BRATISLAVA - Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) otvoril piaty rokovací deň šiestej schôdze v tomto volebnom období. Poslanci pokračujú v diskusii k programovému vyhláseniu vlády (PVV), prihlásených je ešte 50 rečníkov. Členovia snemovne rokujú o PVV už štvrtý deň.
PVV predložil na schôdzu premiér Igor Matovič (OĽaNO) v jej úvode v pondelok (20. 4.). Následne sa ním zaoberali parlamentné výbory, ktoré ho odporučili schváliť. Diskusiu k vládnemu programu začali poslanci v stredu (22. 4.) popoludní.
Vystúpilo viacero rečníkov, hneď v úvode požiadali o slovo predseda snemovne Boris Kollár a podpredsedovia Gábor Grendel (OĽaNO), Juraj Šeliga (Za ľudí), Milan Laurenčík (SaS) a Peter Pellegrini (Smer-SD).
Szőllős ocenil ambíciu zaoberať sa zefektívnením verejnej správy
Opatrenia vlády na vyrovnávanie regionálnych rozdielov nebudú úspešné, ak do ich implementácie nebude zapojená efektívna verejná správa a územná samospráva. V pléne Národnej rady (NR) SR to povedal poslanec Ján Szőllős (OĽaNO). V diskusii k programovému vyhláseniu vlády (PVV) poukázal aj na potrebu prehodnotiť volebný systém a členenie regiónov na samosprávy. Ocenil ambíciu vlády sa tým zaoberať. Ján Ferenčák (Smer-SD) uvítal, že na tento účel vláda zvažuje vytvorenie samostatnej komisie, ktorá to má prehodnotiť. Zároveň zdôraznil, že reforma verejnej správy musí ísť ruka v ruke s reformou štátnej správy.
"Efektívna verejná správa a s ňou spojená územná samospráva je jedným z kľúčov spravovania štátu," zdôraznil Szőllős. Za potrebné považuje prehodnotiť kompetencie obcí aj územné členenie Slovenska. "Bez zmeny územného členenia môžeme na efektívnu verejnú správu zabudnúť," poznamenal s tým, že je potrebná úzka spolupráca so samosprávami a adekvátne nastavenie kompetencií.
V tejto súvislosti spomenul aj volebný systém. Jeden volebný obvod pri voľbách do NR SR označil za nezmyselný. "Posilňuje stranícky centralizmus," povedal s tým, že 26 okresov nemá svojich zástupcov v parlamente, a to aj okresy s väčším počtom obyvateľov. Upozornil, že akýkoľvek zásah do územného členenia a volebného systému vyvoláva vášne, a preto je dôležité sa nad zmenou dôsledne zamyslieť. Szőllős skonštatoval, že nový systém verejnej správy by mal byť efektívny, ľuďom blízky, spravodlivý a funkčne prepojený, rovnako by mal brať do úvahy historické ukotvenie obcí a regiónov.
Ferenčák podotkol, že reforma verejnej sa nesmie robiť politicky, ale naprieč politickým spektrom. "Verejná správa nie je len samospráva, ale aj štátna správa. Kto sa púšťa do zmysluplnej reformy, musí začať aj reformou štátnej správy," poznamenal. Za otázne považuje prehodnotenie kompetencií samospráv. Podotkol, že vláda pri prehodnocovaní možno zistí, že je potrebných menej ministerstiev a menej úradníkov. Zdôraznil, že reforma musí byť rovnomerná na úrovni verejnej i štátnej správy.
Valášek zdôraznil potrebu participácie na rozhodnutiach EÚ
Slovensko musí svoj európsky osud vziať do vlastných rúk, na rozhodnutia Európskej únie nestačí len reagovať, ale sa na nich aj podieľať. Počas diskusie k programovému vyhláseniu vlády (PVV) v pléne Národnej rady (NR) SR to zdôraznil poslanec Tomáš Valášek (Za ľudí). Odmieta, že Slovensko ako malá krajina nemôže byť silným partnerom. Poukázal na potrebu zapojiť do diskusie aj jednotlivé rezorty, ktoré by mali byť schopné reagovať na jednotlivé výzvy a efektívne ich využívať.
