po päty". "Nenapísať nič je najľahšie, potom netreba robiť odpočet," doplnila.
Habánik kritizuje postavenie vysokých škôl v PVV
Slovensko musí mať ambíciu posilniť európsky vysokoškolský priestor a postavenie slovenských vysokých škôl (VŠ) v ňom. "Toto mi chýba v programovom vyhlásení vlády (PVV)," skonštatoval počas diskusie k vládnemu programu v pléne Národnej rady (NR) SR poslanec Jozef Habánik (Smer-SD) s tým, že treba zlepšiť aj autonómiu VŠ. Podotkol, že ambícia vlády presunúť kompetencie a financie na vedu a výskum pod jeden rezort je možná len z malej časti.
"Myšlienka nie je nová, rezonuje tu už niekoľko rokov, no dá sa už teraz predpokladať, že nebude uskutočnená. Zasahuje do života niekoľkých stoviek inštitúcií, viacerých ministerstiev, bolo by treba upraviť desiatky zákonov, stoviek vyhlášok a podobne," uviedol v súvislosti so zjednocovaním agendy vedy a výskumu. Pripustil, že tento cieľ je možný len sčasti, a to pri eurofondoch, kde by šlo len o zmenu kompetenčného zákona na úrovni ústrednej štátnej správy. V PVV podľa jeho slov chýba analýza súčasného stavu či formulácia nástrojov.
Poukázal na kompetencie novej akreditačnej agentúry, ktorá je povinná do troch rokov požiadať o zaradenie do medzinárodnej siete akreditačných agentúr. V súvislosti s jej fungovaním zdôraznil dve podmienky, a to nezávislosť od vládnej moci a dodržiavanie štandardov spoločného európskeho vysokoškolského priestoru pri rozhodovaní. Doplnil, že agentúra bude povinná zverejniť štandardy a vysoké školy sa budú musieť do dvoch rokov s nimi zosúladiť.
Poslanec Richard Vašečka (OĽaNO) ocenil konštruktívne vystúpenie Habánika. Realizácia PVV a ambícií vlády bude podľa jeho slov závisieť aj od dobrej spolupráce. "Verím že dosiahneme spolu dobré výsledky nie pre politické strany, ale pre školstvo, žiakov, študentov a celé Slovensko," dodal.
Rozprava ešte nejakú chvíľu potrvá
Do rozpravy k programovému vyhláseniu vlády (PVV) je prihlásených ešte 20 zákonodarcov. Hlasovať o ňom budú poslanci vo štvrtok o 11. hodine. Do programu schôdze však ešte pribudli návrhy zákonov, ktoré prerokovala vláda v utorok (28. 4.).
V úvode šiesteho rokovacieho dňa 6. schôdze Národnej rady (NR) SR do programu pribudol návrh na odvolanie predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov Sone Pőtheovej, ako aj dva návrhy, o ktorých majú poslanci rokovať v skrátenom režime, týka sa to návrhu zákona o štátnej štatistike a návrh zákona o Súdnej rade.
O týchto bodoch bude plénum rokovať po tom, ako odhlasuje programové vyhlásenie vlády. O PVV poslanci v parlamente rokujú takmer päť dní, a to od 22. apríla. Do diskusie sa zapájajú poslanci naprieč celým politickým spektrom, a to z opozície aj koalície.
Včera len tesne rozhodli o obsadení výboru o VOS
Predsedom Osobitného kontrolného výboru Národnej rady (NR) SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva (VOS) sa stal Radovan Sloboda (SaS). Rozhodli o tom poslanci v utorkovom tajnom hlasovaní. Na pozíciu kandidoval opätovne aj šéf ĽSNS Marian Kotleba, vo voľbe nezískal dostatok hlasov. Sloboda v tajnom hlasovaní získal zo 137 platných hlasov celkovo 75 hlasov, proti jeho zvoleniu bolo 50 zákonodarcov a 12 sa zdržali hlasovaní. Kotlebu podporilo len 58 zákonodarcov, 70 boli proti a deviati sa zdržali.
Na odvolaní Pőtheovej sa výbor zhodol
Výbor Národnej rady (NR) SR pre ľudské práva a národnostné menšiny súhlasí s návrhom vlády odvolať Soňu Pőtheovú z funkcie predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ) SR. Výbor o návrhu rokoval v utorok. O odvolaní má rozhodnúť parlament.