"Ako krajina máme nešťastný zvyk, že rozhodnutia EÚ málokedy iniciujeme, málokedy formujeme, skôr reagujeme," skonštatoval Valášek s tým, že Slovensko musí byť aktívnejšie. Poukázal napríklad na participáciu na financovaní železničnej siete, do ktorého síce odvádza financie, no menej ich využíva a nie vždy je prítomné pri diskusii o ich investovaní. Tvrdí, že väčšina Slovákov sa cíti v EÚ doma. Upozornil, že sa to môže zmeniť dlhodobou pasivitou, ak občania nadobudnú dojem, že sa SR na formovaní európskej politiky a rozhodnutiach EÚ nepodieľa.
Ocenil ambíciu vlády mať v rezortoch viac ľudí zaoberajúcich sa európskou politikou. Môžu podľa neho pomôcť zorientovať sa vo vznikajúcich príležitostiach a zapojiť sa do nich. Poukázal aj na potrebu spolupráce s mimovládnymi organizáciami a so Slovákmi v európskych inštitúciách. Poslanec Ján Ferenčák (Smer-SD) podotkol, že cezhraničná politika sa deje medzi ľuďmi, a to v regiónoch. V PVV mu chýba dôraz na podporu cezhraničnej spolupráce regiónov či miest a obcí, ako aj ambícia rezortu diplomacie byť riadiacim orgánom aj pri cezhraničnej spolupráci s ďalšími susedmi SR, napríklad s Poľskom či Maďarskom
Eduard Kočiš (ĽSNS) skonštatoval, že pokiaľ nedôjde k zásadnému prerozdeleniu síl v Európskom parlamente a štruktúrach, malé štáty nebudú braté tak ako tie veľké. Predseda ĽSNS Marian Kotleba dodal, že cieľ vlády vrátiť slovenskú silu do Bruselu je ambiciózny, no pochybuje o jeho reálnosti. Poukázal na to, ako sa EÚ stavia k Slovensku a malým krajinám, ale aj k V4 v otázkach, v ktorých s EÚ nesúhlasia.
Valášek na poznámky opozície reagoval tým, že menšie krajiny a relatívne noví členovia EÚ musia pochopiteľne vložiť viac energie do procesov v EÚ. "Nie je pravda, že menšia a nová krajina nemá šancu, je to o talente a o tom, ako vieme poprepájať ľudí, ktorých máme k dispozícii. (...) Dá sa to. Neverte tomu, že ako malá krajina sme do počtu. Nie sme," uzavrel.
Kvalita ovzdušia, recyklácia i ochrana vôd patria k výzvam PVV
Nízka kvalita ovzdušia, miera recyklácie komunálneho odpadu, ochrana vôd, ekosystémov či podpora prechodu na zdrojovo efektívne obehové hospodárstvo. Aj to označila za výzvy novej vlády predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová. "Téma životného prostredia sa historicky prvýkrát dostala aj do ďalších sektorových politík a programu ďalších odvetví," vyhlásila v pléne Národnej rady (NR) SR počas diskusie k programovému vyhláseniu vlády (PVV).
Zemanová skonštatovala, že vládny program reflektuje aj na záväzok Slovenska v rámci Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj. PVV podľa nej ponúka konkrétne oparenia, ktoré vedú k zlepšeniu životného prostredia. Za dôležitú považuje kontrolu efektivity zavedených opatrení, transparentné údaje v oblasti ovzdušia i vody, ako aj v oblasti enviroportálu pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Pri ochrane biodiverzity, pôdy či vody má podľa jej slov pomôcť aj enviropolícia, ktorú treba špecializovať a posilniť jej postavenie. V súvislosti s odpadovou politikou uviedla, že je dôležité nahliadať na odpad ako na surovinu a rozmýšľať, ako ho možno využiť, aby sa to, čo ostane z produkcie, vrátilo naspäť do výroby. Podčiarkla úlohu zníženia skládkovania a zvýšenia recyklácie.
Predseda ĽSNS Marian Kotleba reagoval tým, že by bol rád, keby sa PVV v tejto oblasti naplnilo a prinieslo pozitívne výsledky pri zlepšení kvality životného prostredia. Podľa vlastných slov podporuje zvýšenie recyklácie. Podotkol však, že vláda posunula začiatok zálohovania jednorazových plastových obalov. "Nestačí len hovoriť, že chcem chrániť prírodu a chcem viac recyklácie, a potom na základe nie jasných argumentov odložiť nástup zálohovania jednorazových obalov," podotkol.
Zemanová reagovala, že systém výberu správcu zálohovania nemusel byť efektívny, a pripomenula, že na to poukazovala aj v minulosti. Myslí si, že odloženie zálohovania vytvára časový rámec, aby sa našli čo najefektívnejšie riešenia, ktoré sa zavedú do praxe.
Ľudskoprávny výbor odobril návrh na odvolanie Pőtheovej
Výbor Národnej rady (NR) SR pre ľudské práva a národnostné menšiny súhlasí s návrhom vlády odvolať Soňu Pőtheovú z funkcie predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ) SR. Výbor o návrhu rokoval v utorok. O odvolaní má rozhodnúť parlament. Odvolanie Pőtheovej odporučil vláde ľudskoprávny výbor po prerokovaní zistení verejnej ochrankyne práv v súvislosti s postupom úradu pri získavaní informácií od Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku v súvislosti so zverejnením nahrávky z kancelárie bývalého generálneho prokurátora.
"Úrad na ochranu osobných údajov SR novinárom hrozil pokutou desať miliónov eur, pokiaľ mu svoj zdroj nevyzradia. Udržiavanie svojich zdrojov v anonymite je pritom jedno zo základných práv novinárov a slobody tlače," píše sa v návrhu vlády na odvolanie Pőtheovej. Ombudsmanka skonštatovala, že konaním úradu došlo k zásadnému porušeniu práva na slobodu prejavu.
Vláda sa podľa materiálu domnieva, že predsedníčka úradu nepostupovala nezávisle a podliehala vonkajším vplyvom, pretože postup úradu voči novinárom mohol byť v prospech Mariana K., ktorý je obžalovaný v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a pre ktorého Pőtheová v minulosti pracovala.
ÚOOÚ ešte vlani vyzval viaceré inštitúcie a subjekty na súčinnosť v súvislosti s nahrávkou z kancelárie bývalého generálneho prokurátora. So žiadosťou sa obrátil na Generálnu prokuratúru SR, Ministerstvo vnútra SR, políciu, ale aj server investigace.cz, ktorý nahrávku zverejnil. ÚOOÚ to odôvodnil tým, že ide len o výzvu na súčinnosť a bežný postup. Nahrávku z kancelárie vtedajšieho šéfa slovenskej prokuratúry zverejnil server investigace.cz koncom októbra 2019.
Sústreďme obmedzenia na reálne ložiská nákazy a menej na hranice, hovorí Valášek
Sústreďme obmedzujúce opatrenia na tie oblasti a regióny, kde sú reálne ložiská nákazy, a klaďme trochu menej dôrazu na hranice, pretože problémy sú skôr v rôznych regiónoch Slovenska. Vyhlásil to predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Tomáš Valášek (Za ľudí) v súvislosti s uvoľňovaním opatrení v Európskej únii (EÚ) v dôsledku pandémie nového koronavírusu. Dodal, že EÚ sa musí koordinovať v otázke uvoľňovania opatrení v jednotlivých krajinách.
Valášek označil za zvláštne, keď sa obmedzuje prísun ľudí zo zahraničia, a to za cenu veľkých ekonomických nákladov, pokiaľ ide o krajiny, kde je ešte menšie percento nákazy ako u nás. O tejto téme chce diskutovať s ministerstvom zahraničných vecí či vnútra. Šéf výboru dúfa, že sa čoskoro chystá uvoľnenie opatrení v celej EÚ. "V Európskej komisii už teraz prebieha diskusia o potrebe koordinácie, aby sa nestalo to, že sa uvoľnia zásadné opatrenia v jednej krajine a nebude o tom vedieť nikto z jej susedov," dodal na utorkovej tlačovej konferencii. "Sme si ako výbor vedomí toho, že je tu silná potreba pre EÚ v otázke koordinácie nielen pohybu ľudí, ale aj iných aspektov uvoľňovania tvrdých ekonomických obmedzení," skonštatoval.
"Sme súčasťou nejakého európskeho domu, teší nás voľný pohyb ľudí, je aj zdrojom financií, prosperity, tak, prosím, netrestajme podnikateľov, ľudí, ktorí žijú v pohraničných oblastiach, len preto, lebo žijú v pohraničí alebo žijú zo zahraničného obchodu," uzavrel.
Štát by mohol vytvoriť 700-eurové voľnočasové poukazy, tvrdí Sloboda
Vláda by mohla vytvoriť voľnočasové poukazy pre deti a mládež až vo výške okolo 700 eur ročne. V pléne Národnej rady (NR) SR to povedal poslanec Radovan Sloboda (SaS) s tým, že sekundárnym efektom takejto podpory by bola prirodzená obnova výstavby športovej infraštruktúry. Skonštatoval, že súčasné príspevky na podporu voľného času detí a mládeže sú rozptýlené a keby sa dali dokopy, predstavovali by štátnu dávku 500 eur na dieťa ročne.
"Keby sme sa trošku posnažili, tento poukaz by sa vedel vytvoriť vo výške 700 až 750 eur na jedno dieťa," uviedol s tým, že by sa dali použiť nielen na šport, ale aj na ostatné voľnočasové aktivity. Zdôraznil, že rodičia by rozhodli, kam financie pôjdu, a na základe prirodzeného dopytu po športoviskách by sa tak obnovila aj športová infraštruktúra a jej výstavba. Poslanec Ján Blcháč (Smer-SD) uvítal plánované aktivity a športové poukazy. Skonštatoval, že by mohli odľahčiť pokladnice miest a obcí, ktoré značnými prostriedkami podporujú šport.
"Ak by sa vám toto podarilo v týchto číslach, tak budeme za," skonštatoval Marek Kotleba (ĽSNS) s tým, že šport je tiež spôsobom prevencie voči patologickým javom a deti môže veľa naučiť. Jozef Bubnár (OĽaNO) doplnil, že poukazy by mohli pomôcť aj v menej rozvinutých okresoch a tiež sociálne slabším rodinám. Víta, že takýto prvok je aj v programovom vyhlásení vlády. Deti a mládež by podľa jeho slov vďaka takejto podpore mohli viesť aktívny zdravý život.
Vláda má zabezpečiť dostatočnú ochranu aj testy pre sociálne služby
Prvé testovanie v zariadeniach sociálnych služieb v Martine prinieslo negatívne výsledky. Informoval o tom po skončení parlamentného sociálneho výboru minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Upozornil však na to, že výsledky sú len na 50 percent, ak by sa preukázala nákaza, budú všetci testovaní kvalitnými PCR testami. Testovanie odštartovalo v pondelok (27. 4.). V prvej fáze sa okrem Martina testujú aj zariadenia v Bratislave.
Predsedníčka sociálneho výboru Jana Žitňanská (Za ľudí) informovala, že výbor prijal uznesenie, v ktorom vyzýva vládu, aby zabezpečila dostatok testov, ochranných pomôcok a personálu všade tam, kde to bude v zariadeniach potrebné. Okrem toho sa musia testovať všetci noví klienti, ktorí do nich prichádzajú. "Navrhli sme vláde, aby prizvala do krízového štábu SR aj zástupcu poskytovateľov sociálnych služieb," priblížila Žitňanská.
Zároveň upozornila na to, že je veľmi potrebné, aby bol štát pripravený na možnú druhú vlnu nákazy a lepšie sa zamedzilo šíreniu nákazy v týchto zariadeniach. "Nie je vylúčené, že druhá vlna príde. Musíme byť podstatne lepšie pripravení na zvládnutie tejto situácie, než to bolo v súčasnosti. Hoci opozícia kritizuje súčasnú vládu, situácia bola spôsobená aj nečinnosťou dosluhujúcej vlády," povedala Žitňanská.
Plošné testovanie v zariadeniach sociálnych služieb odštartovalo v pondelok, prvé výsledky z Martina podľa Krajniaka priniesli negatívne výsledky, čo je dobrá správa. "Zatiaľ všetky rýchlotesty boli negatívne. Dúfajme, že to tak bude v čo najväčšom počte aj naďalej," podotkol Krajniak. Upozornil, že sa môže stať, že vzrastie počet pozitívne testovaných, čo však podľa ministra neznamená, že sa nákaza rozširuje ďalej.
"Budeme ju vedieť presnejšie mapovať. Všetky informácie o testovaní bude zverejňované. Budú tri kategórie, a to negatívne testy, pozitívne testy, u ktorých sa potvrdilo ochorenie, a potom počet testov, u ktorých protilátky boli a dotyčný ochorenie prekonal," vysvetlil Krajniak. Validita testu je však 50 percent. "Ak má niekto pozitívny test rýchlotestom, ešte to neznamená, že daný človek má v sebe vírus. Len čo však bude pozitívny pri rýchloteste, budú sa robiť kvalitnejšie PCR testy," dodal. Tiež informoval, že štátne hmotné rezervy začali realizovať väčšiu objednávku všetkých ochranných pomôcok pre zariadenia, ak by prišla druhá vlna nákazy. Mali by ich mať približne na šesť týždňov dopredu.
Program vlády prináša témy, ktoré predtým trápili málokoho, hovorí Drdul
Na Slovensku žije 450.000 ľudí so zdravotným postihnutím a veľká časť z nich sa nachádza v zlej ekonomickej a spoločenskej situácii. Súčasná vláda však chce priniesť zmenu. Uviedol to počas rozpravy k programovému vyhláseniu vlády (PVV) poslanec OĽaNO Dominik Drdul. Zdravotne postihnutí ľudia podľa jeho slov bojujú s nezamestnanosťou, neflexibilným vzdelávacím systémom či zlým zdravotným stavom bez možnosti, aby sa o ich problémoch niekto dozvedel.
"Mnohým sa z dôvodu slabej úrovne inkluzivity a prístupnosti informačných platforiem nedostávajú relevantné informácie, čo zväčšuje ich hendikep a zároveň úroveň ich vyčlenenia," upozornil Drdul. Predchádzajúce vlády sa podľa neho týmto problémom nevenovali. "Právo na vzdelanie bolo a je veľmi hrubo porušované a už vôbec nie je poskytované každému rovnako tak, ako to vyžadujú medzinárodno-právne záväzky," podotkol Drdul s tým, že PVV novej vlády chce tieto krivdy napraviť. "Základným faktorom zmeny sú ľudia, ktorí v systéme pracujú. Učiteľom sme toho veľmi veľa dlžní a snáď sa nám v nasledujúcom volebnom období podarí tento dlh znížiť," podotkol Drdul.
Podľa neho čaká vládu veľa práce vo viacerých oblastiach. "O to viac sa teším, že táto vláda chce byť vládou zmeny a chce byť vládou aj pre ľudí, ktorí boli na okraji väčšinového záujmu," povedal Drdul. PVV podľa jeho slov myslí na zdravotne postihnutých. "Som rád, že vláda akceptovala aj moje pripomienky a nevyradila počas rokovania z finálneho znenia kroky ako efektívna podpora zamestnávania, vzdelávania, zvýšenie konkurencieschopnosti na trhu práce či zavedenie inštitútu asistenta pracovného začlenenia," vymenoval Drdul.
Okrem toho sa vláda podľa jeho slov zaviazala zrušiť nezmysly, ako napríklad naviazanie výkonu činnosti chránenej dielne na konkrétne priestory. "Schvaľujem, že vláda rozšírila okruh svojho záujmu o témy, ktoré predtým trápili málokoho, a začlenila do programu reformu duševného zdravia či pomoc obetiam domáceho násilia," dodal Drdul.
Jaroslav Baška verí, že prehodnotenie kompetencií samospráv sa dotiahne dokonca
Poslanec Jaroslav Baška (Smer-SD) verí, že prehodnotenie kompetencií miest a obcí, samospráv a vyšších územných celkov na Slovensku sa konečne dotiahne dokonca. Zdôraznil, že na zmenu financovania a prerozdelenia kompetencií samospráv je potrebná zhoda naprieč politickým spektrom. Skonštatoval to v pléne Národnej rady (NR) SR počas diskusie o programovom vyhlásení vlády (PVV). V súvislosti s ambíciou vlády zvyšovať transparentnosť upozornil na možné zvyšovanie výdavkov štátu, ak sa budú vytvárať nové kontrolné orgány či inštitúcie.
"Zmeny vo financovaní samospráv, ich kompetencií, to nie je na jedno štvorročné volebné obdobie, ale na furt. Treba na to silný politický konsenzus," zdôraznil Baška s tým, že na úrovni združenia SK8 o tomto dlho diskutujú. Miestna štátna správa by mala podľa neho určitým spôsobom splynúť so samosprávnymi krajmi. Poukázal na to, že podobný model funguje v Českej republike. Pripomenul, že aj v parlamente je viacero starostov a primátorov, preto verí v konštruktívnu diskusiu. Doplnil tiež, že rozumie ambícii novej vlády v oblasti zvyšovania transparentnosti. Upozorňuje však na zvýšenie výdavkov štátu v prípade zriadenia ďalších kontrolných orgánov. Riešiť sa to dá podľa neho lacnejšie. Spomenul napríklad rebríčky hodnotenia transparentnosti zo strany Transparency International Slovensko.
Baška pripomenul i negatívne vplyvy pandémie nového koronavírusu, na čo podľa neho PVV nedostatočne reaguje. Skonštatoval, že vzhľadom na dosahy na ekonomiku, situáciu na hraniciach či mieru dezinformácií mohla byť pandémia v dokumente definovaná ako hrozba. Ocenil, že aspoň rezort obrany ako jediný v PVV na krízu reaguje. Jasne podľa neho definuje, že armáda bude posilňovať schopnosti vojenského zdravotníctva a pripravenosť Ozbrojených síl SR na možné budúce pandémie a nevojenské hrozby.
Reagoval aj na oblasť zdravotníctva. "Krásne je to napísané, ale veľmi sa bojím, že to padne na nedostatku personálu a finančných prostriedkov," podotkol. Vo vládnom programe mu chýba deklarácia, že nová vláda nebude rušiť už zavedené sociálne opatrenia a že sa bude udržiavať dialóg so sociálnymi partnermi.
Opatrenia na boj s korupciou vytvárajú možnosti na väčšie zneužitie, tvrdí Susko
Opatrenia a nástroje na boj proti korupcii obsiahnuté vo vládnom programe vytvárajú možnosti na politizáciu jednotlivých inštitútov, respektíve možnosti ešte väčšieho zneužitia. Myslí si to poslanec Boris Susko (Smer-SD), ktorý v pléne počas diskusie k programovému vyhláseniu vlády (PVV) kritizoval aj nedostatočné opatrenia v oblasti ochrany životného prostredia.
Susko napríklad kritizoval spôsob, akým chce vláda odpolitizovať proces kontroly majetkov verejných funkcionárov. Kabinet chce totiž zriadiť nezávislú inštitúciu, ktorá bude mať na starosti etiku verejných funkcionárov či kontrolu majetkových priznaní. "Nie je jasné, kto a akým spôsobom bude kreovať túto inštitúciu," vyhlásil Susko s tým, že ak by v inštitúcii nebolo zastúpenie opozície, môže ísť o nástroj na šikanu opozície či samotnú politizáciu. Myslí si, že terajšia úprava kontroly cez parlamentný výbor je dostačujúca. Suskovi tiež nie je jasné, ako si vláda predstavuje nezávislosť tejto inštitúcie.
Poslanec tiež kritizoval, že vláda obsadzuje verejné funkcie pochybnými osobami v rozpore s tvrdením v PVV, že vláda zavedie transparentné výberové konania. Suskovi sa tiež nepozdávajú opatrenia v oblasti justície, ako je návrh na voľbu členov Súdnej rady SR sudcami na regionálnom princípe či nominovanie za členov Súdnej rady zo strany vlády a parlamentu len z radov nesudcov. Susko si tiež myslí, že návrh na zrušenie imunity sudcov za rozhodovanie je zásahom do garancie nezávislosti funkcie sudcu pri jeho rozhodovaní, a teda ide o porušenie nezávislosti súdu.
Poslanec zároveň skonštatoval, že 90 percent opatrení v PVV v oblasti životného prostredia je pokračovanie v tom, čo začala predošlá vláda alebo ide o veci, o ktorých realizácii rozhodol predošlý kabinet. Poslanec Radovan Kazda (SaS) Suskovi povedal, že súčasné PVV obsahuje viac opatrení v oblasti evidencie odpadov či energetického zhodnocovania odpadov. Súčasný vládny program obsahuje podľa neho konkrétnejšie záväzky v oblasti zhodnocovania odpadov, ako mal predchádzajúci kabinet.
Poslanci zvolili Slobodu za predsedu výboru na kontrolu činnosti VOS
Predsedom Osobitného kontrolného výboru Národnej rady (NR) SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva (VOS) sa stal Radovan Sloboda (SaS). Rozhodli o tom poslanci v utorkovom tajnom hlasovaní. Na pozíciu kandidoval opätovne aj šéf ĽSNS Marian Kotleba, vo voľbe nezískal dostatok hlasov.
Sloboda v tajnom hlasovaní získal zo 137 platných hlasov celkovo 75 hlasov, proti jeho zvoleniu bolo 50 zákonodarcov a 12 sa zdržali hlasovaní. Kotlebu podporilo len 58 zákonodarcov, 70 boli proti a deviati sa zdržali. Podľa dohody o prerozdelení parlamentných výborov má funkcia šéfa výboru na kontrolu činnosti VOS patriť opozícii. Koaliční poslanci viackrát avizovali, že Kotlebu do funkcie voliť nebudú. Sloboda pred voľbou avizoval, že sa postu predsedu výboru vzdá a kandidatúrou ho chce len sfunkčniť.
Hajšelová hovorí o lehotách pri rozhodovaní súdov, B.Susko vidí negatíva
Dĺžka niektorých súdnych procesov je nemysliteľná, je potrebné eliminovať neprimeranú dĺžku konaní. Skonštatovala to poslankyňa Petra Hajšelová (Sme rodina) počas diskusie o programovom vyhlásení vlády (PVV) v pléne Národnej rady (NR) SR. Ocenila ambíciu vládneho programu zvážiť zavedenie časových rámcov na rozhodovanie jednotlivých súdov. Boris Susko (Smer-SD) upozorňuje na negatíva.
Hajšelová poukázala na nízku dôveru v justíciu na Slovensku. Je podľa nej nemysliteľné, že niektoré procesy trvajú mesiace či roky. Skonštatovala, že riešenie tejto problematiky by mohlo prispieť k odstráneniu právnej neistoty. Poukázala na snahu vlády docieliť, aby sa každý občan mohol domôcť svojich práv.
Susko (Smer-SD) sčasti súhlasí s potrebou nastavenia časových rámcov v súdnictve. Podotkol, že treba rozlišovať, či sa určuje lehota na rozhodnutie súdu alebo či ide o manažérsky nástroj pri riadení súdov. Lehota pri rozhodovaní v súdnych procesoch podľa jeho slov nezohľadňuje pripravenosť na rozhodnutie, čo môže byť napokon v neprospech účastníkov konania.
Nie je jasné,ako chce vláda pokračovať v rekonštrukcii pamiatok, tvrdí Laššáková
Vo vládnom programe v oblasti kultúry nie sú náznaky riešenia. V diskusii o programovom vyhlásení vlády (PVV) to v pléne vyhlásila poslankyňa a bývalá ministerka kultúry Ľubica Laššáková (Smer-SD). Konkrétne návrhy jej chýbajú napríklad v oblasti obnovy a rekonštrukcie národných kultúrnych pamiatok. Laššákovej v programe chýba spôsob, ako chce vláda pokračovať v začatých rekonštrukciách, spomenula napríklad hrad Krásna Hôrka či pomoc pre Spišský hrad.
Laššáková oceňuje, že vláda chce do roku 2024 zvýšiť počet rekonštrukcií jednotlivých národných kultúrnych pamiatok, no chýba jej zmienka o tom, ako bude rezort kultúry pokračovať v už začatých rekonštrukciách a obnovách. Okrem obnov hradov ju zaujíma, či sa bude Slovenskej národnej galérii venovať pri rekonštrukcii aspoň taká pozornosť, aká sa jej venovala pod vedením Laššákovej ako ministerky. Spomenula tiež potrebu obnovy historickej budovy Slovenského národného divadla či Štátnej opery v Banskej Bystrici.
Vláda chce mať s cirkvami podľa PVV vecný a otvorený dialóg o ich postavení, efektívnej podobe spolupráce a financovania. Exministerka spomenula, že za jej pôsobenia sa podarilo presadiť zákon, ktorý tieto záležitosti upravoval. Laššáková sa pýta, ktoré organizácie sú podľa vlády prebytočné a či bude výsledkom prehodnotenia siete štátnych kultúrnych inštitúcií aj prepúšťanie ľudí. Nepozdáva sa jej ani zámer vlády prehodnotiť financovanie Matice slovenskej.
Ľudskoprávny výbor odobril poslanecký prieskum v úrade komisárky pre deti
Členovia parlamentného ľudskoprávneho výboru odobrili poslanecký prieskum v Úrade komisára pre deti. Rozhodli sa tak na základe problémov v činnosti komisárky Viery Tomanovej, na ktoré poslancov upozornila Nadácia Zastavme korupciu. Výbor tiež v utorok odsúhlasil uznesenie s apelom na nepresvedčivú argumentáciu vybraných činností a postupov komisárky. Výbor zároveň zobral na vedomie správy o činnosti komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím a verejnej ochrankyne práv za minulý rok.
Členovia výboru mali podľa jeho podpredsedníčky Vladimíry Marcinkovej (Za ľudí) obavu z nenaplnenia činnosti a úloh, ktoré sa spájajú v kompetencii Tomanovej. Ide napríklad o zamestnávanie rodinného príslušníka či pochybnosti o obsadení ďalších funkcií v úrade osobami, ktoré nemajú mať odborné predpoklady na túto agendu. "Venovali sme sa tiež v rámci podnetu nadácie aj kauze Čistý deň, kde malo dôjsť k stretnutiu komisárky s obžalovaným Marianom Kočnerom. Jej vysvetlenie sme nepovažovali za dostačujúce," skonštatovala Marcinková s tým, že prostredníctvom prieskumu chcú zistiť viac o činnosti komisárky.
Tomanová podľa Marcinkovej nevyvrátila pochybnosti členov výboru, pričom vysvetlenia nenašli ani v správe o činnosti. Marcinková dodala, že výbor zobral správu komisárky pre deti na vedomie, ale vyzýva parlament aj orgány, aby venovali dôslednú pozornosť ďalšej činnosti tohto úradu. Nadácia Zastavme korupciu na základe nedostatočných vysvetlení na výbore vyzvala Tomanovú, aby sa vzdala svojej funkcie. Informovala o tom Lucia Pazičová z nadácie. Za neprijateľné napríklad nadácia považuje, že komisárka si z úradu spravila "rodinný podnik". Otázniky existujú aj v súvislosti s jej pôsobením v kauze Čistý deň, kde boli podozrenia zo zneužívania detí. Podľa nadácie sa komisárka v čase kauzy zariadenia zastala.
